Od volieb prešlo už niekoľko mesiacov. Nemáme ale ešte ani 100 dní vlády a bežnému človeku sa môže javiť, že vláda má neskutočné problémy a hodnotovo – etické otázky ju povalia skôr ako skončí tento vírusový rok 2020. (Mimochodom, možno by nebolo zlé, keby sme čas krízy korona Covid 19 do tých 100 dní nerátali. Aby sme boli spravodliví... Iné vlády naozaj v takomto výnimočnom čase neštartovali.)
Ostatných niekoľko týždňov nás liberálne médiá zahŕňajú článkami, rozhovormi, podcastami na tému kultúrnej vojny. Posudzujú kresťanov v politike, zpochybňujú ich lojálnosť k Slovensku. A dookola opakujú slovné spojenia ako „kultúrna vojna“ nastoľovanie „božieho štátu“ a tak podobne.
Voľná nedeľa, či zlepšenie ochrany života nenarodených detí nie sú tým problémom, ktorý trápi liberálov. Ich trápi omnoho podstatnejšia téma – nie sú pri vláde. A chcú vládnuť. Takže spustili túto mašinériu článkov, aby vyvolali dojem nezlučiteľnosti kresťanov s neveriacimi vo vláde.
Začalo to:
Vo vojenskej taktike sa tomu hovorí kobercový nálet. Nehľadím na obete a bombardujem všetko rad-radom.
Je potrebné demaskovať tento pokus o destabilizáciu situácie na Slovensku. Je nad slnko jasnejšie, že neomarxisti, alebo ak chcete nazvime ich neoliberáli, chcú systém destabilizovať a ukazujú prstom na kresťanov, ktorí sú v tomto útoku zjavné obete a majú byť zneužité. Chcú zabiť dve muchy jednou ranou – položiť túto vládu, vyvolať predčasné voľby a zároveň dehonestovať kresťanov.
Každý z vyššie spomenutých článkov, či rozhovorov manipulatívne podsúva teóriu o tom, že kresťania sa s nikým nevedia dohodnúť, sú fundamentalisti, idú za cieľom hlava – nehlava.
Opak je pravdou.
Kresťania boli v roku 1998 rozhodujúcim prvkom vlády, ktorá povalila Mečiara. A kresťania sú aj za touto zmenou. Pretože bez nich by vo vláde boli pravdepodobne tí predošlí. Až smiešne vyznievajú ostatné mesiace pred voľbami, kde neoliberáli v PS a Spolu nakladali I. Matovičovi a kresťanom. Nechceli ho prizvať do diskusií, spoločnej predvolebnej koalície. Bolo vždy niečo, čo im na ňom vadilo. A dnes vidíme čo. Oni určite nechceli vládu normálnych, bežných a obyčajných ľudí. V jazyku neoliberálov – konzervatívcov.
Liberalizmus je nový komunizmus. Je to diktátorstvo, ktoré povolí len to, čo chce. Všetko ostatné zakazuje a trestá. Nie je to žiadna vláda rozumu, či demokracia. To si povedzme otvorene. Ak povie názor liberál – voláme to pokrokové zmýšľanie. Ak povie názor kresťan, alebo oponent – nazýva sa to hate speech a spustí sa mediálny lynč a pohon.
To, čo sa dnes deje v médiách, je jemná ukážka ako to vyzerá, keď neoliberál nie je spokojný s vládou.