Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. 05. 2020, 14:52

Nehašterme sa, ale budujme jednotu

Ponúkam ešte niektoré podnety k prvému čítaniu najbližšej nedele (Sk 1, 12 - 14), ktoré krátkym a výstižným spôsobom charakterizuje zloženie a život prvej komunity Ježišových učeníkov.
Nehašterme sa, ale budujme jednotu

V našom úryvku si zaslúžia osobitnú pozornosť dve zmienky, na ktoré sa bližšie zameriam. Prvou je zloženie prvého spoločenstva kresťanov a druhou je modlitba.

Apoštoli

Hoci išlo o jedno kresťanské spoločenstvo, úryvok nám jasne ukazuje jeho zloženie. Tvorili ho apoštoli, ženy, Ježišova matka a jeho bratia. Na prvom mieste sú uvedení apoštoli. Titul apoštoli dostali dvanásti Ježišovi učeníci v okamihu, keď si ich Ježiš vyvolil: „Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi.“ (Lk 6, 13) Autor Skutkov apoštolov ich menuje osobitne a po mene. V ďalšom verši (Sk 1, 14) ich oddeľuje od ostatných skupín výrazom „títo všetci“. Tým jasne ukazuje, že apoštoli netvoria jednu skupinu z mnohých, ale ide o základné, nenahraditeľné spoločenstvo, o svedectvo ktorého sa opierajú ostatné spoločenstvá a celá Cirkev. Apoštoli sú zárukou autentického ohlasovania Kristovho evanjelia, odovzdávania zdravej náuky a zachovania jednoty Cirkvi. 

Apoštoli sú zárukou autentického ohlasovania Kristovho evanjelia, odovzdávania zdravej náuky a zachovania jednoty Cirkvi.  Zdieľať

Pri evanjeliovom úryvku na slávnosť nanebovstúpenia Pána sme počuli o počte jedenástich učeníkoch. V Skutkoch apoštolov sa opisuje voľba Mateja, aby zaplnil miesto po Judášovi. Pred voľbou sa hovorí o Otcovom prisľúbení, ktoré majú apoštoli očakávať a ktorým je dar Ducha Svätého. Počet jedenástich apoštolov je neúplný. Číslo dvanásť je symbolom dvanástich kmeňov Izraela. Preto sa počet apoštolov musí doplniť o novú osobu. Po voľbe Mateja je ich počet opäť plný, ako bolo v čase, keď si ich vyvolil Kristus, a nastáva vyliatie Ducha Svätého na apoštolov v deň Turíc (porov. Sk 2). 

Ženy

Ďalšou skupinou jeruzalemského spoločenstva sú ženy. Ide o všeobecné označenie bez bližšieho určenia. Môžeme však vychádzať z Lukášovho evanjelia, kde sa uvádza, že ženy spolu s apoštolmi sprevádzali Ježiša pri jeho ohlasovaní Božieho kráľovstva(porov. Lk 8,  1 - 3). Ženy boli prítomné pri jeho krížovej ceste a ukrižovaní a boli prvými svedkami jeho zmŕtvychvstania (porov. Lk 23, 27. 49; 24, 10. 22 - 24). Prvotné spoločenstvo Ježišových učeníkov nasleduje vzor svojho Učiteľa aj v tom, že jeho súčasťou sú taktiež ženy. Aj oni predstavujú kontinutitu medzi Ježišovou osobou a jeho Cirkvou. Duch Svätý, ktorého prijme jeruzalemské spoločenstvo, nerobí rozdiely. Preto Peter na Turíce hovorí o mužoch a ženách: „Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať.“ (Sk 2, 18)

Ježišova matka 

Mária nie je súčasťou všeobecného označenia „ženy“, ale je uvedená osobitným označením „Ježišova matka Mária“ (porov. Sk 1, 14). Určite nejde o náhodu, že je v texte vyčlenená takýmto spôsobom. Je to dôležitý detail, ktorý má pre evanjelistu Lukáša teologický a symbolický význam. Mária stojí na začiatku pozemského života Božieho Syna. Teraz stojí na začiatku zrodu Cirkvi. Ak Lk 1 - 2 nazývame, že sú to kapitoly o Ježišovom zrodení a detstve, potom Sk 1 - 2 môžeme nazvať kapitolami o zrodení a detstve Cirkvi.

Božia Matka sa nachádza v samom jadre prvej komunity Ježišových učeníkov a je tam prítomná v modlitbe.  Zdieľať

Svätopisec chcel vyjadriť kontinuitu medzi pozemským Ježišom, ktorý sa narodil pôsobením Ducha Svätého z Márie, a Cirkvou, ktorá sa zrodila pôsobením toho istého Ducha Svätého a za prítomnosti Márie, ktorá je matkou toho istého Ježiša, ktorého prvé spoločenstvo kresťanov vierou vyznáva ako svojho Pána a o ktorom budú vydávať svedectvo až po samý kraj sveta. Božia Matka sa nachádza v samom jadre prvej komunity Ježišových učeníkov a je tam prítomná v modlitbe. 

Ježišovi bratia

Napokon štvrtou skupinou sú Ježišovi bratia. Rímskokatolícka cirkev pod výrazom „bratia a sestry“ chápe širšie príbuzenstvo Krista – bratrancov, sesternice a pod. V evanjeliách je zmienka o tom, že okolo Pána Ježiša sa vytvorila nová duchovná rodina, ktorá je silnejšia ako pokrvné zväzky (porov. Mk 3, 31 – 35). Zjednocujúcim putom tejto novej rodiny je zachovávanie Božej vôle. To vôbec neznamená odmietnutie Ježišovej matky, bratov a sestier, ale pozvanie, aby do tohto nového spoločenstva vstúpili aj oni.  Po Ježišovom nanebovstúpení je predstaveným jeruzalemského spoločenstvaJakub, ktorý nesie označenie „Pánov brat“. 

Jednota a vytrvalosť

V prípade nášho úryvku svätopisec nezachytil konkrétne slová, ktorými sa zhromaždenie veriacich modlilo. Zachoval však dôležité vlastnosti tejto modlitby. Text uvádza: „Jednomyseľne zotrvávali na modlitbách“ (porov. Sk 1, 14). Nejde len o jednotu medzi samotnými jedenástimi apoštolmi, ale medzi rôznymi spoločenstvami, ktoré som charakterizoval vyššie.

V týchto dňoch, keď sa znova vraciame do chrámov, je dôležité, aby sme sa netrieštili hašterením, ale budovali naše spoločenstvá postavené na jednote a láske.  Zdieľať

Nejde o jednomyseľnosť, ktorá by vyplývala z jedného geografického miesta ani z rovnakého kultúrneho či jazykového prostredia, alebo zo vzájomnej sympatie členov. Ide o jednomyseľnosť, ktorá je dielom Ducha Svätého a prejavuje sa vo vlastnostiach spoločenstva (bratské spolunažívanie, rovnaká viera). Najvýrečnejší spôsob jednomyseľnosti je zachytený v charakteristike prvého spoločenstva veriacich v Jeruzaleme: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu“ (porov. Sk 4, 32). 

Táto jednota nie je jednorázová alebo chvíľková, ale vyznačuje sa vytrvalosťou. Spoločenstvo „zotrvávalo“ na modlitbách. Doslovný význam použitého gréckeho slovesa „proskarteréo“ je „pevne sa niečoho držať“, čo v prenesenom význame znamená „byť vytrvalý, pevný“. 

Lukáš v Skutkoch apoštolov kladie dôraz na to, aby ukázal, že prvé spoločenstvo Ježišových učeníkov autentickým spôsobom pokračuje v diele Ježiša Krista. Dokazuje to prítomnosťou tých osôb a vlastností, ktoré charakterizovali aj pozemský život a účinkovanie Božieho Syna. V prvom rade je to Duch Svätý, apoštoli, Ježišova matka, dôležitosť modlitby, ohlasovanie evanjelia a vytváranie spoločenstva. 

V týchto dňoch, keď sa znova vraciame do chrámov, je dôležité, aby sme sa netrieštili hašterením, ale budovali naše spoločenstvá postavené na jednote a láske. 

Odporúčame

Blog
Keď nás prenasledujú

Keď nás prenasledujú

Našu veľkonočnú liturgickú lektúru Prvého listu Petrovho završujeme úryvkom zo 4. kapitoly. Slová, ktoré tu čítame naznačujú, že text bol napísaný v čase, kedy sa zo strany spoločnosti objavili prvé formy perzekúcie. Takto môžeme tento spis datovať do neskoršieho novozákonného obdobia. Začaté prenasledovania sa, ako vieme z dejín, stali charakteristickou črtou kresťanského života odvtedy až dodnes, a budú ňou aj do budúcnosti. Preto sa nechajme týmito veršami povzbudiť a poučiť. Ako sa teda zachovať v čase verejného útoku? Zamyslenie i text rozdelím na tri časti.

Blog
Zmietne mašinéria Koaličnej zmluvy voľnú nedeľu zo stola?

Zmietne mašinéria Koaličnej zmluvy voľnú nedeľu zo stola?

Pred pár mesiacmi by sme sa nenazdali, že téma voľnej nedele bude v tomto období na stole. Zostane tam, alebo ju mašinéria koaličnej zmluvy zmietne zo stola? Keď som si prvýkrát prečítala Koaličnú zmluvu, koaliční poslanci mi pripadali ako figúrky na šachovnici. Jej duch sa mi zdal byť v príkrom rozpore s tým, čo hovorí naša ústava v článku 73: „Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.“ Po podrobnom prečítaní zmluvy si myslím, že kde je vôľa, tam je cesta a že návrh o voľnej nedeli by mohol dostať zelenú, aj v prípade, že je to opozičný návrh.

Blog
Prečo som nehlasovala za správu ombudsmanky

Prečo som nehlasovala za správu ombudsmanky

Občania Slovenska, my všetci, potrebujeme vrátiť dôveru v právny štát. Jedným z kľúčových predpokladov dôvery občanov v právny štát, je ochrana základných ľudských práv a slobôd v našej krajine, rovnosť ľudí pred zákonom a vymožiteľnosť práva. Ústava Slovenskej republiky zverila (článkom 151a ods. 1) zodpovednosť za ochranu základných práv a slobôd v zákonom ustanovených prípadoch aj verejnému ochrancovi práv. Jeho úlohou v zmysle zákona je podieľať sa na ochrane základných ľudských práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu (zákon 564/2001).