Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
20. máj 2020

Pán vystúpil do neba - doba prípravy skončila

Evanjeliový úryvok dnešnej slávnosti (Mt 28, 16 - 20) ponúka posledné verše Matúšovho evanjelia, ktoré predstavujú Ježišov testament svojim učeníkom.
Pán vystúpil do neba - doba prípravy skončila

Učeníci prichádzajú naspäť do Galiley, kde začalo ich povolanie za apoštolov. Vzkriesený Pán sa im dáva spoznávať v sláve Božieho Syna, čo vystihujú jeho slová: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ (Mt 28, 18) Všetko, čo budú konať, nebude v prvom rade výsledkom ich schopností a nasadenia. To by zostali na úrovni dobrovoľníckych organizácií. Cirkev koná jedine mocou Kristovej autority. 

Postoj učeníka

Na začiatku Ježišovho verejného účinkovania je tento región označený „Galilea pohanov“ – „Galiláia tón ethnón“ (porov. Mt 4, 15). V biblickom chápaní tento grécky výraz slúži na označenie pohanov, to znamená národov, ktoré neuctievajú pravého Boha Izraela. Teraz Pán posiela svojich nasledovníkov ku všetkým národom. Začína obdobie verejného účinkovania jeho učeníkov. Doba prípravy skončila. Je čas vystúpiť z tieňa. Aj my neraz zápasíme s predstavou, že vieru stačí žiť v tieni, v skrytosti. Niektorým sa táto pomýlená predstava zapáčila najmä v týchto týždňoch karantény. 

Evanjelista poznamenáva: „klaňali sa mu, no niektorí pochybovali“ (Mt 28, 17). Cirkev je spoločenstvom, ktoré sa usiluje o dokonalosť, ale nie je spolkom dokonalých. Svätý Otec František vo svojej exhortácii O povolaní k svätosti v súčasnom svete upozorňuje, že „ak má niekto odpovede na všetky otázky, ukazuje tým, že nie je na dobrej ceste, a je možné, že je to falošný prorok, ktorý používa náboženstvo na svoj prospech.“ (čl. 41)

Aj my neraz zápasíme s predstavou, že vieru stačí žiť v tieni, v skrytosti. Niektorým sa táto pomýlená predstava zapáčila najmä v týchto týždňoch karantény.  Zdieľať

Pápež František varuje pred pokušením „osvietených katolíkov“, ktorí „len preto, že niečo čítali, boli na nejakom kurze alebo sa zúčastnili na nejakej obnove nadobudnú akýsi pocit nadradenosti nad ostatnými.“ (čl. 45) Matúš odkazuje, že nejestvuje cesta ľahšej viery pre tých, ktorí videli Ježiša a ťažšej viery pre nás, čo sme ho nevideli. Už samotný počet „jedenásti“ a nie „dvanásti“ odkazuje, že aj oni sú ľudia slabí, že došlo medzi nimi k zrade. Matúš nehovorí o apoštoloch, ale o učeníkoch, lebo aj po odchode svojho Majstra majú vždy zostať predovšetkým jeho učeníkmi a nepodľahnúť moci nadradenosti.

Kristov duchovný testament

Záver Matúšovho evanjelia patrí Ježišovi Kristovi. Jeho posledné slová môžeme chápať aj ako duchovný testament. Majster posiela svojich učeníkov, aby získali nových nasledovníkov. V príkaze „učte všetky národy“ grécky text neobsahuje sloveso „učte“, ale „mathetéusate“, čo doslova znamená „robte učeníkov“, lebo podstatné meno „mathetés“ znamená „učeník“. Odovzdávanie viery nie je záležitosťou nejakého školenia. 

Inzercia

Ježišove posledné slová môžeme chápať aj ako duchovný testament. Zdieľať

Taliansky biblista Massimo Grilli poznamenáva, že „poslaním učeníkov je pomôcť tým, ktorým sa ohlasuje evanjelium, nadviazať kontakt s Ježišom, Božím Mesiášom.“ (porov. Zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, s. 105) Pomáhame druhým k tomu, aby aj našim prostredníctvom nadviazali kontakt s Kristom, resp., aby si tento vzťah prehĺbili?

Viera, ktorá sa rodí v našom vnútri, dostáva krstom svoju konkrétnu viditeľnú realizáciu. V žiadnom prípade nejde len o akýsi skrytý, neviditeľný pocit. Krst predstavuje viditeľné vovedenie do vzťahu Najsvätejšej Trojice, ktoré prirodzene potrebuje svoje ďalšie pokračovanie. Preto Pán Ježiš hovorí: „Naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 20).

Boh nie je len ten, ktorý je prítomný v dejinách ľudstva, ale je prítomný v osobných dejinách života každého z nás.   Zdieľať

Potrebujeme v našej viere vyučovať (po grécky „didásko“) druhých, ale nielen na úrovni odovzdávania teoretických vedomostí. Je to vovedenie do života viery. V akom stave je naša rodinná katechéza? 

Boh s nami

Úplne poslednou vetou Božieho Syna v Matúšovom evanjeliu nie je napomenutie, alebo príkaz, ale uistenie: „A hľa, ja som s vami po všetky dni aždo skončenia sveta.“ (Mt 28, 20) Napĺňa sa prísľub, ktorý o Božom Synovi zaznel na začiatku Matúšovho evanjelia z úst anjela Jozefovi: „Dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená Boh s nami“ (Mt 1, 23). Celé svoje evanjelium Matúš vložil do tohto povedomia Božej blízkosti, ktorá v osobe Emanuela - Ježiša Krista dostala nový a trvalý spôsob. Vzkriesený Kristus je prítomný ďalej v Cirkvi a vyučuje v nej to, čo učil počas svojho pozemského života. Boh nie je len ten, ktorý je prítomný v dejinách ľudstva, ale je prítomný v osobných dejinách života každého z nás.  

Odporúčame