Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. 05. 2020, 09:40

Viera sa nerodí v laboratórnych podmienkach

Evanjeliový úryvok Piatej veľkonočnej nedele (Jn 14, 1 - 12) prináša Ježišove slová svojim apoštolom vo Večeradle pred svojím umučením.
Viera sa nerodí v laboratórnych podmienkach

Len niekoľko riadkov pred tým v 13. kapitole Ježiš Kristus oznámil tri šokujúce správy: označil zradcu, ohlásil svoj odchod a predpovedal Petrovi, že ho trikrát zaprie. Učeníci celkom pochopiteľne zostali otrasení. Preto Pán Ježiš pokračuje slovami, ktoré otvárajú dnešný evanjeliový úryvok: „Nech sa vám srdce nevzrušuje.“ (Jn 14, 1a) 

Verte vo mňa

Grécke sloveso „tarásso“ znamená „zachvieť sa, rozrušiť, vydesiť sa“. Pri označení Judáša ako zradcu evanjelista Ján použil toto sloveso na vyjadrenie Ježišovho vnútorného stavu: „zachvel sa v duchu“  (porov. Jn 13, 21). Podobne sa Kristus zachvel pri Lazárovej smrti (porov Jn 11, 33). Niektorí odborníci sa domnievajú, že sloveso má rovnaký pôvod s označením mora „thálassa“ ako „nepokojnej veci“. Kristus upokojuje srdcia svojich učeníkov, ako upokojil búrku na mori. Je možné zostať pokojným, keď Boží Syn práve oznamil, že odchádza z tohto sveta, že jeden z apoštolov ho zradí a ďalší zaprie? Pán Ježiš ponúka odpoveď: „Veríte v Boha, verte aj vo mňa.“ (Jn 14, 1b) Kristus nesľubuje pokojný svet, ba dokonca ani samotné spoločenstvo jeho nasledovníkov nebude ušetrené zrád, štiepenia a odchodov, ako nám dejiny Cirkvi ukazujú. Uprostred tejto búrky Kristus žiada: „verte vo mňa!“ Receptom, ktorý ponúka, je vzťah s ním. 

Tomáš 

V štvrtom evanjeliu sú zachytené štyri Tomášove vety.

Kristus nesľubuje pokojný svet, ba dokonca ani samotné spoločenstvo jeho nasledovníkov nebude ušetrené zrád, štiepenia a odchodov, ako nám dejiny Cirkvi ukazujú. Zdieľať

Keď apoštoli odhovárali Ježiša, aby nešiel naspäť do Júdey, lebo ho chcú zabiť, Tomáš spontánne zvolal: „Poďme aj my umrime s ním.“ (Jn 11, 16) Keď sa vzkriesený Pán zjavil ostatným apoštolom, Tomáš namietal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rám po klincoch a nevložím svokju ruku do jeho boku, neuverím.“ (Jn 20, 25). Keď sa aj jemu zjavil Zmŕtvychvstalý, Tomáš predniesol nádherné vyznanie viery:  „Pán môj a Boh môj.“ (Jn 20, 28) V našom úryvku sa Tomáš úprimne priznáva: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?“(Jn 14, 5) Páči sa mi táto otvorená úprimnosť Tomáša, s akou je opísaný v Jánovom evanjeliu. Vďaka nemu aj nám zaznievajú Kristove slová uistenia: „Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14, 6) Hľadajúca viera Tomáša, Filipa, Petra, ale aj ďalších učeníkov, je pre nás povzbudením, že viera sa rodí v otázkach, pochybnostiach, v hľadaní, vo vyznaniach a v nasledovaní aj vtedy, keď nepoznáme na všetko odpoveď. Tak je to aj v našom prípade. Ak sa niekto domnieva, že pred týmto svetom je nesprávne ukázať „slabosť“ viery, biblické príbehy nám hovoria niečo úplne iné. Naša viera je autentická vtedy, keď priznáme aj svoju krehkosť, pochybnosti a nedokonalosti. Viera sa nerodí v laboratórnych podmienkach za úplného „bezvetria.“ Platí to aj pre naše slovenské prostredie. 

Pochybnosti v neviere

Niekedy sa zdá, akoby ateistické a agnostické prostredie víťazoslávne zdvihlo ruku, keď môže poukázať na pochybnosti veriacich. Ak si však chcú zachovať úprimnú otvorenosť, potom musia priznať, že pochybnosti neveriacich v ich neverie sú rovnako reálne, ako sú reálne pochybnosti veriacich v ich viere. Osobne sa domnievam, že pochybnosti v neviere sú ešte reálnejšie a ťaživejšie. 

Viera sa nerodí v laboratórnych podmienkach za úplného „bezvetria.“ Zdieľať

Istý slovenský denník pred niekoľkými dňami uverejnil článok o počte veriacich medzi vedcami. V závere citoval vyjadrenie astrofyzika Neila deGrasse Tysona, ktorý sa považuje za agnostika: „Je neférové a neúctivé snažiť sa vyvracať obyčajným veriacim ich vieru, pokiaľ nevedia najprv vysvetliť tých 7% teistov prítomných aj medzi tými najlepšími vedcami.“ A preto vďaka, Tomáš, vďaka, Filip, za vaše otázky a námietky v dnešnom evanjeliu. Lepšie rozumieme aj našej vlastnej ceste viery. 

Kristus - jediná cesta

V dnešnom evanjeliovom úryvku zaznievajú zásadné vyjadrenia o jedinečnosti a nevyhnutnosti Ježiša Krista na našej ceste k Bohu Otcovi: Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6);„Ak poznáte mňa, budete poznaťaj môjho Otca“ (Jn 14, 7); Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9b);Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne“ (Jn 14, 11). V roku 2000 Kongregácia pre náuku viery pod vedením vtedajšieho prefekta kardinála Jozefa Ratzingera vydala vyhlásenie Dominus Iesus o jedinečnosti a všeobecnom spásonosnom poslaní Ježiša Krista a Cirkvi.

Niekedy sa zdá, akoby ateistické a agnostické prostredie víťazoslávne zdvihlo ruku, keď môže poukázať na pochybnosti veriacich. Zdieľať

Vyhlásenie schválil svojou autoritou vtedajší Svätý Otec Ján Pavol II.  Náuka Katolíckej cirkvi zdôrazňuje, že v Ježišovi Kristovi je definitívnosť a úplnosť Božieho zjavenia. Napriek potrebe medzináboženského dialógu je dôležité zdôrazniť, že je v protiklade s vierou Cirkvi tvrdenie, že zjavenie Ježiša Krista je obmedzené, neúplné a nedokonalé, a že ho dopĺňa to, čo je prítomné v iných náboženstvách (porov. 6. bod). 

Ďakujme dnes za to, že v  Božom Synovi Ježišovi z Nazareta nám Boh Otec zjavil plnosť všetkého, čo je potrebné k spáse. On je naša cesta, pravda a život. Kristova Cirkev v plnosti jestvuje v Katolíckej cirkvi, ktorá nám ponúka všetky prostriedky potrebné pre našu spásu. V tom máme istotu. V dnešnú nedeľu si položme v našich domácnostiach na stôl kríž a spoločne vyznajme „Verím v Boha“. 

Odporúčame

Blog
Voňať po ovciach

Voňať po ovciach

Evanjeliový úryvok Štvrtej veľkonočnej nedele (Jn 10, 1 - 10) prináša Ježišov obraz pastiera a ovčínca. Dnešná nedeľa je dňom modlitieb za nové kňazské povolania.