Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
27. apríl 2020

Testovanie na koronavírus je užitočné, ale nie je liekom na všetko

V súvislosti s ochorením COVID-19, ktoré spôsobuje vírus SARS-CoV-2, sa veľa hovorí o potrebe testovania. Testovanie je dôležité, ale má sa robiť zmysluplne.
Testovanie na koronavírus je užitočné, ale nie je liekom na všetko

Testovať môžeme z viacerých dôvodov:

  1. aby sme zistili, kto je chorý, a liečili ho
  2. aby sme zistili, kto je nakazený a ochránili iných pred infekciou
  3. aby sme zistili, koľko percent populácie je nakazených a mali prehľad o epidemiologickej situácii (a mohli si robiť pekné štatistiky a grafy :)
  4. aby sme zarobili peniaze na vystrašených (prevažne zdravých) ľuďoch

 

1.Pomôže nám testovanie pri liečbe chorých?

Ako spoznáme človeka, ktorý má COVID-19?  Podľa príznakov akútnej infekcie dýchacích ciest, ako sú: zvýšená teplota, suchý kašeľ, bolesti svalov, únava, sťažené dýchanie, strata čuchu a chuti, prípadne zažívacie ťažkosti.  Chorý nemusí mať všetky uvedené príznaky, u starších ľudí nemusí byť ani vysoká teplota.   Priebeh ochorenia môže byť mierny alebo vážny.  Či táto infekcia je ozaj COVID-19 alebo ide napríklad o klasickú chrípku sa overuje laboratórnym testovaním. 

Pri miernej infekcii u pacienta bez rizikových faktorov sa tento lieči doma len symptomaticky.  To znamená, že používa lieky na zníženie vysokej teploty, oddychuje, prijíma vitamíny a dostatok tekutín.  Pacienti s ťažkým priebehom a s rizikovými faktormi (vek nad 65 rokov, srdcovo-cievne ochorenia, chronické choroby, poruchy imunity, obezita) môžu byť na základe rozhodnutia lekára liečení v nemocnici.

Na toto nové ochorenie zatiaľ neexistujú jednoznačne určené lieky.  Skúšajú sa viaceré lieky, ktoré pôsobia proti vírusom alebo upravujú imunitnú odpoveď chorého. Bez ohľadu na výsledky testov, každého chorého s príznakmi infekcie dýchacích ciest berieme ako podozrivého na COVID-19, a podľa toho používame náležité osobné ochranné pracovné pomôcky a dodržiavame režimové opatrenia.

 

2.Ochránime testovaním zdravých pred nakazením sa?

Najlepšou ochranou pred nákazou vírusom je, aby sme sa s ním nestretli.  V prvom rade, aby sme sa nestretli s chorým človekom s príznakmi, alebo nakazeným človekom, u ktorého sa ešte nevyvinuli príznaky ochorenia.  Na toto je najlepšie zostať doma vtedy, keď môžeme.  Ak nemôžeme zostať doma, treba minimalizovať stretávanie sa s ľuďmi, najmä vyhýbanie sa obmedzeným uzavretým priestorom, v ktorých sa dlhodobo zdržiava veľké množstvo ľudí.  A zároveň minimalizovať možnosť prenosu vírusu od potenciálne nakazených tým, že dodržujeme vzdialenosť od ostatných, používame rúško, ktoré prekrýva nos a ústa, nechytáme sa tváre a často si umývame ruky teplou vodou a mydlom.  Ak nemáme k dispozícii vodu s mydlom, môžeme používať aj alkoholovú alebo inú virucídnu dezinfekciu. 
Karanténa, čiže izolácia ľudí bez príznakov ochorenia, ktorí sú viac rizikoví, že by mohli byť nakazení, slúži tiež na to, aby sa zdraví od nich nenakazili. 

Veľká časť bezpríznakových ľudí je zdravá.  Z tých, čo sú nakazení má len časť pozitívne testy, veľa z nich bude mať testy pozitívne až o pár dní.  Ich testovanie síce môže odhaliť niekoľko pozitívnych bezpríznakových nosičov, ale väčšinu nosičov neodhalí.  Problémom je, že negatívne výsledky testu môžu viesť k zníženej opatrnosti ľudí, ktorí majú falošný dojem, že ochorenie v sebe nemajú. 
Riešením je dodržiavanie ochranných opatrení. 

Testovanie má význam na konci karantény, na potvrdenie, že takýto človek v sebe vírus nenosí.  Samozrejme, platí to len za predpokladu, že karanténa bola dodržaná dostatočne dlho (v prípade nového koronavírusu je stanovená na 14 dní) a že bolo minimalizované riziko nakazenia sa počas karantény.  Od koho sa dá nakaziť počas karantény?  Od spolubývajúcich (optimálne by mala byť karanténa na samostatných ubytovacích jednotkách), od personálu, po ceste domov z karanténneho strediska.

Jednorazové testovanie bezpríznakových ľudí, ktorí neboli v styku s chorým, má minimálnu výpovednú hodnotu.  Testovanie bezpríznakových ľudí, ktorí boli v styku s nakazeným človekom, má význam robiť v niekoľkodňových odstupoch tak, aby bola šanca ochorenie zachytiť.  Treba však dodržiavať také ochranné opatrenia, ako keby bezpríznakový človek bol potenciálne nakazený.

 

3. Testovanie na sledovanie epidemiologickej situácie

Inzercia

Skoré testovanie chorých a podozrivých bezpríznakových kontaktov má zmysel najmä v prvej fáze epidémie.  Izoláciou malého množstva nakazených je možné zabrániť tomu, aby sa ochorenie začalo šíriť v celkovej populácii – komunitné šírenie.  V čase komunitného šírenia už plošné testovanie nemá taký význam ako na začiatku, lebo izolovanie všetkých nakazených nie je možné.  Neskôr už nie je možné s istotou zistiť, od koho sa konkrétny človek nakazil.  Samozrejme, epidemiológovia testovaním získavajú dôležité informácie o povahe ochorenia, ktoré môžu byť cenné aj pre klinickú prax.

 

Ako je to teda so spoľahlivosťou testov na vírus SARS-CoV-2? 

Existujú 3 typy testov:

Prvým je test RT-PCR, ktorý zisťuje prítomnosť vírusovej RNA (ribonukleovej kyseliny) vo vzorke.  Vzorka sa najčastejšie odoberá z nosohltana, ale môže byť aj z iných častí dýchacieho systému (z hrdla, z vykašlaného spúta, z výplachu BAL).  U chorých COVID-19 pacientov s príznakmi boli výtery z nosa V dňoch 0-14 od nástupu infekcie pozitívne v 60-70%. To znamená, že z 10 chorých mali 7 potvrdenú infekciu laboratórne a 3 mali falošne negatívne výsledky. Po 15.dni od nástupu príznakov pozitivita týchto testov klesla na 50%. (Pozitívny test znamená, že sa potvrdila prítomnosť vírusových súčastí, negatívny test znamená, že sa vírus pri vyšetrení nezistil.)  Nie všetky testy sú rovnako spoľahlivé a dôležitá je aj správny transport, spracovanie vzorky a interpretácia výsledku (pri testoch sa napríklad vyžaduje pozitivita obidvoch testovaných génov).

Druhou možnosťou je zisťovanie špecifických protilátok proti vírusu SARS-CoV-2 z krvného séra chorých.  Protilátky si telo tvorí v rámci svojej obrannej reakcie proti vírusu, preto sa objavujú až po určitom čase od prepuknutia infekcie.   V zatiaľ realizovaných štúdiách boli celkové protilátkové testy pozitívne u 38% pacientov v dňoch 0-7 od objavenia sa príznakov, v dňoch 8-14 od nástupu príznakov stúpli na 89% a po 15 dňoch boli prítomné u všetkých testovaných pacientov.  Tieto testy sú cenné pri potvrdení a sledovaní priebehu infekcie, ale ich negativita nevylučuje prítomnosť ochorenia na jeho začiatku. 

Treťou  možnosťou je zisťovanie prítomnosti vírusových antigénov v sekréte z dýchacích ciest.  Ide o detekciu niektorých súčastí z obalu vírusu.  Tieto sa však dajú zistiť len na začiatku infekcie, keď sa vírus aktívne replikuje.  Ich spoľahlivosť sa udáva medzi 34-80%, a momentálne sa neodporúčajú v bežnej diagnostike COVID-19.

Má testovanie pri pandémii COVID-19 význam?

Určite áno.  Testovanie pomáha potvrdiť infekciu u chorých pacientov, umožňuje ukončiť nemocničnú alebo domácu izoláciu vyliečených pacientov, umožňuje ukončiť správne realizovanú karanténu u podozrivých a kontaktov s chorými. 

Testovanie pomáha pochopiť šírenie ochorenia, jeho povahu, a navrhovať hygienicko-epidemiologické opatrenia na obmedzenie jeho šírenia.

Testovanie však nedáva istotu, či konkrétny človek je alebo nie je nakazený vírusom SARS-CoV-2, a vo väčšine prípadov nemá vplyv na  zmenu nášho správania.  Zbytočné plošné testovanie bezpríznakových ľudí je síce zaujímavé, ale z hľadiska ochrany obyvateľov by bolo lepšie tieto financie vložiť do vhodných preventívnych opatrení: lepšej izolácie chorých a rizikových ľudí, lepšieho vybavenia zdravotníckych, sociálnych zariadení a otvorených prevádzok ochrannými prostriedkami a dezinfekciou.  Alebo investíciou do zachovania, prípadne posilnenia personálu týchto zariadení. 

 

Poznámka: Tento blog vychádza z informácií známych ku dňu publikovania.  Vzhľadom na to, že vírus  SARS-CoV-2 a ochorenie COVID-19 ním spôsobené sú nové, informácie o nich sa môžu výrazne meniť.

Odporúčame