Pomáhaj si Slovensko, aj Pán Boh ti pomôže

Pred pár dňami nás nový premiér postrašil nápadom vyhlásiť lockdown.  Zavrieť všetkých ľudí doma, zásobovať ich pomocou armády a počkať, kým pandémia COVID-19 prehrmí.  Takéto opatrenie nám viac uškodí ako pomôže.  To, čo nám môže ozaj pomôcť, je trpezlivé a dôsledné dodržiavanie prevencie a pripravenie sa na pandémiu.

Dnes má Slovensko 471 potvrdených prípadov COVID-19 a jedného mŕtveho na túto infekciu.  Keď sa pozrieme na štatistiky zo sveta, vyzeráme v porovnaní s inými krajinami veľmi dobre.  Čomu za to vďačíme?
Odchádzajúca vláda nepripravila naše zdravotníctvo na prichádzajúcu pandémiu, zdravotníctvo sa nepripravovalo na krízu, nákupy ochranných pomôcok sa riešili veľmi neskoro.  Keď sa začali objavovať správy o rýchlom šírení infekcie v Taliansku, tak si vláda uvedomila, že je zle, a zaviedla niektoré dobré plošné opatrenia.  A my – bežní Slováci a Slovenky sme sa zľakli tiež – lebo sme pochopili, že bez našej pomoci to zdravotníctvo nezvládne.  Dobrovoľne sme obmedzili svoje spoločenské aktivity aj nad rámec vládnych nariadení. 

Rúško nie je hanba
Kým svet špekuloval o tom, ktorá forma ochrany pred vírusom je najvhodnejšia, vytiahli sme šijacie stroje a začali šiť rúška.  A nielen šiť, začali sme ich DOBROVOĽNE nosiť.  A to bolo dobre.  Nosenie podomácky vyrobeného rúška redukuje prenos kvapôčiek s vírusmi len čiastočne.  Ak sa však stretnú dvaja ľudia, ktorí majú obaja rúška, zároveň sa snažia dodržať vzdialenosť 2 metre jeden od druhého, nesiahajú si na tvár, a po návrate domov si umyjú mydlom ruky, výrazne znížia prenos kvapôčiek medzi sebou.  Ak by jeden z nich bol chorý, prenesie sa na druhého oveľa menej vírusových častíc ako keby nepoužívali žiadne preventívne opatrenia.  S malým počtom vírusových častíc si náš imunitný systém poradí oveľa ľahšie ako s veľkou vírusovou náložou.

Zostaň doma
Zatvorením škôl a podporou práce z domu pre tých, u ktorých je to možné, sme zredukovali prenos ešte viac.  Pomohla aj povinná karanténa pre tých, ktorí sa vrátili z rizikových oblastí.  Starších ľudí, pre ktorých je ochorenie výrazne nebezpečnejšie, sme vyzvali, aby zostali doma.  Charitní a sociálni pracovníci, ako aj dobrovoľníci im ponúkli pomoc pri nákupoch a zásobovaní. Prejavila sa aj solidarita medzi ľuďmi, dobrovoľníci šili rúška aj pre druhých.

Naši duchovní otcovia nás povzbudili dodržiavať najprv prísnejšie opatrenie v kostole a neskôr aj dočasný zákaz verejných bohoslužieb.  Tento bol reakciou na zverejnenie prípadu 61-ročnej pacientky s číslom 31, ktorá nakazila viacerých ľudí počas bohoslužieb v juhokórejskom meste Daegu.  Začali sme sa zúčastňovať svätých omší na diaľku a vzniklo mnoho nových modlitebných iniciatív. 
Za dobré opatrenie považujem i vyhradené nákupné hodiny v obchodoch pre seniorov, hoci ich začiatok by som posunula na skoršiu hodinu.
Zatvorenie reštaurácií, zrušenie kultúrnych podujatí a prísne regulácie pre ďalších podnikateľov malo určite zmysel, ale bude mať dopady na našu ekonomiku a zamestnanosť.

Má zmysel opatrenia sprísňovať, ponechať alebo pomaly zmierňovať?
Infekcia COVID-19 prebieha u časti ľudí bezpríznakovo a u mnohých ľudí miernou formou.  Podľa odhadov IZP približne 7% nakazených má závažné príznaky a potrebuje hospitalizáciu.  Asi 1% bude potrebovať intenzívnu starostlivosť na JIS-ke.  Ak by Slovensko nezaviedlo žiadne preventívne opatrenia a infekcia by sa šírila rýchlo, odhad IZP je, že by kulminovala na konci mája.  V najvyššom bode by mohlo byť chorých naraz 580,000 ľudí, z toho 43,000 by potrebovalo posteľ a zdravotnú starostlivosť v nemocnici, a život približne 5,900 ľudí by závisel od prístroja na podporu dýchania a intenzívnej starostlivosti na JISke.  Na toto naše zdravotníctvo nie je pripravené.

Ak sa vďaka preventívnym opatreniam spomalí rýchlosť nákazy,  bude táto trvať síce dlhšie, vrcholiť bude v polovici júla, ale chorých bude v maxime naraz 92,000, nemocničnú starostlivosť bude potrebovať 6,800 ľudí, a prístroj na podporu dýchania bude naraz potrebovať len 950 ľudí. Dovtedy sa náš zdravotný systém môže pripraviť a zvládne to.  Ale iba s pomocou nás všetkých, ktorí budeme dodržiavať preventívne opatrenia.

Odborníci hovoria, že pri súčasných preventívnych opatreniach ekonomika funguje na 70%.  Pri lockdowne by fungovalo možno len 10%, čo by pre krajinu bolo ekonomicky devastačné.  Napriek tomu je možné, že po skončení lockdownu by sa infekcia mohla u nás opäť  rozšíriť, a trvala by až do budúceho roka.

Vírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19 je nový, naša populácia sa s ním nestretla, takže nemáme proti nemu vybudovanú imunitu.  Riziko nákazy je teda veľké.  Cieľom preventívnych opatrení nie je, aby sa nikto nenakazil, ale aby sa nakazilo menej ľudí naraz, a aby to náš zdravotný systém uniesol. Pri menšom počte nakazených naraz by to mali zvládnuť aj ďalšie nevyhnutné oblasti hospodárstva, vrátane zásobovania potravinami.  Tým, ktorí sú zvlášť postihnutí celou situáciou, treba pomôcť aj dobrým čerpaním a využitím financií z EÚ.

Informácie v tomto blogu vychádzajú z poznatkov o COVID-19 známych ku dňu 4.4.2020