Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. apríl 2020

Prečo bol upálený Giordano Bruno?

Pontifikát Jána Pavla II. sa niesol v duchu ľútosti za dejinné chyby a zločiny kresťanov. Za takmer 28 rokov úradovania na Petrovom stolci predniesol vtedajší pápež verejné ospravedlnenia za proces s Galileom, účasť katolíkov na obchodovaní s otrokmi, rôzne nespravodlivostí voči ženám, pasivitu a mlčanie tvárou v tvár nacistickým zločinom alebo upaľovanie heretikov. Jedným z najznámejších bol prípad dominikána Giordana Bruna, ktorý bol upálený na Popolcovú stredu 17. februára 1600.
Prečo bol upálený Giordano Bruno?

O štyristo rokov neskôr, v jubilejnom roku 2000 vatikánsky štátny sekretár kardinál Angelo Sodano označil tento prípad ako „smutnú epizódu moderných dejín kresťanstva.“ Otázka prípadnej rehabilitácie je však iná vec. V ten istý rok Georges Cottier, predseda Teologicko-historickej komisie Centrálneho výboru pre Veľké jubileum prehlásil: „Bruna nemožno rehabilitovať ako katolíckeho mysliteľa jednoducho preto, že jeho myslenie nebolo nikdy katolícke.“  Pre Katolícku Cirkev je prípad Giordana Bruna citlivou témou, hoci jeho osoba bola neraz tendenčne použitá na jej očiernenie. 

Kto bol Giordano Bruno? A čo bolo tým povestným „kameňom úrazu“, pre ktorý sa ocitol na hranici? 

Kočovný intelektuál

Filippo Bruno sa narodil v roku 1548 v meste Tola v južnom Taliansku. Ako 14-ročný opustil rodičovský domov a odchádza študovať do neďalekého Neapola, ktorý bol v tej dobe jedným z najväčších miest na svete. V roku 1565 sa pridal k dominikánom a prijal nové meno Giordano. 

Mladý Giordano bol veľmi nadaný študent, vzdelaný v aristotelovskej aj v platónskej filozofii. Už v tej dobe sa stal známym vďaka technikám zdokonaľovania pamäte a svoje zručnosti dokonca raz predviedol aj pred vtedajším pápežom Piom V.  Prinajmenšom v kláštore však vzbudzoval pozornosť aj iným, menej lichotivým spôsobom. Mladík totiž začal zastávať neortodoxné názory. Zo svojej izby napríklad odstránil obrazy Panny Márie a svätých. Tajne čítal zakázané knihy a sympatizoval s autormi, ktorý spochybňovali Kristovo božstvo. Niet divu, že si ho začala všímať tamojšia inkvízcia. Svoj kurz Bruno nezmenil ani po svojej kňazskej vysviacke v roku 1572. Jeho teologické pohľady na Trojicu, Kristovo božstvo a kult svätých sa začali odkláňať od oficiálnej katolíckej doktríny až smerom k panteizmu. Toto uvažovanie celkom logicky vyústilo do jeho odchodu z kláštora a rehole a dáva sa na kariéru „bludičky“ naprieč Európou. 

Bruno odišiel z Talianska a začalo sa obdobie 15-ročného putovania po európskych mestách - v žiadnom z nich sa nedržal viac ako tri roky. Navštívil mestá ako Lyon, Toulouse, Paríž, Londýn, Ženeva, Wittenberg alebo Praha. V Paríži pracoval ako tútor kráľa Henricha III. Naopak v centre kalvinizmu, Ženeve sa príliš dlho neohrial: Dostal sa totiž do názorového stretu s istým profesorom a krátko na to z mesta odišiel.

Proces s Brunom sa stal v roku 1973 námetom pre film s rovnomenným názvom Giordano Bruno. (Foto: https://www.fattiperlastoria.it/stasera-in-tv-16-febbraio-giordano-bruno-trailer-trama-e-cast/)

Bruno nebol teológ, vedec alebo bádateľ, bol skôr voľnomyšlienkársky filozof. Na jeho myslenie mal značný vplyv renesančný filozof Mikuláš Kuzánsky. Bruno napísal približne 30 kníh, z ktorých niektoré stoja za pozornosť. Napríklad satira Il Candelaio, napísaná počas pobytu v Paríži, je protestom voči korupcii a nemorálnosti v spoločnosti. V roku 1584 píše spis O mnohosti obývaných svetov. Bruno (na rozdiel od Aristotela) zastával názor, že vesmír je nekonečný a nehierarchický. Podľa neho vesmír pozostával z miliónov obývaných planét, ktoré obiehajú okolo miliónov hviezd. Zem nie je stredom vesmíru, pretože vesmír nemá žiaden stred. 

V roku 1591 sa Bruno napokon vracia do Talianska, do Benátok, kde ho prijme Giovanni Mocenigo. Toto priateľstvo sa čoskoro ukáže ako falošné, pretože Mocenigo Bruna zradí a udá ho miestnej inkvizícii. Krátko na to z Benátok putuje do Ríma na proces, ktorý sa bude naťahovať dlhých sedem rokov až napokon Bruno skončí na hranici v plameňoch. Cieľom článku však nie je presne popisovať priebeh procesu, skôr uviesť dôvody prečo bol popravený. 

Čo rozhodovalo? 

V Katolíckej encyklopédii, publikovanej medzi rokmi 1907 až 1912 sa pri odkaze Giordano Bruno môžeme dočítať, že „Bruno nebol odsúdený za obhajobu kopernikovského modelu, ani za svoju doktrínu o pluralite obývaných svetov, ale za jeho teologické omyly, medzi ktoré patria: Kristus nebol Boh, ale iba neobyčajne zručný čarodejník, Duch svätý je duša sveta, diabol bude napokon zachránený.“ Anglická historička Frances Yatesová, autorka knihy Giordano Bruno a hermetická tradícia, uvádza, že „legenda, že Bruno bol stíhaný ako filozofický mysliteľ a pre názor o pluralite svetov alebo pohyb Zeme, nie je ďalej udržateľná.“ Brunove myšlienky mali podľa Yatesovej svoj pôvod v arabskej astrológii, neoplatonizme a v renesančnom myšlienkovom prúde nazývanom hermetizmus. Michael Crowne popiera, že by „Giordano Bruno bol umučený kvôli jeho pluralistickým presvedčeniam.“ Ďalší učenec, Michael Keys uvádza, že „Bruno bol martýr, nezomrel však pre vedecké názory.“ Dodáva, že medzi dôvodmi prečo bol popravený bol aj ten, že zastával názor o migrácii duší naprieč vesmírom. Podľa Bruna bol Ježiš iba jednou z takýchto migrujúcich duší.

Historik vedy Alberto Martinez z University of Texas však argumentuje, že hlavný dôvod prečo bol Giordano Bruno upálený bol práve jeho názor o pluralite svetov. Bruno odmietal obvinenia z toho, že by popieral panenstvo Panny Márie alebo transsubstanciáciu. Martinez skúmal každé z 54 obvinení proti Brunovi, v ktorých dominuje obvinenie z viery v mnohosť svetov. Ďalej uvádza, že v desiatich vyšetrovaniach ho svedkovia usvedčili z tejto viery celkom trinásťkrát, čo je najviac zo všetkých obvinení, ktoré boli vznesené voči Brunovi. Bruno tento postoj zastával vo svojich deviatich knihách. 

Vieru v pluralitu svetov označil za heretickú už biskup Brescie svätý Filastrius v roku 384. Podobný názor zastávali aj ďalší významní svätci Katolíckej Cirkvi: Svätý Hieronym a svätý Augustín. Kódex kánonického práva pápeža Gregora XIII. z roku 1582 kvalifuje názor o tom, že existuje nespočetný počet svetov ako heretický. Prečo bol pre vtedajšiu Cirkev práve tento názor problematický? Pretože ak by existovalo viacero svetov, viacero obývaných svetov, znamenalo by to, že by muselo byť viacero Ježišov Kristov. Ako zosúladiť túto predstavu s prvotným hriechom a s Kristovou vykupiteľskou obetou? Idea mnohosti svetov sa jednoducho nezlučovala s doslovným chápaním Biblie. A heréza nebola len neškodným názorom alebo zločinom proti človeku. Heréza bola zločinom hlavne proti Bohu. 

Inzercia

Socha Giordana Bruna na mieste, kde bol popravený - námestie Campo de Fiori v Ríme. (Foto:https://en.wikipedia.org/wiki/Campo_de%27_Fiori)

Ďalším problematickým Brunovým názorom, ktorý zastával vo svojich dvanástich knihách, bol ten, že Zem má dušu (mimochodom túto myšlienku zastával aj Johannes Kepler) alebo že vesmír má ducha. Bruno si predstavoval Zem ako živý organizmus, z ktorého povstali všetky ľudské duše. Bruno ďalej tvrdil, že Duch Svätý je dušou sveta. Tieto a podobné názory rozhodne neboli kresťanské, skôr pohanské.

Bruno nebol popravený kvôli tomu, že zastával kopernikovský heliocentrický systém. Je však potrebné dodať, že v roku 1597 sa pod cenzúru okrem vyššie uvedeného dostávajú aj Brunove názory o pohybe Zeme. A boli to myšlienky o pluralite svetov a jednej svetovej duši, ktoré priviedli Bruna k tomu, že zastával Kopernikové argumenty v prospech pohybu Zeme. Tento kompilát heréz doviedol Giordana Bruna na popravisko. 

Historik Rodney Stark (známy čitateľom Postoja hlavne vďaka knihe Vyriekli krivé svedectvo) v knihe For The Glory of God píše: „Giordano Bruno nebol skutočný vedec, hoci sa zaujímal o istý druh špekulatívnej astronómie. Bol skôr odpadlým mníchom a mysliteľom. Jeho problémy súviseli s heretickou teológiou, ktorá zahŕňala predstavu o nekonečnom počte svetov - myšlienku založenú čisto na predstavivosti a špekuláciach.“ 

Záver

Giovanni Franzoni: „Upaľovať kacírov je v rozpore s evanjeliom. S kacírmi môžeme polemizovať, ale nie ich upaľovať. To bola chyba už vtedy, nie iba z dnešného pohľadu. Pokiaľ upálite istého kacíra za jeho myšlienky, potom zastrašíte iného mysliteľa, aby vyjadril podobný názor. To je už skutočný hon na ľudí.“

Niekdajší prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Joseph Ratzinger (dnes emeritný pápež Benedikt XVI.) na margo inkvizičných praktík prehlásil: „Na jednej strane vieme práve z evanjelia, že Cirkev nie je klubom čistých. Sám Kristus sa stretával s hriešnikmi, tak tomu bolo v Cirkvi vždy. Nielen v minulosti, ale aj dnes a to musíme mať na pamäti. Na strane druhej, používanie takých metód ako mučenie alebo upaľovanie v skutočnosti znamenalo, že zodpovední ľudia nečítali evanjelium pozorne a v zásadných otázkach na to zabudli.“ 

Ďalej dodáva, že „je znepokojujúce, že historický kontext môže tak otupiť svedomie skutočne dobrých ľudí, do takej miery, že nie sú schopní rozlišovať. Pritom to boli duchovní, ktorí to schvaľovali a ktorí žili v hlbokom vnútornom spojení s Bohom a cítili vnútornú blízkosť k Ježišovi a jeho slovu. Napriek tomuto historickému kontextu bola časť ich svedomia tak zaslepená, že nás to desí.“ 

Literatúra a zdroje
Judák, V. História vzťahov medzi vierou a vedou. 
Keys, Michael: https://www.discovery.org/v/giordano-bruno-was-a-martyr-yes-but-not-for-science/
https://www.youtube.com/watch?v=_oOwx0yV4jI
Martinez, Alberto: https://blogs.scientificamerican.com/observations/was-giordano-bruno-burned-at-the-stake-for-believing-in-exoplanets/
https://notevenpast.org/giordano-bruno-and-the-spirit-that-moves-the-earth/
https://www.theologie-naturwissenschaften.de/en/dialogue-between-theology-and-science/editorials/giordano-bruno-en/
Linder, Douglas: https://www.youtube.com/watch?v=n6vvWgWwnls&t=422s
Stark, Rodney: For The Glory of God. 2004
TV Dokument Tajná inkvizícia: Plamene viery https://www.youtube.com/watch?v=2w_M6niPmJg

Titulný obrázok
https://en.wikipedia.org/wiki/Giordano_Bruno

 

Inzercia

Zaujímam sa o kresťanskú vieru vo vzťahu k spoločnosti, rozumu a vede. „Každý človek sa môže stať kresťanom, ale iba ten, kto sa ním skutočne stane, je bratom.“ (Joseph Ratzinger, Úvod do kresťanstva) Kontakt: bloger.kc@gmail.com

Inzercia

Odporúčame

Blog
Boh medzier

Boh medzier

Prekážkou prečo veriť v Boha nie je racionalita, ale niekedy aj obyčajná ľudská predstavivosť či zlá teológia.