Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
17. apríl 2020

Dovidieť až za hrob

Na Nedeľu Božieho milosrdenstva čítame aj úryvok z Prvého Petrovho listu (1,3-9).
Dovidieť až za hrob

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.

Úryvok z Prvého Petrovho listu je takmer z jeho samotného úvodu. Našim veršom predchádza len oslovenie adresátov. Autor listu sa prihovára kresťanom žijúcim v severozápadnej časti Malej Ázie. Hneď od samého začiatku upriamuje pozornosť svojich adresátov na večný život po smrti. Odhaľuje im väčší rozmer ich existencie než je len realita tohto pozemského života. Hneď na úvod ich totiž oslovuje ako παρεπιδήμοι [parepidemoi]. Toto prídavné meno označuje toho, kto len dočasne prebýva na nejakom mieste, alebo toho, kto ako cudzinec prebýva na nejakom inom území, než je jeho skutočná vlasť. Môžeme si všimnúť, že ono grécke slovo má základ v slovese ἐπιδημέω [epidemeo], ktoré znamená „zdržiavať sa na nejakom mieste ako cudzinec alebo návštevník“, a už asi správne tušíte, že od neho je odvodené aj podstatné meno ἐπιδημία [epidemia], tak veľmi skloňované v týchto dňoch. Ono podstatné meno vyjadruje stav prebývania na nejakom mieste, mohli by sme povedať „pobyt“. Vychádzajúc z už spomenutého slovesa ide o označenie skôr dočasného pobytu a silne dúfame, že to bude platiť aj o súčasnej epidémii.

S touto témou dočasného prebývania súvisia slová zo 4. verša, ktoré sú už súčasťou nedeľného čítania. Autor listu oslavuje Boha za to, že „nás znovuzrodil pre ... nezničiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo, ktoré sa uchováva pre vás v nebi“ (vv. 3-4). Opäť sa poukazuje na niečo, čo nie je na tejto zemi, ale je v nebi.

Dedičstvo sa v Starom zákone silno spája s darom zasľúbenej zeme Izraelitom. Zdieľať

Hovorí sa o dedičstve. Dedičstvo sa v Starom zákone silno spája s darom zasľúbenej zeme Izraelitom. Napríklad v knihe Deuteronómium Mojžiš hovorí ľudu: „Na mňa sa však Pán rozhneval pre vaše reči a prisahal, že neprekročím Jordán a nevkročím do krásnej krajiny, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dá ako dedičstvo“ (4,21), a znova to potvrdzuje o pár veršov neskôr: „Pretože miloval tvojich otcov, vyvolil si ich potomstvo a teba osobne vyviedol svojou veľkou mocou z Egypta, aby spred teba vyhnal národy, ktoré sú mocnejšie a silnejšie ako ty, a aby ťa voviedol do ich krajiny a dal ti ju za dedičstvo, ako je to v tento deň“ (4,37-38; v našich prekladoch sa väčšinou používa nepresne slovo „vlastníctvo“, jedine Roháčkov a Botekov preklad používa „dedičstvo“).

Ako to môžeme vidieť aj z práve citovaného úryvku z Deuteronómia, téma dedičstva sa tiež spája s témou vyvolenia: Boh si vyvolil potomstvo praotcov, ktorého súčasťou sú aj adresáti Mojžišovej reči, aby im dal zasľúbenú zem za dedičstvo. V podobnom duchu sa vyjadruje Mojžiš v tej istej starozákonnej knihe na inom mieste: „A predsa Pán našiel zaľúbenie v tvojich otcoch a prilipol k nim, a preto si vyvolil aj vás, ich potomstvo, zo všetkých národov, ako je to v tento deň“ (10,15). Aj autor tohto novozákonného listu, ešte pred tým, ako nazval svojich adresátov „cudzincami“, nazýva ich ἐκλεκτοί [eklektoi], „vyvolenými“. Navyše použil ešte označenie, že sa nachádzajú v diaspóre. Toto slovo označuje tých, ktorí sú doslova „porozosievaní“ po svete. V gréckom preklade Starého zákona sa toto slovo používalo na označenie Izraelitov rozptýlených pomedzi iné národy. Použitím týchto konceptov v úzkom slede sa v tomto liste vytvára prepojenie na spomenuté starozákonné témy.

Mohlo by sa namietať, že takéto prepojenia na Starý zákon by boli len veľmi ťažko uchopiteľné pre adresátov, ktorí pravdepodobne pochádzali majoritne z pohanského prostredia. To je zaiste dobrá námietka, avšak môžeme si všimnúť, že na iných miestach v tomto liste sa používajú oveľa zreteľnejšie narážky na starozákonné texty, ako je tomu napríklad v 2,9: „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.“ Tento text jasne odkazuje predovšetkým na Ex 19,6, kde Boh hovorí Izraelitom: „budete mi kráľovským kňazstvom a svätým národom!“. Podobne sa narába s ďalšími starozákonnými textami aj na iných miestach v tomto liste, napríklad v 2,6-8 či v 2,25 alebo v 3,6. Použitie takýchto tém je teda v tomto liste bežné.

Inzercia

Autor teda aj takouto prácou s motívmi zo Starého zákona pripomína adresátom týchto maloázijských komunít, že si ich Boh vyvolil, aby boli ako tí, ktorí sú tam len dočasne a zároveň majú prísľub dedičstva, ktoré sa Boh zaväzuje im dať. Avšak už tu nejde o prísľub konkrétneho kúsku zemského povrchu, ale o dedičstvo, ktoré sa uchováva v nebi.

Nejde tu už o prísľub konkrétneho kúsku zemského povrchu, ale o dedičstvo, ktoré sa uchováva v nebi. Zdieľať

Téma tohto nového dedičstva je umocnená prídavnými menami, ktoré sa v štvrtom verši používajú na jeho bližšiu špecifikáciu. Ono je už „nezničiteľné“. Nie je to už zasľúbená zem, ktorá môže byť dobytá a zničená protivníkom, akým v dejinách Izraela boli najmä Asýrčania a Babylončania. Toto dedičstvo už nemôže byť ani poškvrnené, ako mohla byť poškvrnená zasľúbená zem praktikami pohanských národov, ktoré v nej pred a aj s Izraelitmi žili, ale aj Izraelitmi samotnými, keď nezachovávali Pánove nariadenia (pozri napr. Dt 21,23; 24,4). Ono je aj „nevädnúce“, lebo už nezažíva obdobia sucha, ktorými si pozemská zasľúbená zem v oblasti Blízkeho východu prechádzala.

Autor listu teda aktívne a vedome upriamuje pozornosť svojich adresátov na rozmer ich povolania a existencie, ktorý výrazne presahuje skutočnosti tohto pozemského sveta, v ktorom sa momentálne nachádzajú. Žijú síce v oblasti Malej Ázie, a možno tam žijú odjakživa, ale predsa si majú osvojiť to, že v skutočnosti sú tými, ktorí tam prebývajú len dočasne. Je im prisľúbené dedičstvo, ktoré sa na pozadí starozákonných textov dá chápať ako prísľub vlasti pre tých, ktorí sa v nej nenachádzajú. Avšak táto vlasť, ktorú má Kristov učeník prisľúbenú, už nie je kúsok zemského povrchu, na ktorý keď sa robí nárok hoc aj odvolávaním sa na Božie prisľúbenia, často spôsobuje utrpenie mnohých nevinných. Takýto prísľub má úplne iné kvality ako prísľub teritórií. Je to prísľub vlasti, ktorej ani strata, ani zneuctenie, a ani neúroda už nehrozí.

Kresťan skutočne má žiť vo vedomí, že je parepidemos, teda, že je ako ten, ktorý tu prebýva len dočasne. Zdieľať

Je dôležité na to myslieť aj nám, keď sme pokúšaní k nezdravému nacionalizmu v duchu „America first“, a tiež keď nám reči o večnom živote po smrti pripadajú ako staroveké rozprávky vzdialené od reálneho života našich každodenných radostí a starostí. Kresťan skutočne má žiť vo vedomí, že je parepidemos, teda, že je ako ten, ktorý tu prebýva len dočasne, a že, ako to povie Pavol na jednom mieste, „naša vlasť je v nebi“ (Flp 3,20). Kristovho učeníka má naozaj charakterizovať to, že sa pozerá až za hrob.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Odporúčame

Blog
Duch Svätý sa nedá umlčať

Duch Svätý sa nedá umlčať

„Iveta, je to už tretí pokus. Musíš sa k tomu postaviť inak, lebo dopadneš ako dvakrát predtým. Ide o duchovný boj. Je napísané: Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. (Ef 6:11-12) Pozývaj ľudí, modli sa. Ver a bojuj,“ vedel som, že na tretí krát to bude ešte ťažšie ako predtým. „Nikdy sa nevzdaj. Nerobíme to na svoju slávu, ale preto, aby čo najviac duší zažilo, ako veľmi ich Boh miluje.“