Sapiens - Kritická Recenzia

Prečo som prečítal túto knihu?

Sapiens som mal na zozname už hodnú chvíľu. Dlhodobo sa chcem dovzdelať v histórii sveta, Západnej kultúry, Európy, Slovenska a sústrediť sa aj niektoré zaujímavé mikro-témy ako Ruská revolúcia, Prvá a Druhá Svetová vojna. No vnímam ako užitočné získať aj celkový prehľad o tom, ako sme sa dostali tam, kde sa ako ľudstvo práve nachádzame. Už som čítal Guns, Germs and Steel od Jared Diamonda, ktorý je práve vzorom Harariho, autora Sapiens. Tá Diamondova kniha bola dosť detailná, rigorózna, ťažkopádna a dúfal som, že niekto napíše niečo podobné, no prístupnejšie ako Diamond. Myslím, že Hararimu sa to podarilo.

Zároveň som chcel vedieť, prečo sa práve táto kniha stala takým fenoménom? V čom je iná, keď sa jej predalo toľko miliónov? (Veď len ja mám doma 2 ks – jeden v angličtine pre mňa a jeden v SJ pre manželku). Na túto otázku som jednoznačnú odpoveď nenašiel. Medzi možné odpovede môže patriť:

Kniha je jednoduchšia ako Guns, Germs and Steel, prístupnejšia, ľahko sa číta. Ponúka záber do väčšieho množstva tém a ponúka iné otázky na zodpovedanie… No na druhej strane je značne redukcionistická, pomer Harariho filozofie voči faktom je podľa mňa príliš v prospech Harariho (aspoň ja som viac chcel vedieť, ako to bolo, nie ako to Harari cíti). V tomto bolo Guns, Germs and Steel niekde úplne inde. Teda fakt, že Sapiens je omnoho väčším hitom oproti Diamondovému dielu, zrejme odráža fakt, že ľuďom to stačí. Nepotrebujú až tak fakty, ak sa im páči interpretácia.

Jej popularita je snáď aj výsledok faktu, že Harariho kniha vyšla v čase Internetu a ľudia sa o nej dozvedeli. Buzz, viralny hit.

Možno však otázky, ktoré sa Harari snaží zodpovedať vo svojej knihe, hoci je tam s Diamondom istý prekryv, sú pre ľudí pálčivejšie. Kto vie.

V každom prípade som si knihu užil. No na zadok som z nej nepadol (ako podľa recenzií niektorí).

Jednou vetou by som knihu zhrnul…

Fuuuh. Niečo ľahšie? Príbeh ľudského druhu Homo Sapiens od biologického úsvitu až po blízku budúcnosť s dôrazom na interpretáciu dejín vo svetle vynájdenia jazyka, ktorý umožnil vytvárať a odovzdávať si fikciu, fiktívne entity a štruktúry a umožnil tým širokú a flexibilnú spoluprácu a pokrok.

Hlavná premisa a argumenty

Pred 150 000 rokmi, v čase z ktorého sa nám dochovali prvé pozostatky súčasného človeka druhu Homo Sapiens, žilo na zemi okolo 6 druhov človeka celkovo – Neandertálci, Homo Erectus, atď. Nevedno, čím to bolo (Harari tvrdí, že náhodnou genetickou mutáciou), asi pred 70 000 začal Homo Sapiens nie len svoj veľký mozog v hlave mať, ale ho aj používať. A jedna z prvých vecí, ktorú vynašiel, bol jazyk, ktorý mu umožnil odovzdávať si poznanie, rozprávať si príbehy a umožnil vznik fiktívnych štruktúr ako kultúra, etika, ľudské práva alebo náboženstvo (animizmus, kresťanstvo, humanizmus, komunizmus či kapitalizmus) a fiktívnych entít, medzi ktoré Harari radí bohov, právnické osoby, národy alebo peniaze.

Vďaka viere v tieto štruktúry alebo entity, ktoré existujú podľa Harariho len v naších predstavách, dokázal Sapiens lepšie spolupracovať, podmaniť si zem, vyčistiť ju od ostatných ľudských druhov a aj mnoho iných živočíšnych druhov.

Viera vo fiktívne entity a štruktúry má svoje výhody, avšak realita je podľa Harariho čisto materiálna a jediná skutočná štruktúra a poriadok na Zemi je ten, ktorý sa riadi zákonmi fyziky a biológie, teda exaktnými vedami.

Vďaka vede, ktorú Sapiens objavil pred približne 500 rokmi sa podľa Harariho podarí prekonať doterajšie limity ľudskej existencie ako smrť, Sapiens bude schopný vytvárať život, či už biologický alebo syntetický (umelá inteligencia), bude naďalej splývať so strojmi a AI (smart zariadenia, neuralink a pod.) v horizonte 30 – 500 rokov (napr.), už nepôjde o Sapiens, ale geneticky modifikovaný druh človeka, ktorého Harari volá Homo Deus alebo človek božský (pre nesmrteľnosť a schopnosť vytvárať život).

Kľúčové vhľady, ktoré som získal…

Porozumel som viac nacionalizmu, kapitalizmu, imperializmu a kolonializmu. Väčšinu ostatných tém so mal celkom dobre zmapovanú z iných kníh alebo kurzov. Keďže kniha Sapiens mala široký tématický prekryv s Guns, Germs and Steel, ktorá bola hlbšia, detailnejšia, vedeckejšia a rigoróznejšia, nemôžem povedať, že som získal až tak mnoho nových „insights“.

Čo sa mi páčilo?

Veľmi sa mi páčilo, ako dobre sa kniha čítala. Čítal som anglický preklad a bol to page-turner. Harari ju napísal ako pútavý, strhujúci a napínavý príbeh o našom biologickom druhu. Páčilo sa mi aj, že vďaka tomu, že nešiel do tém hlboko, kniha nestrácala na pútavosti, tempe a napĺňala moju túžbu, ktorú som mal po Guns, Germs and Steel – kiež by napísal niekto niečo podobné, avšak menej detailov, rigorozity… Že by sa to čítalo ľahšie. Hararimu sa to podarilo.

Som veľký fanúšik Harariho presvedčenia, že ľuďom sa najlepšie vodilo v prvotno-pospolnej spoločnosti a s každou technologickou revolúciou, ktorej dôsledkom je sťaženie fungovania vo vzťahoch, je nám horšie.

Páčila sa mi kapitola o náboženstve. Hararimu sa podarilo veľmi dobre aj vystihnúť kontrast medzi oficiálnym monoteizmom kresťanstva a zároveň u bežných prívržencov praktizovaného dualizmu a polyteizmu. Celkovo, tá kapitola bola super, hoci som sa najviac bál, že s ňou budem mať intelektuálny nesúlad.

Čo sa mi nepáčilo?

Nepáčilo sa mi viacero vecí. Kniha je síce pútavá, avšak v akademickej obci si vyslúžila mnoho kritiky, pretože jej (alebo Harariho) vzťah k faktom je nejednoznačný, resp. účelový. Harari síce hovorí o sebe, že nie je postmodernista, pretože napísal knihu ako príbeh. Postmodernisti príbehy „dekonštruujú“, netvoria. On ho vytvoril. No nevedel som sa ubrániť dojmu, že v knihe fakty rád prekrúca alebo vynecháva, aby sedeli a zapadali do jeho ľavicovej, materialistickej, postmodernistickej ideológie a dosiahol nimi aj mocenské ciele. A to keď si tieto veci všimnem ja ako dejepisné a filozofické tupelo, čo už potom akademická obec?

Biblia ako čistá fikcia

Boh, judeo-kresťanská morálka a etika, západná kultúra a podobne sú založené na čisto fiktívnych príbehoch, ktoré existujú len v našich mysliach. Chápem, že Harari nechcel ísť do detailov a chápem, že pre neho ako pre ateistu nemá zmysel sa detailne zaoberať každým náboženstvom. No buď si neurobil domácu úlohu a neštudoval, ako vznikli prvotné biblické príbehy, ktoré sú v jadre našej etiky, kultúry a morálky, alebo ich zámerne hodil do vreca s inými fiktívnymi, teda vymyslenými príbehmi a entitami, aby ich zdiskreditoval a podporil svoju ideologickú a politickú agendu.

Ja teda nie som odborník na neurovedu, psychoanalytiku, históriu náboženských ideí ani ničoho podobného, avšak z toho mála, čo viem, je zrejmé, že príbehy v Genezis neboli len„vymyslené“. A teda naša kultúra a poriadok, ktoré sú na nich založené NIE sú len „vymyslené, imaginárne“. Sú to archetypálne príbehy. Archetypy sú biologicky podmienené psychologické fenomény. Teda ani naša západná kultúra nie je postavená na vode – vymyslených príbehov, ktoré nemajú nič spoločné s našou biológiou. Nie je to čisto imaginárna štruktúra, ktorá sa dá len tak odstrániť a nahradiť čímkoľvek iným, napríklad Harariho sexuálnou morálkou. Je hlboko podmienená biologickou štruktúrou naších mozgov.

Priznám sa, že to neviem dobre vysvetliť. Avšak sú ľudia, ktorí to vysvetliť vedia. Jedným z nich je populárny (v kruhoch Harariho fanúšikov možno nepopulárny) profesor – Jordan Peterson, ktorý má naštudovanú aj neurovedu, evolučnú biológiu, históriu, aj psychoanalytikov a rozumie na inej úrovni, ako tieto veci fungujú. Ako zaujímavý zdroj mi napadajú práve Petersonove prednášky z cyklu „Psychological significance of biblical stories“, kde tieto veci vysvetľuje. Peterson v nich neprináša nič nové, iba spája myšlienky profesora Mircea Eliade (odborník na históriu religióznych ideí) s Jungom a súčasnými neurovedeckými poznatkami.

Včera som napr. počúval prednášku „Boh a hierarchia autority“, kde kompletne a rigorózne neguje Harariho pokus o diskreditovanie základov našej morálky, hodnôt a kultúry (asi nečítal Sapiens a nevie, že neguje Harariho myšlienky). Alternatívnym, veľmi rigoróznym zdrojom a protiliekom na Harariho ideológiu je Petersonova kniha Maps of Meaning. Osobne by som si rád vypočul debatu Harariho a Petersona. Počúval som všetky štyri debaty Petersona a Sama Harrisa a bolo to skvelé. Mám ich oboch veľmi rád. Aj Harariho. Ako človek, ktorý hľadá pravdu, sa však s Harariho ideológiou postavenou na možno zámernom, politickou agendou podmienenom vynechávaní faktov, nemienim uspokojiť. Fandím ľuďom, ktorí vyvracajú náboženské povery, ak ako alternatívu ponúkajú pravdu. Avšak ak ich chcú len nahradiť svojou potenciálne nebezpečnou ideológiou, nefandím ich úsiliu.

Osobne netvrdím, že judeo-kresťanská kultúra, teológia, morálka a etika je založená na biológii alebo že to nie je aj fikcia. Dokonca si myslím, že možno väčšina tejto štruktúry je čisto imaginárna a v mnohom aj nedostatočná a bolo by vhodné ju aktualizovať. Avšak rozhodne je z veľkej časti biologicky podmienená a stojí na pevných základoch, ktoré by sa páčili aj Hararimu, keby boli v súlade s jeho politickou agendou.

Proti prirodzenému poriadku

Napáčila sa mi Harariho kapitola o opresii rôznych skupín inými skupinami. Možno len kvôli koncu, kde som mal dojem, že si asi robí srandu. Že to nemôže myslieť vážne aj s dôsledkami. Harari zaútočil na „prirodzený poriadok“, pojem, s ktorým podľa neho operujú kresťania, keď bránia homosexuálom slobodne napĺňať svoje sexuálne túžby. Podľa Harariho neexistuje niečo ako „prirodzený, Bohom daný poriadok“, iba biologický a fyzikálny poriadok. Teda sa nedá povedať, že daný orgán, napríklad penis, má nejaký prirodzený účel. Podľa Harariho môžem so svojím údom robiť, čo mi vďaka môjmu mozgu napadne a čo mi biologické možnosti môjho údu dovolia. To znamená, že ho môžem pchať napríklad aj do análnych otvorov iných mužov a to je v poriadku.

Ja osobne nie som v tejto oblasti konzervatívny – nech si homosexuáli praktizujú sex, s kým chcú. Nebránim v slobode iným, kým nenarúša moju slobodu, hoci mi daná predstava príde nechutná, lebo som heterosexuál. Problém mám však v Harariho zdôvodnení. Podľa mňa pri čítaní jeho slov radosťou zajasali všetci pedofili, ktorým mozog ponúkne nápad napchať úd do malého dievčatka alebo chlapca, biologicky im to úd tiež dovoľuje, tak prečo nie? Veď je to tak prirodzené.

Pamätám si, ako sme boli pred príjímačkami na VŠ na Jeséniovej lekárskej fakulte v Martine a vzal som do rúk učebnicu patológie a otvoril som na strane, kde bol obrázok batoľaťa, dievčatka, ktoré bolo mŕtvolne modré a v rozkroku malo obrovskú dieru. Hrozný, bolestivý pohľad. Niekomu biologický poriadok dovolil napchať svoj penis do toho dievčatka, jemu však telo po tejto traume vypovedalo funkciu.

V niektorých prípadoch som rád, že nás pred dôsledkami Harariho filozofie prirodzeného materialistického poriadku chráni „imaginárna, fiktívna štruktúra“, v ktorej žijeme.

Úvahy o konečnom cieli vedy

Nie som veľký fanúšik Harariho presvedčenia, že cieľom vedy je dosiahnuť nesmrteľnosť človeka, ani jeho vízie, že dosiahnutie ľudskej nesmrteľnosti bude klinom do rakvy pre náboženstvá ako kresťanstvo, ktoré si postavili čas svojej teológie a učenia o zmysle života práve na smrti a posmrtnom živote. Akože – kto by chcel žiť na tomto svete večne? Kto skutočne chce byť nesmrteľný a žiť tu tisíce rokov? Čo by sme tu robili? Veď práve naša ohraničenosť nám dáva motiváciu čokoľvek robiť, lebo to nepočká, nežijeme večne. Predstava nesmrteľnosti s výdobytkami našej mysle ako ego a jeho dôsledky je pre mňa extrémne depresívna. Rovnako aj predstava večného života po smrti so súčasným vedomím. Posmrtný život má pre mňa zmysel, iba ak moje vedomie bude môcť byť zjednotené s Božím a bude definitívne oslobodený od svojho „ja“. Trvalé zjednotenie, dokončenie mojej duchovnej cesty očisťovania – osvecovania – zjednocovania.

Nebol som veľký fanúšik ani poslednej kapitoly o konci nášho druhu a vzniku Homo Deus. Mám kúpenú aj knihu Homo Deus, avšak po Sapiens ju neplánujem čítať. Nemám na to odvahu. Načo by som sa tak trápil takými depresívnymi úvahami?

Zbabelosť

Bol som vyslovené smutný z toho, že Harari nezošmiešňuje v rovnakej miere všetky náboženstvá. Schytalo to hlavne, možno len, kresťanstvo. Chápem, že nie je dosť odvážny, aby zosmiešnil rovnako aj Islam a jeho teológiu, veď by mu šlo, chudákovi, o život. Tak si kope len do tých, ktorí ho v noci pri prechádzkach Jeruzalemom počas premýšľania nad tým, kam však by mohol napchať svoj úd, nepodrežú.

Čo som si vzal a chcel sa o tom dozvedieť viac?

Určite sa chcem viac venovať filozofii, histórii „imaginárnych“ systémov ako humanizmus, liberalizmus, nacizmus, komunizmus, stredovekej a novovekej histórii.

Zaujímavé citáty

“Culture tends to argue that it forbids only that which is unnatural. But from a biological perspective, nothing is unnatural. Whatever is possible is by definition also natural. A truly unnatural behaviour, one that goes against the laws of nature, simply cannot exist, so it would need no prohibition.”

“We did not domesticate wheat. It domesticated us.”

“This is the essence of the Agricultural Revolution: the ability to keep more people alive under worse conditions.”

“So, monotheism explains order, but is mystified by evil. Dualism explains evil, but is puzzled by order. There is one logical way of solving the riddle: to argue that there is a single omnipotent God who created the entire universe – and He’s evil. But nobody in history has had the stomach for such a belief.”

Zaujala vás recenzia?

Prečítajte si aj ďalšie moje recenzie a odporúčania na knihy! (link funguje len keď stalčíte pravé tlačítko myšou a kliknete na otvoriť v novom okne alebo záložke)

Moj osobný blog