Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. marec 2020

Máme zatvorené kostoly, ale sme živé chrámy

"Keby si poznala Boží dar (Jn 4, 10)". Prežívame bolesť z toho, že nemáte prístup k Eucharistii, ku kostolu. Ale dnes vám chcem s Ježišom povedať: keby ste poznali Boží dar! Táto doba nás pozýva upriamiť našu pozornosť na dar, ktorého sú si mnohí menej vedomí, dar Božej prítomnosti, ktorá je trvalá, je v nás, je to dar krstu, krstnej milosti, posväcujúcej milosti, dar prítomnosti Trojice v pokrstenom. V čase zatvorených kostolov môžme odhaliť, že sami sme Božími chrámami. V tomto čase mnohí opakujú, že si uvedomujú, akým darom je eucharistická prítomnosť, svätá omša, sväté prijímanie. Tento čas nás však pozýva objaviť aj iný dar Božej prítomnosti, ktorú dar Eucharistie a iných sviatostí má zachovávať, zveľaďovať a obnovovať. Chcel by som Vám ponúknuť niekoľko impulzov k uvažovaniu nad dôležitými pravdami našej viery o prítomnosti Boha v nás.
Máme zatvorené kostoly, ale sme živé chrámy

Boh je prítomný vo svete rozličným spôsobom. Najdokonalejšou a najplnšou prítomnosťou Boha v tomto svete je eucharistická prítomnosť. "Spôsob Kristovej prítomnosti pod eucharistickými spôsobmi je jediný svojho druhu. Povyšuje Eucharistiu nad všetky sviatosti, a preto Eucharistia je „akoby zavŕšenie duchovného života a cieľ všetkých sviatostí“. V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté „opravdivo, reálne a podstatne telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus“. Táto prítomnosť sa nazýva ,reálnou‘ nie výlučne, ako keby ostatné neboli ,skutočné‘, ale v najplnšom zmysle slova, pretože je podstatná; ňou sa totiž stáva prítomným celý a úplný Kristus, Boh a človek“ (KKC, 1374). Všetky sviatosti majú svoju spásonosnú silu z tejto Sviatosti sviatostí. Keď dávam rozhrešenie, dávam ho v moci Krvi a výkupného diela sprítomňovaného v Eucharistii. Keď krstím, robím tak v moci výkupného diela sprítomňovaného v Eucharistii. Myslím, že naši veriaci sú si vedomí tohto veľkého daru, Tajomstva našej viery par excellence. Ale práve v týchto chvíľach, keď nemáme priamy prístup k svätej omši, k Eucharistii, sme pozvaní odhaliť aj iné spôsoby Božej prítomnosti.

Činná všadeprítomnosť naznačuje prítomnosť Boha v jeho stvorení, "keďže je zvrchovaným a slobodným Stvoriteľom a prvou príčinou všetkého, čo jestvuje, je prítomný v najhlbšom vnútri svojich stvorení: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28; KKC, 300). Je to prítomnosť Stvoriteľa v jeho stvorení. Analogicky je celá duša prítomná v celom tele a v každej jeho časti ako oživujúci princíp a podstatná forma. Boh je všadeprítomný ako Stvoriteľ, ktorý všetko udržuje v stvorení. Keby Boh na jediný okamih toto uchovávajúce pôsobenie, tento ak stvorenia prerušil, stvorenie by sa obrátilo v ničotu. Čím dokonalejšie stvorenie, tým intenzívnejšia činná stvoriteľská všadeprítomnosť Boha. Najviac pôsobí v človeku, ktorého stvoril na svoj obraz. Boh je duša našej duše, život nášho života, veľká skutočnosť, do ktorej sme akoby ponorení a ktorá preniká všetko, čo sme a čo máme, svojou činnou prítomnosťou a oživujúcou mocou. Ale takto je Boh prítomný aj v kameni, aj steble trávy, aj v človeku, ktorý v Boha neverí. Boh je takto prítomný, ale ako cudzinec. Táto prítomnosť ešte nie je hlbokým a intímnym spoločenstvom priateľstva. Preto treba hovoriť ešte o ďalšom spôsobe prítomnosti Boha.

Objektívna prítomnosť Boha je to, čo kresťanská teológia nazýva "milosť", je účasťou na Božej prirodzenosti, ktorá nás ako Božie deti vťahuje do kolobehu trojičného vnútorného života Boha. Táto milosť nastoluje medzi dušou a Bohom nové vzťahy, odlišné od tých, ktoré dáva činná všadeprítomnosť. V prípade všadeprítomnosti zostávala duša pasívna. Milosť naopak dáva duši schopnosť na Božie dary reagovať, vracať sa k Bohu, poznať ho priamo, ako sa pozná on sám, milovať ho, ako on má rád sám seba, objať ho jako Otca. Medzi dušou a Bohom nastoluje vzájomné priateľstvo, vztahy otca a syna. "Nazval som vás priateľmi" (Jn 15, 15), tak vyjadril Ježiš tento druh prítomnosti. Nazývame ju "objektívnou prítomnosťou", pretože v nej uchopujeme Boha priamo ako predmet poznania a lásky. Boh tak prebýva v človeku ako vo svojom chráme. Svätý Pavol píše Korinťanom: "Neviete, že ste Boží chrám a že Duch Boží prebýva vo vás?" A Rimanom: "Božia láska sa vyliala do našich sŕdc skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali" (1Kor 3,16 a Rim 5, 5). Ježiš o tom hovoril v kontexte Poslednej večere: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať, prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok" (Jan 14, 23). 

Teológia rozlišuje ešte nestvorenú milosť stvorenú milosť. Objektívna prítomnosť je tzv. inhabitácia (prebývanie) Trojice v duši človeka, ktorý je pokrstený. Keďže Osoby Najsvätejšej Trojice sú osobne prítomné svojou láskou v duši pokrsteného a nie sú stvorené, nazývame túto milosť aj nestvorenou milosťou. Avšak Božská Trojica dáva človeku aj stvorený dar milosti, ktorým postupne premieňa jeho bytosť, zbožstvuje ju, posväcuje. "Posväcujúca milosť je trvalý (habituálny) dar (donum habituale), stála a nadprirodzená dispozícia, ktorá zdokonaľuje dušu, aby ju urobila schopnou žiť s Bohom a konať z lásky k nemu. Treba rozlišovať posväcujúcu milosť (gratia habitualis), čiže trvalú dispozíciu žiť a konať podľa Božieho volania, a aktuálne (pomáhajúce) milosti (gratiae actuales), čiže Božie zásahy tak na začiatku obrátenia, ako aj v priebehu diela posväcovania (KKC, 2000)". A práve k tejto objektívnej prítomnosti som sa chcel dostať. Pretože je trvalá a aj Eucharistia je dar, ktorý "zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste". Teda eucharistická prítomnosť má zachovávať, zveľaďovať a obnovovať objektívnu prítomnosť Boha v nás. Pri týchto úvahách sa inšpirujem jedným z najväčších diel kresťanskej spirituality 20. storočia, ktoré nesie názov "Chcem vidieť Boha" a jeho autorom je už blahoslavený francúzsky karmelitánsky kňaz Eugén-Mária od Dieťaťa Ježiša. V tejto knihe robí veľmi zaujímavé porovnanie eucharistickej prítomnosti a objektívnej prítomnosti Trojice v duši:

Eucharistická prítomnosť

 

Ježiš: Človečenstvo a božstvo hypostaticky  zjednotené v osobe Slova.

 

Prítomnosť lokalizovaná do spôsobov chleba a vína.

 

Mizne so spôsobmi chleba a vína.

 

Dáva Ježiša Krista, jediného Prostredníka, a v jeho obetovaní vlieva božský život.

 

Vliatím milosti umožňuje lepšie chápať Najsvätejšiu Trojicu: Rozvíja teda objektívnu prítomnosť.

Prítomnosť Najsvätejšej Trojice v duši

 

 

Inzercia

Tri božské osoby.

 

Preniká celú bytosť a každú časť.

 

 

Trvalá ako milosť.

 

 

Dáva život, pohyb, bytie a milosť.

 

Nemôže byť získaná prinajmenšom bez túžby prijať Telo Kristovo. Milosť sa vlieva iba Kristovým prostredníctvom.

 

Jeden taliansky misionár, ktorý prežil mnohé roky v africkej púšti v Kenyi, nám rozprával jeden víkend na duchovnej obnove o prebývaní Trojice v nás a hovoril o jednej svojej príhode. Bolo to počas jeho krátkeho pobytu doma, v Taliansku. Cestoval vlakom, myslím do Neapola. Prisadol si k nemu istý mladík. Po chvíli sa rozprúdil rozhovor. Mladík pochopil, že hovorí s kňazom. Povedal mu: «Som pokrstený katolík, ale neviem sa modliť a nevidím nijaký význam vo viere.» Tu mu misionár začal rozprávať o tom, že Boh tajomným spôsobom prebýva v jeho srdci ako Otec, Syn a Duch Svätý. Podvedome mal pocit, že mladík asi nič nepochopí, že je to pre neho príliš ťažké. No mladík ho prosil, aby pokračoval. Po hodnej chvíli misionár musel vystúpiť. Mladík bol ohúrený. Nikdy nepočul o tom, že Boh prebýva od krstu v jeho srdci, že Boh odvtedy naň hľadí ako na vlastného syna, že mu je tak blízko a že je chrámom Ducha Svätého. Myslel si, že Boh je ďaleko. Hľadať ho vo vlastnom srdci? Keď misionár vystúpil, mladík sa vyklonil z okna a zvolal: «Čo mám robiť? Ako sa mám modliť?» Misionár sa usmial a povedal mu: «Hovor s ním ako s Otcom, ktorého si dlho nevidel a ktorý ti bol predsa tak blízko.» Tento misionár nám to komentoval takto: «Vtedy som sa znovu presvedčil, že našu kresťanskú identitu tak málo chápeme.» 

Je dobré uvažovať nad týmito pravdami v tomto čase, kedy sa mnohí cítia byť opustení, ďaleko od kostola, od eucharistickej prítomnosti. A môžme si uvedomiť, koľkí kresťania zostávajú celé dni a týždne, ba i mesiace bez Eucharistie, a rastú vo svätosti. Púštni otcovia sa tak posväcovali na púšti. Aké účinné je denne sa spájať vo viere, nádeji a láske so slávením svätej omše (aj prostredníctvom prenosov) a vzbudzovať si túžbu po Eucharistii. V týchto dňoch môžme vnímať, že Eucharistia "zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste", objektívnu Božiu prítomnosť v nás, a tá je trvalá. Keby sme poznali Boží dar, objavili by sme, že v našom vnútri bol otvorený "prameň vody prúdiacej do večného života". Potrebujeme ho objaviť zvlášť v týchto dňoch. Boh je s nami, je v najhlbšom vnútri našej bytosti. Svätá Terézia z Avily učí, že táto objektívna prítomnosť Boha v nás je v samotnom duchovnom strede našej bytosti (ktoré nazývame srdcom) a celý náš duchovný život je postupným zvnútorňovaním tejto prítomnosti. Naša duša je vnútorný hrad a Boh prebýva v samotnom strede tohto hradu. Ponorme sa v týchto dňoch izolácie, karantény, do nášho vnútra a objavujme tak hlboko prítomného Boha, ktorý je Boh s nami.

A malé doplnenie, ktoré chce odpovedať na otázky, ktoré mi viacerí položili po prečítaní predchádzajúcich riadkov. A čo keď upadneme do ťažkého hriechu a stratíme posväcujúcu milosť? V krátkosti odpoviem tak, že ťažkým hriechom strácame Božiu milosť (teda v duši obrazne povedané nastane hustá tma), Najsvätejšia Trojica sa tak nemôže odovzdávať duši, ale svätá Terézia z Avily hovorí, že "tento zdroj, alebo lepšie žiarivé slnko, ktoré je v strede duše, nestráca svoj jas ani svoju krásu. Naďalej je v strede duše, a nič jej nemôže vziať jej nádheru" (Vnútorný hrad, I. komnaty, kap. 2). Ale zároveň konštatuje, že "slnko síce ešte zostáva v jej strede, ale ako by tam nebolo, pretože duša, akoby už na ňom nemohla mať účasť. (ibid.)". Bez činnej Božej prítomnosti by duša nemohla naďalej jestvovať. Duša však má v sebe nezmazateľný znak krstu, ktorý je v nej stále prostriedkom, vďaka ktorému môže čerpať z Kristovho vykúpenia a obrátiť sa k Bohu, a tak nie je úplne bez možnosti kontaktu s Bohom. Môže sa s ním spájať vierou a nádejou a s pomocou aktuálnych pomáhajúcich milostí, aby konala pokánie a dosiahla znovustvorenie posväcujúcej milosti a prostredníctvom nej zakúšať, že Trojica prišla do nej prebývať. To privádza k ľútosti a obráteniu. Ľútosť rozlišujeme nedokonalú (attritio) a dokonalú (contritio). Znovustvorenie posväcujúcej milosti môžeme dosiahnuť dvoma spôsobmi. Prvým je sviatostné rozhrešenie pri svätej spovedi. K tomu stačí aj nedokonalá ľútosť (attritio). To znamená, že ľutujem napríklad kvôli strachu z pekla, alebo mi je nanič z hriechu, alebo som pokazil vzťahy a pod. Márnotratný syn z evanjelia napríklad ľutoval, lebo bol hladný a zničil si život. Na platné rozhrešenie takáto nedokonalá ľútosť spolu s predsavzatím zmeny života stačí na znovustvorenie milosti. Ak však nemám možnosť ísť na sv. spoveď, môžem dosiahnuť znovustvorenie milosti tzv. dokonalou ľútosťou (contritio caritatis). Je to ľútosť, pri ktorej ľutujem hriech preto, lebo som urazil Božiu lásku. Som si vedomý, že som urazil Boha, ktorý ma miluje a nechce, aby som si ubližoval hriechom. Keď ľutujem "z lásky k Bohu milovanému nadovšetko" (KKC, 1452) a vzbudzujem si túto lásku, môžem dosiahnuť dokonalú ľútosť. Musím sa v tom oprieť o pomoc Ducha Svätého, ktorý takúto lásku môže vzbudiť v srdci. Podmienkou dokonalej ľútosti je ale aj to, aby som pritom túžil čo najskôr sa vyspovedať (a implicitne túžiť po Eucharistii). Potom Duch Svätý môže stvoriť v mojom srdci posväcujúcu milosť ešte skôr, než pôjdem na spoveď a budem môcť dostať rozhrešenie. Treba to cvičiť nielen v týchto dňoch, ale vždy, najmä po ťažkom hriechu. Pekne to vyjadrila Učiteľka Cirkvi, sv. Terézia z Lisieux: "„…opakujem plná dôvery pokornú modlitbu mýtnika, ale hlavne napodobňujem správanie Magdalény, jej šokujúca alebo skôr jej milujúca odvaha, ktorá si podmaňuje Ježišovo srdce, zvádza moje srdce. Áno, cítim to, aj keby som mala na svedomí všetky hriechy, ktoré možno spáchať, išla by som sa so srdcom zlomeným pokáním vrhnúť do Ježišovho náručia, pretože viem, ako miluje márnotratného syna, ktorý sa k nemu vráti.“ Prajem nám všetkým, aby sa takýto postoj dôvery a pokánia v nás v týchto dňoch zintenzívnil. V podstate tento postoj napokon človeka privádza k milosrdenstvu, ktoré nás svojou predchádzajúcou láskou napokon chráni pred hriechom dopredu.

Užitočné môžu byť aj usmernenia hovorcu KBS Martina Kramaru

Inzercia

Som rímskokatolíckym kňazom už 20 rokov, teraz som farárom v Bratislave-Petržalke vo farnosti Svätej rodiny, nehodný syn svätého Filipa Nériho. Som už roky očarený "teológiou svätých", ktorej metódu vnášam do svojho pôsobenia kňaza, teológa a filozofa. Prednášam na katedre filozofie RKCMBF UK v Bratislave. Pohybujem sa aj v médiách, teraz najmä v TV Lux vo viacerých reláciách. Túžim sa vyhnúť svetáctvu a zároveň pokušeniu vyzývať bojovne svet, ktorý sa nechce stretnúť s Kristom. Som skalopevne presvedčený, že Kristus najlepšie rozumie človeku.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Tlak vystrašeného egoizmu či ľahostajnosti (Homília v TV LUX)

Tlak vystrašeného egoizmu či ľahostajnosti (výber z blogov)

V týchto dňoch mimoriadná situácia odhaľuje, koľko egoizmu, individualizmu, zahľadenosti do seba je v nás. Prežívame akýsi duchovný röntgen stavu našej spoločnosti, našich vzťahov, našich sŕdc, našich hodnôt. A koľko by vedeli rozprávať farmaceuti, lekári a mnohí iní zodpovední na rozličných úrovniach, ktorí dnes prežívajú tlak nášho vystrašeného egoizmu či ľahostajnosti. Toto je duchovný vírus, ktorým sme už dávno nakazení a toto sú situácie, kedy sa viac prejavujú jeho symptómy.

Blog
Štandardné politické strany a osobný záujem

Štandardné politické strany a osobný záujem

Zvažujem, či uverejniť blog o politike, lebo hlavnou témou a aj obavou dnešných dní je epidémia koronavírusu, ktorá radikálne mení náš spôsob života, naše priority a našu bezpečnosť. Ale keďže práve tento víkend malo mať KDH snem, ktorý sme z dôvodu opatrnosti odvolali ešte predtým ako nastali dnes platné opatrenia zo strany krízového štábu, tak aspoň opíšem, čo znamená ak tvrdíme, že KDH je typická štandardná politická strana.

Blog
Kto su náši pronárodní hrdinovia?

Kto su náši pronárodní hrdinovia?

Dnes je čoraz ťažšie dopátrať sa k serióznym informáciám a čoraz častejšie sa ľudiá uchyľujú k rôznym formám klebetníkov. Možno je to tým, že väčšina veľkých médií je platená a pre mnohých je jednochšie si kliknúť na niečo, čo je "zadarmo".