Palko a Sudor s odkrytým hľadiem

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Palko a Sudor s odkrytým hľadiem

Pár otázok a reakcii ku knihe Karola Sudora a Vladimíra Palka.

Hneď v úvode vysvetlivka: pod hľadiem myslím „hledí“ na rytierskej prilbe. Čosi som naznačil, môžeme začať.

V knižnej edícii Denníka N vyšla kniha rozhovorov redaktora Denníka N Karola Sudora s Vladimírom Palkom, bývalým ministrom vnútra, zástupcom riaditeľa československej tajnej služby, poslancom za KDH, matematikom, autorom medzinárodne úspešnej kritiky kresťanskodemokratických strán (z konzervatívnych pozícií) a hľadačom cesty, ako zo situácie von, ktorú opätovne vydal aj Postoj - Levy prichádzajú. Kniha, o ktorej je reč v tomto texte, má nadpis: Šiel som až na hranu a podnadpis: Liberál spovedá konzervatívca.

Nuž áno, liberál spovedá konzervatívca a dostáva briskné odpovede. Po vyjdení knihy som sa dozvedel, že Karol Sudor sa vo svojom liberálnom prostredí ocitol v paľbe kritiky, že vôbec pomohol knihe na svet a tak spropagoval Palkove konzervatívne názory. Kníhkupectvá Artforum najskôr ohlásili akési obmedzenia pri propagácii knihy, nakoniec pri nich zostalo len Artfórum Banská Bystrica. V Artfóre Bratislava sa kniha stala najpredávanejšou knihou. Je to pochvala pre zákazníkov Artfóra. Sudor v predslove odôvodňuje rozhovor práve s Palkom tým, že „mu to páli“ a nenechá si brnkať po nose. Naozaj si nenechal brnkať po nose.

Úvodom sa nám vráti obraz reálneho socializmu z pohľadu štandardnej slovenskej rodiny. Počúvanie zahraničných vysielačov Hlas Ameriky a Slobodná Európa. Otec, právnik, musel odísť z Právnického ústavu Ministerstva spravodlivosti, pretože jeho syn mal cirkevný sobáš. Dekan matematicko-fyzikálnej fakulty si predvolal Vlada a jeho manželku Vierku (obaja študovali na fakulte) a oznámil im, že ich za cirkevný sobáš nevylúči zo štúdia (február 1980), ako prejav dobrej vôle. Pre cirkevný sobáš Vlado nemohol po promócii zostať na fakulte učiť alebo robiť vedeckú prácu napriek tomu, že vyhral celoštátne kolo (ČSSR) o najlepšiu študentskú vedeckú prácu. Emigrovať nikdy nechcel. Zaregistroval Chartu 77, diskutovalo sa o nej, vymieranie sovietskych generálnych tajomníkov, Gorbačova a perestrojku. K politike ho to zatiaľ neťahalo. Chodil na súd s katolíckymi disidentami, prispel do samizdatu Bratislavské listy, podpísal výzvu Nekolik viet. Na Sviečkovej manifestácii ho polialo vodné delo.

Potom prišiel November ´89. Podieľal sa na zakladaní KDH v Petržalke. Vyzeralo to, že KDH vysoko vyhrá prvé voľby, VPN naopak v prieskumoch klesalo. Vtedy sa VPN spojilo s komunistami. Sudor napoly popiera, že s komunistami sa spojili zo strachu z KDH, ale dodávam, že o tom písal Peter Zajac pred desaťročím v seriály v Domino-fórum a Martin M. Šimečka v knihe  Medzi Slovákmi dokonca píše, že kooperáciu VPN s komunistami, presnejšie nedávnych komunistov na popredné miesta kandidátky navrhol jeho otec Milan Šimečka. VPN chcelo takou metódou vyhrať voľby (podľa prieskumov vysoko viedlo KDH, M. M. Šimečka: Medzi Slovákmi, kapitola Nesvätá aliancia, Bratislava 2017).  Sudor všetko odôvodňuje tým, že v KDH sa ozývali aj „ľudácke hlasy“. Prvé voľby nakoniec vyhralo VPN, KDH získalo 19 percent hlasov. Predsedom prvej slobodnej slovenskej vlády sa stal Vladimír Mečiar, na návrh VPN. Vznikla koaličná vláda VPN – KDH a ďalších strán.

Na jeseň 1990 Palko odišiel do Prahy ako námestník Federálnej informačnej služby, čiže tajnej služby. V knihe sa popisuje jeho činnosť v službe aj činnosť služby, nakoľko sa to dá pri príkaze mlčanlivosti. Začína sa vynárať Vladimír Mečiar ako problémový človek slovenskej politiky. Činnosť v tajnej službe skončila po voľbách 1992, ktoré vyhralo HZDS a Vladimír Mečiar. Nastúpila činnosť v opozícii.

Kto sa ešte pamätá na mítingy na podporu humoristov, ktorých Mečiarova vláda vyhodila z médií? V marci 1995 bol prvý v Bratislave a moderoval ho Vlado Palko. Na námestie SNP prišlo desať a viac tisíc ľudí. Bol to návrat KDH do verejnej politiky oknom. Promečiarovské médiá – a to boli takmer všetky – vytvorili atmosféru, že KDH sa takmer nemohlo objaviť na verejnosti. Mítingy organizoval nič nehovoriaci Petičný výbor, ale Palko hovorí, že to boli v podstate kadéháci. Mítingy pokračovali po celom Slovensku. Kauzu humoristov Vladimír Mečiar prehral. Od moderovania mítingov Palko prešiel do televíznych diskusií za KDH a bol zvolený do Predsedníctva KDH. Vstup do veľkej politiky sa začal. Začal aj vnútorný boj v KDH. Mikuláš Dzurinda sa chcel stať predsedom, ale voľby na sneme v roku 1996 prehral. Verejne vyhlásil, že KDH malo dvoch kandidátov, ale bude mať len jedného predsedu. Sľub nedodržal. Začal uzatvárať tajné dohody s médiami, najmä s riaditeľom Markízy Pavlom Ruskom o svojej mediálnej podpore. Vladimír Palko toto všetko sledoval, tušil ďalší vývoj, stál na strane autora tohto textu a bol smutný. Dzurinda sa spojil s Ivanom Šimkom, ktorý pre neho vytváral politické koncepcie. („... vo vedení KDH som pôsobil ako politický snajper v jeho (Dzurindov – pozn.) prospech“ str. 301). Zo Šimkových pamätí „Ako sme si nasadili červené nosy a vyhnali Mečiara“ vieme, že po voľbách 1998 Dzurinda nesplnil Šimkove ambície a nezobral ho do vlády, Šimko sa nakoniec vrátil do KDH.

Kniha nás vedie cez zápas s Mečiarom, jeho pokus vyšachovať opozíciu cez zmenu volebného zákona krátko pred voľbami 1998, vytvorenie Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, porážku Mečiara vo voľbách 1998 a pokračovanie zápasu v KDH. Dzurinda sa pokúsil zlikvidovať KDH tak, že zvolení poslanci zostanú natrvalo v klube SDK. Vladimír Palko prvý opustil klub SDK a vrátil sa do KDH. Postupne za ním prichádzali ďalší, ktorých kandidovalo KDH. Príznačne pre neskoršie pomery v KDH, ako posledný sa vrátil Ján Figeľ, neskorší predseda KDH.

Posledný (doterajší) hviezdny moment pre KDH nadišiel na jar 2006, krátko pred voľbami. KDH presadilo do vládneho programu zmluvu s Vatikánom o výhrade vo svedomí. Dzurinda potreboval KDH na vyskladanie vládnej koalície a so zmluvou súhlasil. Potom však túto časť vládneho programu nechcel splniť. Ani ju nesplnil. Tak KDH vystúpilo z vlády a vláda padla. Vladimír Palko neskôr napísal úspešnú knihu Levy prichádzajú, o kompromisníckej politike európskych kresťanskodemokratických strán. V knihe jasne zdokumentoval, že takého pevného ideového postoja, aký preukázalo vtedy KDH, súčasné kresťanskodemokratické strany v Európe už nie sú schopné. Vladimír Palko odchádzal z vlády ako minister vnútra. Vedenie KDH akoby ľutovalo svoju vlastnú odvahu. Palka, Mikloška, nebohého Minárika vytláčalo z pozícií v hnutí až ich vytlačilo z hnutia úplne.

V knihe je kapitola o boji proti mafiám na Slovensku. Čítajúc o metódach boja proti mafiám v niektorých iných krajinách, metódy boja na Slovensku sa javia veľmi mäkké.

Viaceré otázky Karola Sudora sa týkali – vyčítajúc – prečo František Mikloško ako prezidentský kandidát v roku 2004 vôbec kandidoval a tak odobral hlasy liberálovi Eduardovi Kukanovi, ktorý sa potom nedostal do druhého kola, v roku 2009 v druhom kole nepodporil Ivetu Radičovú, v roku 2019 len nepriamo podporil v druhom kole Čaputovú. Otázky vychádzajú z veľmi jasného predpokladu, že keď už kresťanom nevyjde vo voľbe ich kandidát, samozrejme majú dať hlas liberálnemu kandidátovi. Ale to vôbec neplatí. Kresťania majú svoje vlastné poradie hodnôt a liberálne hodnoty nie sú na popredných miestach. Skôr naopak, zdá sa, že liberálne hodnoty sa v kresťanskom rebríčku hodnôt prepadávajú.

Sudor aj Palko hľadajú vysvetlenie, prečo kresťanskí voliči kompaktnejšie nevolili KDH a kresťanského kandidáta v prezidentských voľbách. Povedal by som, že sa to ani jednému ani druhému nepodarilo. Sudor položil otázku, prečo z cirkevných hierarchov, na Slovensku aj z tých vo Vatikáne, bolo priam cítiť, že si želajú samostatné Slovensko čím skôr. Ex post a namiesto Palka by som ponúkol odpoveď, že preto, prečo mnohí liberálni intelektuáli teraz hovoria, že pri delení Československa aj predtým boli proti deleniu, ale teraz vidia, že rozdelenie bolo lepšie. Pohľad sub specie eternitatis niekedy vidí viac.

Pri hodnotení médií sa celkom prirodzene dostali do protikladu Denník N a SME na jednej strane a Hlavné správy na druhej strane. Vedel by pán Sudor na svoje vlastné otázky – otočené na liberálne médiá – odpovedať, ako si možno vysvetliť, že Denník N dostal podporu milión eur z prostredia Esetu? Alebo prečo ľudia jeho krvnej skupiny, prevádzkovatelia webu konspiratori.sk, keď ich súd zaviazal vymazať z konšpirátorov Hlavné správy, doteraz to neurobili a aby sťažili exekúciu súdneho rozhodnutia, prevádzajú vlastníctvo webu vždy na ďalších a na ďalších. Podobne ako keď podvodníci oberú ľudí o byt alebo pozemok, najskôr ho opakovane prevádzajú až kým ho reálne predajú. Web konspiratori.sk priamo vystríha firmy, aby nezadávali reklamu médiám, uvedeným na ich webe.

Samostatná kapitola sa venuje autorovi tohto textu. Vladimír Palko poskytol doteraz najinteligentnejšiu obhajobu mojich postojov. Vedel by som argumentáciu doplniť, ale azda ešte bude príležitosť.

Kapitola o prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi. Celou kapitolou sa vinie línia, že katolícke prostredie nedokáže jednoznačne odsúdiť Jozefa Tisu. Sudor cituje Martina M. Šimečku, ktorý to povedal natvrdo. Opäť sub specie eternitatis. Súd odsúdil Tisa za 83 skutkov, z nich len štyri sa týkali prenasledovania Židov, ostatné zániku republiky v roku 1939, zrady na Povstaní, rôznych politických rokovaní, ktoré Tiso absolvoval ako poslanec a politik HSĽS a iné. Rozsudok nad Jozefom Tisom si možno vygúgliť.

Politická korektnosť pri texte ako je tento vyžaduje, aby sa autor najskôr dištancoval od Tisa. Urobím to. Prečítajte si Vatikánske denníky Karola Sidora, ku ktorému mám blízky vzťah. Ako tam Sidor kritizuje Tisa, že príliš ustupuje Nemcom. A to bol len začiatok. Sidor doručoval do Bratislavy protesty Vatikánu práve o prenasledovaní Židov. Teraz poďme ďalej. Máme 73 rokov od rozsudku nad Tisom a historický výskum vyvrátil vinu Tisa na rozbití republiky. Povstanie. Gustáv Husák píše v Svedectve o SNP, ako si v Bystrici s trpkosťou hovorili, že Nemci všade v Európe ustupujú len na Slovensku postupujú. Veliteľa kľúčových východoslovenských divízií generála Malára nezapojili do Povstania lebo Beneš im to zakázal. Plukovník Talský, ktorý divíziám v neprítomnosti Malára velil, jednoducho ušiel za front. Pri obrane kľúčového údolia Váhu pri Strečne partizáni na pridelený úsek frontu jednoducho nenastúpili. A iné. To bola Tisova zrada na Povstaní? S istou generalizáciou sa dá povedať, že Povstanie priviedli k vojenskej porážke ideoví predchodcovia Karola Sudora, pre ktorých bol Eduard Beneš väčšou autoritou než slovenské záujmy, plus komunisti.

Prenasledovanie Židov. Začiatkom 70-tych rokov, čiže pred pol storočím, som písal rigoróznu prácu o rasovom zákonodarstve Slovenského štátu. Mal som povolenie študovať v archíve. Sú tam desiatky krabíc pamiatok a písomností. Medzi nimi srdcervúce listy Židov medzi sebou aj na úrady. Prenasledovanie Židov zostane škvrnou na našich dejinách. Ale tým to nekončí. Pred Norimberským súdom vypovedal ako svedok nemecký poradca v Bratislave pre „riešenie židovskej otázky“ Dieter Wisliceny. Vypovedal, ako sa ho Eichmann v Berlíne pýtal, prečo deportácie zo Slovenska v auguste 1942 ustali. Wisliceny odpovedal, že pre výnimky prezidenta Tisa, ministrov a neuspokojivú odpoveď z Berlína na slovenskú požiadavku prieskumnej komisie o živote deportovaných Židov, deportácie nepokračujú a na Slovensku zostalo asi 20 tisíc Židov. Wislicenyho výpoveď je v archíve Univerzity Yale v USA, ak si ju chcete prečítať, nájdete ju tu. Oných 20 tisíc Židov potom vyviezli do koncentrákov Nemci po porážke Povstania. Prevzal by niekedy Karol Sudor zodpovednosť za deportáciu 20 tisíc Židov po zbabranom Povstaní, keď sa súčasnej generácie katolíkov pýta na zodpovednosť  za Jozefa Tisa? Záverom tejto časti: vedeli by čitatelia tohto textu označiť, povedzme, desať skutkov, za ktoré bol odsúdený Jozef Tiso, iných než prenasledovanie Židov?

Záverečné kapitoly hovoria o bioetických otázkach, interrupciách, homosexualite, eutanázii, Istanbulskom dohovore. Stanovisko katolíkov a Vladimíra Palka vychádza zo Svätého Písma a z 2000-ročnej skúsenosti Cirkvi. Sv. Písmo a skúsenosť Cirkvi priviedli európsku civilizáciu k vedúcemu postaveniu v dejinách, liberalizmus vedie európsku spoločnosť k redukcii a historickej defenzíve. Čo tak postaviť opačnú otázku, že štát by sa staral o občanov najmä v starobe len v existenčne nevyhnutnom rozsahu a inak by sa starali rodiny o seba navzájom? Súhlasil by Karol Sudor s takým riešením?

Čitatelia Palkových textov pozorujú u ich autora posun k radikalizácii. Recenzovaná kniha má názov Šiel som až na hranu. Budúca kniha možno bude mať názov Šiel som až na doraz.                                                                                                                                                                                                                                 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo