Odpoveď RO bola na vysokokvalifikovanej úrovni: „Nemyslím si, že lámem nejaké tabu. Mne sa veci okolo viery a cirkvi zdajú absurdné. Celá myšlienka náboženskej viery a etických pravidiel spísaných formou príbehu plného protirečení, ktorý hovorí o tom ako máme žiť.“

Terčom jeho „vtipov“ nie sú len politici, často aj cirkev. Všetko má podľa RO spoločného menovateľa – ľudskú hlúposť a tuposť.  Ďalšie výroky RO sú plné „ľudskej múdrosti“:

• to isté, čo je v Biblii, je aj v Nevedkových dobrodružstvách, a ešte je to aj menej násilné,
• myšlienka, prečo je niekto aktívnym veriacom, je pre mňa ťažko pochopiteľná,
• ľudia zastupujúci cirkev..., ktorí  chcú ovplyvniť životy druhých je otravujúca absurdnosť,
• vždy som cirkev a jej snahy vnímal ako niečo absurdné,
• netuším, prečo by to malo mať záväzný vplyv na môj vlastný život,
• dlho som ani nevedel, ktorý je to ten Zvolenský,
• viem, že majú pápeža, ale inak mi ich hierarchia veľa nehovorí,
• neviem mnohých ľudí pochopiť, prečo sú veriaci.

Uspokojúce je tvrdenie, že "nie je mojim cieľom zničiť cirkev alebo odvrátiť niekoho od viery," O to sa už márne snažia 2000 rokov iné kalibre.

Ani po Vianociach „vtipy“ RO nekončia. Z textu fotografií s bublinou katolikabanca Fera Miklošku a arcibiskupa Stanislava Zvolenského vyplýva zaujímavý postreh, že obom ide v podstate - len o peniaze.

Okopírovať z novín alebo internetu cudzie fotky a dať ľuďom do úst trápne výroky v bublinách, nie je nič „originálne“. Aj na tému cirkvi a politiky možno písať vtipne, prečo nie? Musí to však mať svoj nadhľad, znalosti a dobrú vôľu, nie diletanstvo a ignoráciu. 

Keď chcete písať na úrovni o parciálnych diferenciálnych rovniciach, musíte niečo z matematiky vedieť. Keď chcete písať niečo vtipné o literatúre, hudbe alebo umení, mali by ste mať z týchto oblastí niečo prečítané. Ak píšete o cudzích krajoch, o Paríži, Ríme alebo Washingtone, vaše vedomosti by nemali byť iba z Wikipédii. Keď píšete o katolíckej cirkvi, stačí vám Cynická obluda na stránkach SME.