Spravodlivý a milujúci Jozef

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spravodlivý a milujúci Jozef

Evanjeliový úryvok Štvrtej adventnej nedele (Mt 1, 18 – 24) podáva udalosti, ktoré bezprostredne predchádzali narodeniu Ježiša Krista.

V Matúšovovom evanjeliu Jozef stojí v popredí vianočných rozprávaní a evanjelista všetko podáva z jeho stanoviska. Boh zjavuje svoju vôľu a svoje plány prostredníctvom tohto novozákonného patriarchu. 

Otcovstvo 

Sväté písmo hovorí,že Jozef bol zasnúbený s Máriou. Podľa Božieho zákona už zasnúbenie znamenalo, že po právnej stránke sa Mária považovala za jeho manželku, hoci ešte nebývali spolu. Asi po roku od zasnúbenia prebehol sobáš, po ktorom už manželia bývali spolu. Panenstvo pred manželstvom sa počítalo za samozrejmosť. Vzniká tak otázka, kto je otcom Ježiša, ak je Jozef síce uvedený ako Máriin manžel, ale nie je Ježišov otec. Matúš odpovedá jasne. Ježišovo narodenie je zázračné. Jeho otcom je Boh. O pár riadkov je to priamo potvrdené slovami anjela, ktoré určil Jozefovi: „…lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ (Mt 1, 20) 

Už  židovstvo sa stretávalo s tým, čo poznalo staroveké rímske právo:  „Matku je ľahké určiť, ale ťažšie je stanoviť, kto je otcom.“ Pre určenie otcovstva sa nestačilo spýtať iba matky, lebo mohla klamať, aby sa vyhla obvineniu z cudzoložstva. Preto židovstvo vyžadovalo aj od muža, aby vydal svedectvo, že je otcom dieťaťa. Podľa židovského zákona, ak muž povedal, „toto je môj syn“, muselo sa mu veriť. Nezáležalo na fyzickom otcovstve. Podľa evanjelia Jozef vydal takéto potvrdenie, keď dáva dieťaťu meno, a tým sa stal legálnym otcom Ježiša. Toto je presnejší popis ako adoptívny otec či pestún, ako sa to všeobecne hovorí. Preto v evanjeliových textoch sa Jozef spomína ako Ježišov otec (napríklad v príbehoch o obetovaní a nájdení v chráme v Lk 2). 

Matúš v Jozefovi ukazuje, ako by sme mali postupovať aj my. Jozef pochopil Boží zákon v jeho plnosti.   Zdieľať

Spravodlivosť pred Bohom

V súvislosti s Jozefom sa viacerí pýtajú: „Prečo sa hovorí, že Jozef bol spravodlivý, keď chcel Máriu prepustiť? Ak by bol spravodlivý, konal by podľa Mojžišovho zákona. Nebolo to z jeho strany vlastne zakrývanie Máriinho hriechu?“ Aby sa zistil skutočný stav a dala sa odpoveď o vine alebo nevine ženy, bol v židovstve potrebný súdny proces. Jozef si však nevybral toto riešenie. Matúš uvádza, že sa rozhodol Máriu prepustiť potajomky. Nie preto, aby sa nikto nič nedozvedel a aby nezostali v hanbe pred verejnosťou, ale aby sa nekonalo žiadne formálne vyšetrovanie vo veci Máriinho konania. Čo to znamená? Jozef správne pochopil, v čom spočíva zachovanie Božích predpisov. Nie je to bezduché trvanie na každej čiarke a bodke v zákone. Matúš v Jozefovi ukazuje, ako by sme mali postupovať aj my. Jozef pochopil Boží zákon v jeho plnosti.  

Mali by sme sa pýtať, či v našom prežívaní viery netrpíme legalizmom. Nesúhlasím s tými, ktorí apelujú na „ducha“ zákona alebo nejakého predpisu len preto, aby si ospravedlnili vlastné nemorálne konanie. V tomto smere dnešná spoločnosť nástojí na láske k hriešnikovi až do takej miery, aby sa aj hriech, ktorého sa dopustil, stal akceptovaným. S tým nemožno nikdy súhlasiť. Postava Jozefa nám ponúka odlišný prístup. Jozef sa usiloval do hĺbky správne porozumieť zmyslu Božieho zákona. Práve táto „jozefovská“ citlivosť pre spravodlivosť nám  chýba. 

Naplnenie prisľúbení

Ježišovo zázračné panenské počatie z Márie Matúš vidí ako naplnenie starozákonného prisľúbenia v Knihe proroka Izaiáša: To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.“ (Mt 1, 22 - 23) Tieto slová adresoval prorok Izaiáš pôvodne judskému kráľovi Achazovi (736 - 716 pred Kr.). Hebrejský text používa slovo „alma“čo sa dá preložiť ako „mladá žena, dievčina“teda nie nevyhnutne „panna“Matúš vychádzal z gréckeho prekladu Starého zákona, ktorý urobili Židia žijúci v egyptskej Alexandrii už v 3. – 2. storočí pred Kr. a dostal pomenovanie Septuaginta. V ňom hebrejský výraz „alma“ preložili gréckym slovom „parténos“-  „panna“Matúš vo svojom evanjeliu použil práve tento výraz, lebo lepšie zodpovedal situácii Ježišovej matky Márie, ktorá zázračným spôsobom bez zásahu muža počala dieťa. 

Celé svoje evanjelium Matúš vložil do povedomia Božej blízkosti, ktorá v osobe Emanuela - Ježiša Krista - dostala nový a trvalý spôsob. Zdieľať

Boh s nami

Keď ide o Máriino dieťa, hovorí sa o dvoch menách: Ježiš a Emanuel. V prípade mena Emanuel chce evanjelista ukázať, že v Izaiášovej citácii nejde na prvom mieste o určenie mena, ktoré má Boží Syn nosiť v ľudskej prirodzenosti, ale o naplnenie jeho poslania na zemi, pri zrode ktorého stojí Mária. Novonarodené dieťa bude „Ježiš“čo v preklade znamená „Boh je spása“ a „Emanuel“ – „Boh s nami“. Božia spása sa v plnosti realizuje na kríži. Na konci Matúšovho evanjelia zaznie ešte raz uistenie:  „A hľa, ja som s vami…“ (Mt 28, 20) Celé svoje evanjelium Matúš vložil do povedomia Božej blízkosti, ktorá v osobe Emanuela - Ježiša - dostala nový a trvalý spôsob. 

Úvodná kapitola Matúšovho evanjelia je jednoznačne zameraná na predstavenie Ježiša ako Božieho Syna. Vtelenie je rozhodnutím Boha, aby vyslobodil ľud z hriechov (porov. Mt 1, 21). Matkou Božieho Syna je Jozefova manželka Mária, „z ktorej sa narodil Ježiš“ (Mt 1, 16). Ide o zázračné počatie z panny bez prispenia muža, ktoré je dielom Ducha Svätého. Evanjelista nezachytil žiadne Máriino slovo, ale okrem jej výslovného panenského materstva (Mt 1, 20. 23. 25) až trikrát v úryvku zdôrazňuje jej úlohu Jozefovej manželky  (Mt 1, 18. 20. 24).

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo