22. 11. 2019 • 11:05
Posledná nedeľa pred adventom je v latinskej cirkvi slávená ako slávnosť Krista Kráľa. Jej tohtoročná liturgia slova nám ponúka časť z Lukášových pašií. Ide o scénu, ktorú v takej podobe inde v Písme nenájdeme. Skratkovito je môžeme nazvať: Ježiš a kajúci lotor.
Poprední muži sa posmievali Ježišovi a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“ A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23, 35b-43) Zdieľať
Text nás vťahuje do momentu, kedy Ježiš už visí na kríži. Nie je však sám. Okolo neho je množstvo postáv, ktoré sa vo svojich vyjadreniach dotýkajú Ježišovej kráľovskej hodnosti a jeho schopnosti zachraňovať (spasiť).
Prvý postoj je ironizujúci a výsmešný. Sem patria slová popredných mužov, vojakov a jedného z ukrižovaných zločincov. Verbálne lynčovanie začínajú oficiálni náboženskí predstavitelia. Vo svojom
Poprední muži vo svojom pokriku jednak uznávajú Ježišovu schopnosť zachrániť v minulosti, čo následne vyústi do provokácie, aby sa takto zachránil aj sám popravený. Zdieľať
pokriku jednak uznávajú Ježišovu schopnosť zachrániť v minulosti, čo následne vyústi do provokácie, aby sa takto zachránil aj sám popravený. Počujúc to sa hneď pridávajú vojaci. Tí pripájajú argument kráľovského titulu. Ich inšpiráciu evanjelium vysvetľuje prítomnosťou nápisu na kríži. Ten ironicky uvádzal Ježišovu vinu, ktorou malo byť uzurpovanie si nadvlády nad Židmi a ktorý mal zjavne skôr výstražnú funkciu pred potencionálnou vzburou. Ako by nestačilo k rúhaniu sa pripája aj vedľa popravený zločinec. Využíva, že sa na neho neupriamuje pozornosť. Pomyselne zostupuje z kríža a pridáva sa k ohavnej zábave stojacích pod ním. Podlo navyše chce do prípadnej výzvy na záchranu zahrnúť aj seba. Myslí si, že Ježiš je na jeho strane násilia.
Opačný pohľad na Ježiša reprezentuje druhý zločinec. Ten najprv spoznáva, že Ježiš nepatrí do kategórie ľudí, ktorí by mali visieť na kríži. Preto karhá prvého lotra, aby posledné momenty života netrávil oponovaním Bohu, ktorý je garantom spravodlivosti. Jeho poznanie Ježiša následne poskočí o úroveň vyššie. Aj on, ako ostatní, upriami na neho zrak. Ich slová ale významovo obracia. Vysloví slávnu vetu: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Ňou Ježišovi uznáva kráľovskú hodnosť a schopnosť zachraňovať.
Druhý zločinec spoznáva, že Ježiš nepatrí do kategórie ľudí, ktorí by mali visieť na kríži. Zdieľať
Perličkou je nezvyčajné použitie Ježišovho osobného mena, ktoré v preklade znamená Pán spasí/zachráni.
Ježiš je skutočne kráľ, ktorý môže zachrániť. Potvrdzuje to aj jeho reakcia. Neodpovedá na urážky
Ježiš svoju moc vykonáva nad druhým zločincom, keď mu udeľuje amnestiu. Zdieľať
a provokácie. Aj v takej ťažkej chvíli sa kontroluje a teda vládne sám nad sebou. Svoje posolstvo lásky a pokoja žije naplno dokonca. Odpovedá iba tomu, kto v ňom vládcu vidí. Svoju moc vykonáva nad druhým zločincom, keď mu zo svojej kompetencie na poslednú chvíľu slávnostne (veta začína slovkom „veru/amen“) udeľuje amnestiu.
Lukáš Durkaj
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.
Foto: wikimedia
Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.
Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.
