Čítať znamenia čias

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať znamenia čias

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Lk 21, 5 – 19) ponúka Ježišovu predpoveď zničenia Jeruzalema a povzbudenia k vytrvalosti uprostred prenasledovania.

Prvý jerzualemský chrám dal postaviť kráľ Šalamún (970 – 931 pred Kr.).  Babylonský kráľ Nabuchodonozor ho zničil v roku 586 pred Kr. Stavbu druhého chrámu na mieste prvého židia dokončili v roku 515 pred Kr. Neskôr Herodes Veľký (37 – 4 pred Kr.) previedol jeho rozsiahlu rekonštrukciu, keď takmer zdvojnásobil jeho plochu. Chrám zničili Rimania v roku 70 po Kr. 

Vznešenosť chrámu

Židovský historik Jozef Flávius (37 – 100 po Kr.) v 5. knihe svojho diela Židovská vojna sa venuje opisu jeruzalemského chrámu. Hovorí o výzdobe z bieleho mramoru, ktorý vytváral prirodzenú veľkoleposť, výnimočný lesk, harmóniu a ponúkal tak pozoruhodný pohľad. Flávius ďalej uvádza, že Herodes Veľký pri rekonštrukcii chrámu dal nad vchod do Svätyne umiestniť zlatú vinnú révu s listami, ktorej jemné spracovanie vyvolávalo úžas (Židovské starožitnosti, 15. kniha). Pre židov bol jeruzalemský chrám najposvätnejším a najkrajším miestom na zemi. Svoju vďačnosť Bohu vyjadrovali rôznymi darmi, ktoré zavesili na stĺpy a múry chrámu. Pán Ježiš však o tejto staviteľskej a duchovnej pýche národa vyslovuje šokujúce slová: „Nezostane kameň na kameni.“ (Lk 21, 6) Tieto slová sa naplnili v roku 70 po Kr., keď rímsky veliteľ a budúci cisár Títus zničil chrám a celý Jeruzalem. V Ríme blízko Kolosea stále stojí Títov víťazný oblúk, ktorý túto udalosť pripomína. 

Kresťan je povolaný, aby sa naučil čítať dejiny sveta ako aj dejiny vlastného života vo svetle Kristovho posolstva.  Zdieľať

Kým v Evanjeliu podľa Matúša 24, 3 sa učeníci pýtajú na znamenia, ktoré budú sprevádzať Ježišov druhý príchod, evanjelista Lukáš uvádza otázky, ktoré sa dotýkajú jeruzalemského chrámu, tzn. jeho zničenie a Pánov druhý príchod nie sú vzájomne prepojené. V dobe vzniku Lukášovho evanjelia (80-85 po Kr.) sa Ježišove slová o zničení Jeruzalema už naplnili. Nejde teda o koniec sveta, ale o istú dejinnú udalosť, ktorá je súčasťou našej existencie. Kresťan je povolaný, aby sa naučil čítať dejiny sveta ako aj dejiny vlastného života vo svetle Kristovho posolstva. 

Falošní mesiáši

Prítomní sa obrátili na Pána s dvoma otázkami: „kedy sa to stane? a „aké bude znamenie?“ Ako veľmi sa aj dnes podobáme na ľudí vtedajšej doby. Aj my často nosíme nutkavú zvedavosť „kedy sa to stane“ a málo sa zaujímame o to, „ako chcem teraz žiť.“ Sme povolaní žiť v Božej prítomnosti. 

Grécke slovo „sémeion“ – „znamenie“ v tomto texte označuje rozpoznávaci znak, ktorým sa udalosť bude dať odlíšiť od iných. Kristus v odpovedi ponúka niekoľko rozlišovacích znakov: vystúpenie osôb, ktoré sa budú vyhlasovať za mesiášov; vojny a nepokoje, hlad, choroby, znamenia na nebi... Všimnime si, že vo výpočte rôznych „znakov“ ako prvé zaznieva varovanie pred falošnými mesiášmi s Ježišovým napomenutím: „Nechoďte za nimi!“ (Lk 21, 8)  Počas celých dejín stojí pred Ježišovými nasledovníkmi výzva rozlišovať Božie kráľovstvo, ktoré ohlasoval Boží Syn, od všetkých iných foriem „kráľovstiev“, ktoré neraz používajú nálepku Krista, aby prekryli vlastné záujmy. 

Vytrvalosť

Druhá časť evanjeliového úryvku sa venuje téme prenasledovania a potrebe vytrvať vo vernosti Kristovi až do konca. To je jadrom Ježišovej reči. Ježišov učeník je povolaný robiť to, čo je správne v Božích očiach. Emeritný pápež Benedikt XVI. pripomína, že „ohlasovanie evanjelia bude vždy stáť v znamení kríža – ustavične sa o tom budú presviedčať všetky generácie Ježišových učeníkov. Pravda a láska napokon v boji proti lži a násiliu nemajú inú zbraň než svedectvo utrpenia.“ (Ježiš Nazaretský, 2. diel, s. 56)

Počas celých dejín stojí pred Ježišovými nasledovníkmi výzva rozlišovať Božie kráľovstvo, ktoré ohlasoval Boží Syn, od všetkých iných foriem „kráľovstiev“, ktoré neraz používajú nálepku Krista, aby prekryli vlastné záujmy.  Zdieľať

Ježiš používa tzv. apokalyptický jazyk, ktorý nachádzame už v textoch starozákonných prorokov. Je to slovník, ktorým napomínali Boží ľud k pokániu, k vytrvalosti v zachovávaní Božej vôle, k oddeleniu sa od modiel okolitých národov. Kristus nadväzuje na tento spôsob vyjadrovania. Nejde o opis konca sveta, toho, čo má prísť na spôsob nejakých „jasnovidcov“, ale o povzbudenie a napomenutie kráčať už v prítomnosti po správnej ceste. 

Živý vzťah

Ježišove slová o prenasledovaní sa ukázali ako pravdivé, ako to potvrdzujú Skutky apoštolov, ktoré hovoria o živote prvých kresťanov. Avšak Pánove slová sú upozornením pre kresťanov každej doby. Byť učeníkom totiž znamená mať účasť na tajomstve Syna človeka. V Jánovom evanjeliu sú zachytené Ježišove slová vo Večeradle: Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše.“ (Jn 15, 18 – 20) Evanjeliový úryvok nás chce priviesť k tomu, čo je v živote kresťana najdôležitejšie – zachovať si živý vzťah so Sudcom živoých a mŕtvych a s jeho náukou. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo