Keď transparentnosť v peniazoch, tak aj v hodnotách

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Keď transparentnosť v peniazoch, tak aj v hodnotách

Mnoho sa dnes hovorí o transparentnosti a zodpovednom vládnutí. Transparentnosť sa nemá týkať iba nakladania s verejnými peniazmi, ale aj toho, čo a prečo sa učia naše deti. My, obyvatelia Slovenska, máme právo spolurozhodovať nielen o materiálnej podobe našej krajiny, ale aj tej duchovnej. Ak si Slovensko demokraticky odhlasuje sexuálnu výchovu pre škôlkárov, budem zásadne proti, ale budem to rešpektovať. To, čo odmietam, je zavádzanie rôznych progresívnych novôt len tak „poza bučky“. Preto Kresťanská únia pripravila návrh zákonnej zmeny tohto stavu. O nej bude Národná rada rokovať na najbližšej schôdzi. Ak európsku politiku neurobíme národnou politikou, potichu prehráme. A ani to nebudeme vedieť.

V posledných rokoch sa roztrhlo vrece s rôznymi manévrami s cieľom dostať do našej legislatívy a politík ľavicovo-liberálne novoty. Najznámejší je zaiste Istanbulský dohovor. Ten predchádzal dlhý boj o Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv a iniciatívnu správu Európskeho parlamentu, ktorú poznáme pod názvom Estrela. Okrem týchto dokumentov je množstvo iných, menej známych, s ktorými zápasíme doslova každý deň.

Mnohé pre nás neprijateľné návrhy meniace prirodzený chod vecí prichádzajú cez iniciatívne správy Európskeho parlamentu. Až potom sa dostávajú do návrhov Európskej komisie a k členským štátom. Preto musíme konečne začať chápať európsku politiku ako politiku národnú. A to nielen my na Slovensku, ale všetky členské štáty.

Musíme sa zamerať hlavne na Radu Európy a Európsky parlament, lebo cez ich odporúčania, návrhy, osvedčené praktiky a právne dokumenty sa na Slovensko dostávajú zmeny, o ktorých dôsledkoch verejnosť ani netuší. Sú skryté za vznešenými cieľmi, nabubrenými frázami. Tieto dokumenty treba čítať pozorne, lebo nebezpečenstvo nie je na prvý pohľad viditeľné a často sa skrýva v detailoch. Až keď si dáte tú prácu a prečítate dokumenty pozorne a rozanalyzujete ich, zistíte, čo všetko sa skrýva za vznešenými frázami.

Toto sa dá len za predpokladu, že tieto dokumenty sú verejne známe a dostupné. V súčasnosti sme často ako detektívi, ktorí sa snažia zachytiť aj šelest trávy. V tejto práci veľmi pomáhal môj poslanecký mandát v Európskom parlamente. Vďaka mojim blízkym kontaktom sme sa mohli dozvedieť informácie o príprave dôležitých dokumentov či rezolúcii. Dokumentov, ktoré mali zostať niekedy skryté až do okamihu, keď sa o nich hlasovalo. Odmietnutie či opozícia proti týmto tendenciám boli často „odmenené“ nenávistnou kampaňou. Viem, o čom hovorím. Verte, mi.

Dnes túto moju úlohu v Európskom parlamente nikto nerobí. Žiadny konzervatívny poslanec za Slovensko nebol, žiaľ, zvolený. Dôkazom je aj to, že o pokuse Európskeho parlamentu potichu obísť členské štáty a presadiť ratifikáciu Istanbulského dohovoru cez Európsky súdny dvor za celú EÚ, nikto na Slovensku neinformoval až do tlačovej konferencie Kresťanskej únie a OĽaNO.

Postup Ministerstva spravodlivosti SR a vlády vôbec, (neposlať žiadne pripomienky), je na Slovensku bežným prístupom pokiaľ ide o hodnotovú agendu. Nemáme názor, ticho v Bruseli sedíme a dúfame, že sa to na Slovensku nikto nedozvie. Keď nikto nič nevie, nie sú žiadne problémy a my sme v Bruseli za vzorných členov. Cestou k úradníckemu pokoju je zastieranie, odkladanie a roztrúsenosť tejto agendy po rôznych úradoch. Angažovaný občan môže hľadať. Ak niečo nájde, často je už neskoro. Ak to zverejní, bude skôr obvinený z rozdúchavania kultúrnych vojen a nie pochválený za boj za transparentnosť štátu. Taká je smutná skutočnosť.

Všetci vidíme, že tento postup je v zjavnom rozpore so záujmami Slovenska a jeho občanov. Istanbulský dohovor je iba vrchol ľadovca. Potrebujeme priniesť rokovania o všetkých dokumentoch na úrovni Rady Európy a Európskej únie na verejnosť. Aby sa poslanci a aj občania Slovenska, mohli k nim vyjadriť. Práve preto Richard Vašečka z Kresťanskej únie (KÚ) a Edo Heger z OĽaNO predložili na rokovanie Národnej rady novelu zákona o rokovacom poriadku. Jej cieľom je hlavne to, aby sa všetky podobné iniciatívy, a dokumenty, ktoré sa týkajú nielen kultúrno-etických otázok, museli povinne dostať do Výboru pre európske záležitosti NR SR. A to v čo možno najskoršom štádiu ich prípravy. Nie až v okamihu, keď je všetko dohodnuté a naši zástupcovia v Bruseli či Štrasburgu sa prekvapene tvária: „Neskoro. Škoda, že ste neprišli skôr. Ale už sa to meniť nedá. Boli by sme nedôveryhodní partneri, keby sme dnes zmenili názor. To viete, Slovensko je malé. Toto nemôžeme.“ Akoby som ich mnohých teraz počula.

Musíme vyvinúť tlak, aby sa výbor pre európske záležitosti z vlastného podnetu venoval aj všetkým iniciatívnym správam Európskeho parlamentu, deklaráciam a rezolúciam, lebo tam je zárodok mnohých budúcich znásilnení prirodzeného zákona v európskej a národnej legislatíve. Tam sa dá nájsť posun v hodnotách, ktoré sú obsiahnuté v európskych dokumentoch. Len jeden príklad za mnohé: za ostatných približne 10 rokov Európska únia ustúpila vo svojich dokumentoch od pojmov zosúlaďovanie rodinného a pracovného života najskôr k zosúlaďovaniu súkromného a pracovného života a v súčasnosti už len k návrhu smernice o vyváženosti pracovného života (návrh komisárky Jourovej). Iba za pár rokov sa rodina úplne vytratila a na jej miesto prišla práca a kariéra. A kto sa postavil na odpor? Iba pár statočných v Európskom parlamente. Z národných parlamentov nikto. Sú to na prvý pohľad drobné zmeny, ale s ďalekosiahlymi dôsledkami.

Náš návrh zmeny rokovacieho poriadku má za cieľ postaviť náš parlament do stredu európskeho diania. Kto má zastávať naše záujmy voči Európskemu parlamentu a Európskej komisii ak nie naši priamo volení zástupcovia v Národnej rade?

Naša novela rokovacieho poriadku sa netýka iba právnych aktov, ale aj rôznych nelegislativnych dokumentov. Sú to napríklad strategické dokumenty, akčné plány, manuály, vodiace línie – guidelines, stanoviská, žiadosti o vyjadrenie a pod. Toto všetko by sa podľa nášho návrhu malo sústrediť na jedno miesto, kde si to každý poslanec a občan bude môcť pozrieť. A o to nám ide. Ak máme na niektoré témy iný názor, formulujme ho a prednesie v Bruseli. Ináč to budú zneužívať pravicoví alebo ľavicoví extrémisti.

V Bruseli a Štrasburgu ide o Slovensko a jeho budúcnosť. Ak sa európska politika nestane národnou politikou, stratíme naše Slovensko. Slovensko, ktorého korene sú hlboko zapustené v kresťanskej tradícii.

Ide nám o transparentnosť. O nič viac. A to nielen nielen vo verejných financiách, ale aj v hodnotách.

 

P.S.: Mnohí sa ma pýtajú čo ešte v politike chcem. Napríklad toto. Verím, že mojou úlohou je obrátiť pozornosť Slovenska na dianie v Bruseli a v Štrasburgu. Lebo tam sa rozhoduje o nás. Napriek tomu, že tam máme svojich zástupcov, hlas kresťanov a to nielen tých slovenských, slabne. On musí znieť. Na to ponúkam svoje skúsenosti, svoje siete. To všetko chcem odovzdať novým ľuďom, ktorým na kresťanstve, Slovensku a Európe záleží.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo