Byť Ježišovým učeníkom je sila

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Byť Ježišovým učeníkom je sila

Nedeľný úryvok evanjelia v rímskokatolíckej liturgii sa venuje téme viery v moc Ježišovho posolstva.

Už sme si za posledných pár nedieľ zvykli na striedanie adresátov Ježišových slov: raz to boli farizeji, potom učeníci, potom znova farizeji, a znova učeníci, atď. Dnešným úryvkom sa nám toto striedanie zakončuje. V naratívnom svete Evanjelia, bolo podobenstvo O boháčovi a Lazárovi z minulej nedele adresované predovšetkým farizejom. Po tomto podobenstve sa znova adresátmi Ježišových slov stávajú jeho učeníci. Sú to len štyri verše a liturgia ich v nedeľnom cykle čítaní vynecháva. Po týchto veršoch nasleduje dnešná požiadavka apoštolov: „Daj nám väčšiu vieru!“ (Lk 17,5). Scéna sa tak znova trochu mení, aj keď ešte nie dramaticky. Zo širšieho kruhu učeníkov, ku ktorým hovorí Ježiš, vystupuje užší kruh apoštolov.

Po Ježišových slovách z dnešnej state (Lk 17,5-10) sa však scéna zmení už rozhodujúco. Evanjelista hovorí: „Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu,“ (Lk 17,11). Znova sa teda spomína Ježišovo putovanie smerom do Jeruzalema. Totiž, v Lk 9,51 sme čítali, že Ježiš sa pevne rozhodol ísť do Jeruzalema. Toto kráčanie do Jeruzalema sa akoby na chvíľočku pozastaví najmä od momentu, keď Ježiš vojde do domu istého popredného farizeja, aby s ním stoloval. Potom nasleduje už spomínané striedanie Ježišových adresátov až po dnešnú stať. Keďže sa po nej Ježišovo putovanie znovu rozbieha, tie dnešné slová sú zavŕšením a istým zhrnutím pasáže, v ktorej sa Ježišovo putovanie pozastavilo.

Slovo „viera“ sa v Lukášovom evanjeliu vyskytuje takmer výlučne v súvislosti s vierou v Ježišovu výnimočnú moc. Zdieľať

Slová túžby apoštolov z úvodu dnešného úryvku by sme mohli preložiť aj ako: „Pridaj nám vieru!“ v zmysle: „K tomu čo máme, nám pridaj aj vieru!“ či jednoducho: „Daj nám vieru!“ Grécke slovo πίστις [pistis], „viera“, sa v Lukášovom evanjeliu vyskytuje takmer výlučne v súvislosti s vierou v Ježišovu výnimočnú moc. Keď istí štyria priniesli k Ježišovi svojho ochrnutého priateľa, evanjelista hovorí: „Keď videl ich vieru, povedal: ,Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy,ʻ“ (Lk 5,20). Ježiš vyzdvihne vieru stotníka, ktorý veril, že na uzdravenie jeho sluhu stačí Ježišovo slovo: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli,“ (Lk 7,9). Hriešnicu, ktorá vo farizejovom dome Ježišovi zmáčala nohy svojimi slzami a poutierala ich svojimi vlasmi, Ježiš prepustí so slovami: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“ (Lk 7,50). Ježiš sa opýta učeníkov, ktorí sa boja o svoj život pri búrke na Genezaretskom jazere: „Kde je vaša viera?“ (Lk 8,25). Aj žene chorej na krvotok, ktorá verila, že sa stačí dotknúť Ježišových šiat hovorí: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ (Lk 8,48). Podobne Ježiš upokojí Samaritána očisteného od malomocenstva, ktorý sa mu prišiel poďakovať, a ktorý ho predtým spoločne s ďalšími deviatimi prosil o zmilovanie: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila,“ (Lk 17,19) a rovnako ubezpečí aj slepca pri Jerichu: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila,“ (Lk 18,42). Navyše toto grécke slovo πίστις, má v Lukášovom evanjeliu podtón vernosti.

Naše Cetrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta vás pozýva na biblické stretnutia nad Jánovým evanjeliom.
Viac sa dozviete na našej internetovej stránke.

 

Apoštoli tu teda vyjadrujú túžbu po viere v Ježišovo slovo, resp. v charakter Ježišovho učeníctva. To, čo predtým Ježiš predstavil ako charakteristické pre učeníka, chcú prijať ako slovo, ktoré má takú moc, ako moc uzdravovať, odpúšťať hriechy, či utišovať búrku. Zároveň touto žiadosťou, apoštoli vyjadrujú túžbu po vernosti tomuto slovu. Chcú zostať verní Ježišovým výzvam a tomu, čo charakterizuje, resp. má charakterizovať toho, kto Ježiša nasleduje.

Ježišova odpoveď v podobe krátkeho príkladu o sluhovi, nechce bagatelizovať učeníctvo a nechce povedať, že by Ježišov učeník bol neužitočným sluhom. Týmto príkladom Ježiš podčiarkuje, že správanie, ku ktorému vyzýval učeníkov v predošlých statiach je pre učeníka tak samozrejmé, či patrí k učeníkovi tak neoddeliteľne, ako k sluhovi patria všetky tie služby, o ktorých sa hovorilo.

Učeník si nemá myslieť, že, ak žije podľa Ježišových slov, zasluhuje si špeciálne odmeny. Zdieľať

Učeník si nemá myslieť, že je niečo viac, alebo, že, ak žije podľa Ježišových slov, zasluhuje si špeciálne odmeny. Dary z Božej ruky sú nezaslúženým darom. Život podľa Ježišových slov je pre neho prirodzený resp. práve takýto spôsob života o ňom hovorí, kým je.

Matúš Imrich

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo