Dôchodky a zdravie privodia krach, ak sa nezobudíme

Dôchodky a zdravie privodia krach, ak sa nezobudíme
Listovanie v štátnom rozpočte je obvykle riadna nuda. Minulý rok sa však medzi materiálmi priloženými k rozpočtu objavila informácia o rozpočtovej časovanej bombe. Vôbec sa o nej nepísalo a to sa pritom Rozpočtová rada môže aj rozkrájať, aby upozorňovala na riziká starnutia populácie.
 
Marcel Mikolášik
Marcel Mikolášik
Mám cez 40 rokov, som manžel a otec 5 detí. Som ekonóm so zameraním na manažérske poradenstvo, financie, dôchodky a zdravotníctvo. S manželkou som spoluzakladateľom portálu pre kresťanské rodiny. Politicky sa angažujem v KDH so zameraním na verejné financie, dôchodky a zdravotníctvo.

Ak sa nezobudíme, skončíme ako chudáci a naše deti s nami. Starnutie má zvýšiť dlh v budúcnosti o 162 miliárd eur, ak sa nič nezmení. To je viac ako 180% HDP naviac s k súčasnému dlhu. Máme ústavný zákon o dlhovej brzde, teda niečo sa zmeniť musí. Ak sa nezobudíme, budeme mať nižšie dôchodky, horšie zdravotníctvo a vyššie dane a odvody. Super, že? Tak čo spravíme, aby sme tomu zabránili?

Už niekoľko rokov sa k rozpočtu verejnej správy prikladá aj nenápadná  príloha s názvom „Implicitné záväzky“. Implicitné teda zatiaľ nevykázané, ale veľmi pravdepodobné. Vyplývajú zo silného predpokladu, že v budúcnosti výdavky na starnutie výrazne prekročia rozpočtové príjmy, ktoré to majú pokryť. V dokumente sú aj iné menšie položky, ale starnutie s prehľadom vedie.

V niektorých oblastiach podnikania (poisťovníctvo) pravidlá prikazujú spočítať budúce príjmy a záväzky aj na desiatky rokov vopred. Treba preukázať, že podľa najlepšieho vedomia a svedomia je firma v pluse. Slúži to na ochranu klientov. V prípade štátu je určite pokrokom, že máme informáciu o budúcom vývoji. Z výsledkov však mrazí a nikto neohlasuje dlhodobé opatrenia. Ak sa nič nezmení, môžeme skončiť ako chudáci. Financmajstri prepočítali, čo by so štátnymi financiami urobilo ničnerobenie. Teda podľa zhoršených predpokladov o starnutí a na základe dnešného štandardu príjmov (dane a odvody) a výdavkov (dôchodky, zdravotníctvo, dlhodobá starostlivosť, školstvo).

Ústavný zákon o dlhovej brzde hovorí, že dlh môže byť najviac 60% HDP. Teda ak by sa odhady starnutia potvrdili, na zachovanie štandardu by sa museli veľmi výrazne zvýšiť dane a odvody. Ruky hore, kto si myslí, že sa ešte majú kam zvyšovať. OK, ruku hore aj kto si myslí, že nám bude stačiť slabšie zdravotníctvo alebo zníženie štandardov dlhodobej starostlivosti.

Pretože kvadratúra kruhu mimo sľubov niektorých politikov nie je možná, potrebujeme niečo iné. Lenže ako zastaviť starnutie a vyvážiť príjmy a výdavky v budúcnosti? Implicitný dlh je na 180% HDP, potrebujeme radšej okolo 0% HDP.

Medzi hlavnými opatreniami by mali byť vážne reformy, ako napríklad automatické vyváženie dôchodkového zabezpečenia prostredníctvom zohľadnenia počtu detí. Veľký vplyv môže mať aj  zastavenie plytvania v zdravotníctve. Nevyhneme sa potrebe výraznej prorodinnej politiky, aby sa rodiny bežne a radi rozhodli aj pre druhé a najlepšie aj pre tretie dieťa. Dovoz pracovnej sily nebude stačiť, pritom viac potrebujeme zvýšiť mzdy našincom - napríklad cez zvýšenie produktivity práce orientáciou na vysokú pridanú hodnotu. V neposlednom rade, budeme potrebovať aj inovácie v dlhodobej starostlivosti a nemyslím tým robotov na podávanie liekov. Všetky reformy v sociálnej oblasti potrebujú najmä orientáciu na človeka a ľudskú dôstojnosť.

Marcel Mikolášik

autor je ekonóm

 

Obrázok: autor David Iliff, licencia CC BY-SA 3.0

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť