Od čísel k skutkom

Od čísel k skutkom

Evanjelium tejto nedele v rímskokatolíckej liturgii prináša Ježišovu odpoveď na otázku o počte spasených.

Dnešné evanjelium (Lk 13,22-30) nás prenáša k jednej z častých otázok zbožného človeka Ježišovej doby a prostredia. Apokalyptická literatúra, ktorá sa zaoberala koncom časov, bola častým žánrom aj v židovstve. V nej bol motív hostiny veľmi obľúbený na vykreslenie charakteru nového kráľovstva, ktoré príde na konci tohto skazeného sveta. Tak to vidíme už aj v textoch Starého zákona, ktoré používajú práve tento žáner. Zvlášť relevantná aj pre dnešný evanjeliový úryvok je pasáž z Iz 25: „Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie“ (v. 6). Text rozvíja myšlienku hostiny, zhromaždenia členov vyvoleného národa z celého sveta, ale aj istú univerzalitu, keďže sa hovorí o hostine pre všetky národy. Podobne je táto vízia spásy vykreslená aj v dnešnom prvom čítaní, tiež z proroka Izaiáša.

„Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie“ (Iz 25,6) Zdieľať

V apokalyptických textoch Ježišovej doby bol zachovaný tento motív hostiny, avšak motív univerzality už menej. Skôr prevládal názor, že tých, ktorí sa na túto hostinu nového kráľovstva dostanú, bude málo. V tejto súvislosti sa často cituje úryvok z mimobiblickej Štvrtej knihy Ezdrašovej: „Najvyšší utvoril tento svet pre mnohých, ale ten budúci len pre niekoľkých“ (4 Ezdr 8,1). To neznamenalo len vylúčenie ostatných národov okrem toho vyvoleného, ale aj členov tohto národa, ktorí nežili v súlade s predstavami tej ktorej skupiny. Teda otázka toho neznámeho človeka z dnešného evanjelia by sa dala chápať aj v zmysle: „Je naozaj pravda, že bude málo tých, čo budú spasení?“

Medzi exegétmi je trochu sporné, či sa tento človek pýta na prítomnosť alebo budúcnosť, teda či sa pýta: „Je málo tých, čo sú spasení?“ alebo: „Je málo tých, čo budú spasení?“ Gréčtina totiž pripúšťa obidve možnosti. Či už to budeme vnímať tak alebo onak, Ježišova odpoveď poukazuje na prítomnosť a zároveň odpútava pozornosť od špekulatívnej otázky o počte. Namiesto toho prechádza k jej upriameniu na život každého jednotlivca. Ježiš vyzýva na prechod cez tesnú bránu, ktorou sa dá prechádzať teraz, lebo potom sa z nej stane brána uzatvorená (náš slovenský preklad hovorí najprv o bráne, a potom o dverách, avšak grécky text má na týchto miestach rovnaký výraz). Čas spásy je teda teraz. Nasvedčujú tomu aj state, ktoré predchádzajú tej dnešnej, v ktorých Ježiš hovorí o Božom kráľovstve ako o niečom, čo sa rodí a je prítomné už teraz.

Ježišova odpoveď poukazuje na prítomnosť a zároveň odpútava pozornosť od špekulatívnej otázky o počte. Zdieľať

Tí, ktorí sa po uzatvorení brány snažia vojsť očakávajú, že im bude otvorené. Odpoveď pána domu: „Ja neviem odkiaľ ste,“ sa dá chápať aj v zmysle: „Ja neviem odkiaľ pochádzate, neviem, aký je váš pôvod“. A keďže aj Ježiš sa o pár riadkov odvoláva na praotcov, tento nárok tých, ktorí chcú vstúpiť, sa dá chápať ako nárok na základe príslušnosti k rodu, či národu. Podľa Ježiša to však kritérium pre účasť na Božom kráľovstve nie je.

Dokonca ním nie je ani fakt, že sa dotyční odvolávajú na to, že s Ježišom spoločne stolovali a počúvali jeho kázanie na uliciach. Tu Ježiš nadväzuje na motív často prítomný v Lukášovom evanjeliu, kedy Ježiš stoluje s rôznymi skupinami ľudí. Odpoveď pána domu, rovnako negatívna ako v prvom prípade, upozorňuje, že do Kráľovstva sa nevstupuje ani jednoduchým odvolaním sa na spoločné stolovanie s Ježišom, či na počúvanie jeho slova. Podľa záverečných slov pána domu kritériom vstupu je nepáchanie neprávosti. Slovíčko ἀδικία [adikia], „neprávosť“, označuje skutok, ktorý porušuje štandardy správneho konania. Konať neprávosť teda znamená nekonať v zhode s tým, čo charakterizuje Božie kráľovstvo, ktoré predstavuje Ježiš svojím slovom a konaním. Stolovanie s Ježišom a počúvanie jeho slova bez osvojovania si jeho spôsobu myslenia a konania neprivádza do Božieho kráľovstva.

Stolovanie s Ježišom a počúvanie jeho slova bez osvojovania si jeho spôsobu myslenia a konania neprivádza do Božieho kráľovstva. Zdieľať

Paradoxne stolovať s ním ale už v Božom kráľovstve budú tí, ktorí prídu z končín celého sveta, a teda budú to tí, ktorí s ním nemali šancu stolovať, alebo počúvať jeho slovo na ich uliciach počas jeho pozemského života.

V dnešnom evanjeliu teda vidíme, a možno nás aj prekvapuje, Ježišov silný dôraz na konanie človeka: treba sa usilovať, treba prechádzať tesnou bránou kým je otvorená, treba nepáchať neprávosť, teda treba konať podľa noriem Kráľovstva. Takýmto konaním sa človek zaradzuje do skupiny tých, ktorí budú, resp. už sú, spasení a nie na základe pôvodu, či povrchnej známosti.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo