Kto nie je môj blížny?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kto nie je môj blížny?

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Lk 10, 25 -37) prináša jedno z najznámejších Ježišových podobenstiev. Milosrdný Samaritán je obrazom samotného Ježiša Krista.

Podobenstvo uvádza iba evanjelista Lukáš. Znalec zákona sa obracia na Ježiša s podobnou otázkou, ktorú o niekoľko kapitol neskôr položí Ježišovi bohatý mladík: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ (Lk 18, 18) Ježišovo odporúčanie je rovnaké pre obidva prípady - zrieknuť sa svojich vecí pre núdznych. 

Teória nestačí

Pán Ježiš na otázku, ktorou znalec zákona ho pokúša, odpovedá protiotázkou. Ide o pedagogický postup. Má predsa pred sebou odborníka na Mojžišov zákon. Musí poznať Pánove predpisy. Zákonník ho svojou odpoveďou nesklame. Presne odcitoval verše, ktoré hovoria o najvyššej láske k Bohu zo starozákonnej knihy Deuteronómium 6, 5. K tomu pridáva citát o láske k blížnemu zo starozákonnej knihy Levitikus 19, 18. Teóriu ovláda presne. Nastáva však čas pre praktický príklad. Žiaľ, aj my sme sa neraz stali výbornými teoretikmi na kresťanstvo, ale v praktickej rovine zlyhávame.

Žiaľ, aj my sme sa neraz stali výbornými teoretikmi na kresťanstvo, ale v praktickej rovine zlyhávame.  Zdieľať

Samaritáni

Samaritán v podobenstve urobil neslýchanú vec. Stal sa blížnym pre Žida. Samaritáni vznikli po roku 722 pred Kr., keď asýrsky kráľ dobyl severné Izraelské kráľovstvo (tvorilo ho 10 kmeňov Izraela s hlavným mestom Samária) a premiešal Židov s deportovanými pohanmi z Asýrie. Samaritáni ako Bibliu prijímali len päť kníh Mojžiša, tzn. prvých päť kníh Biblie a uctievali vrch Garizim, ako miesto kultu (porov. Jn 4, 9). Z pohľadu Židov boli užpohanmi. Dodnes jestvuje malá skupina približne 750 Samaritánov, ktorí žijú v okolí vrchu Garizim v Izraeli. 

Vzdialenosť medzi Jeruzalem a Jerichom je približne 25 km. Na tejto ceste v tom čase dochádzalo k prepadávaniu ľudí. Ježišovým poslucháčom boli teda okolnosti podobenstva známe. Identita ozbíjaného človeka je neznáma. Pravdepodobne sa pokúšal brániť proti presile zbojníkov, ale dopadol veľmi zle. 

Ježiš nepoužil príklad kňaza a levitu, aby ich ponížil v očiach spoločnosti. Ich pomoc doráňanému by nebola ničím nezvyčajným, lebo by sa to vzhľadom na ich úrad predpokladalo. Zdieľať

Kňaz a levita 

Biblisti špekulujú nad dôvodmi nepomoci kňaza a levitu. Možno boli v chráme plniť si službu a vracali sa do Jericha, kde bývali kňazské rodiny. Pre kňazov jestvoval príkaz: „Nepoškvrňte sa mŕtvolou niektorého súkmeňovca, okrem mŕtvoly najbližších príbuzných...“ (Lv 21,1-2; por. Lv 21,11 pre veľkňaza). Zranený bol „polomŕtvy“. Avšak proti tomu hovorí skutočnosť, že podľa židovskej tradície ani zachovanie obradnej čistoty neoslobodzovalo od povinnosti pomôcť človekovi v núdzi. V podobenstve však jasne zaznieva, že šli „náhodou“ tou cestou, teda nevracali sa zo služby v jeruzalemskom chráme. Ježiš nepoužil príklad kňaza a levitu, aby ich ponížil v očiach spoločnosti. Ich pomoc doráňanému by nebola ničím nezvyčajným, lebo by sa to vzhľadom na ich úrad predpokladalo. Nepriateľstvo medzi Židmi a Samaritánmi bolo príslovečné. Židia hovorili: „Jesť chlieb so Samaritánom je ako jesť bravčové mäso,“ čo vieme, že Mojžišov zákon Židom zakazoval. Hrdinom podobenstva sa stal Samaritán preto, aby sa vyzdvihol nový rozmer lásky k blížnemu, ktorý priniesol Kristus.  Boží Syn nám pripomína: Vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú.“ (Lk 6, 27 – 28)

Neočakávame od iných, že to oni budú blížnymi nám a nezabúdame im to patrične s výčitkou pripomínať? 
 Zdieľať

Obrátená otázka

V Starom zákone sa výraz „blížny“ bežne vzťahoval na Žida alebo prozelytu (=osoba, ktorá sa obrátila na židovstvo). Znalec zákona chcel od Ježiša, aby mu stanovil hranice, kedy ten druhý ešte a už nie je blížnym. Ježiš podobenstvom zdôrazňuje, že požiadavka lásky k blížnemu predsa nemôže mať hranice. Ježišovu otázku v závere: „Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym?“, môžeme obrátiť: „A kto nie je môj blížny?“ Nemáme pokušenie v živote predsa len stanoviť hranice, kto patrí do okruhu našich blížnych a kto je už mimo? 
Nestrácame až príliš veľa času zdôvodňovaním sebe samým a druhým, prečo sa to či ono nedá, len aby sme sa vyhli pomoci? 
Neočakávame od iných, že to oni budú blížnymi nám a nezabúdame im to patrične s výčitkou pripomínať? 


Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo