Piliere Cirkvi

Jednou z vlastností, ktorá obidvoch mužov spája, je ich vernosť Kristovi. Vernosť, ktorá prechádza skúškami, slabosťami,  ale je úprimná a vytrvalá. 

APOŠTOL PAVOL

Prvenstvo Božej milosti 

Pavol po stretnutí s Ježišom na ceste do Damasku  neuvažoval o tom, že si založí nejakú vlastnú cirkev, aj keď si ostatní kresťania spočiatku držali od neho odstup, ale hneď sa hlásil ku kresťanom. Pomohlo mu k tomu poznanie, že Ježiš je totožný s kresťanmi, ktorých on dovtedy prenasledoval: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.“ (Sk 9, 5) Pavol sa stal pokorným človekom, ktorý stále pamätal na to, že kedysi nivočil Cirkev a prenasledoval ju (porov. Gal 1, 13) a bol si vedomý toho, že iba vďaka Božej milosti je kresťanom a apoštolom Ježiša Krista.

Tímový hráč

Pavlovo misionárske úsilie v nás vzbudzuje obdiv. Jeho neúnavnosť a horlivosť pri šírení evanjelia je nám príkladom. Jeho činnosť však bola podporovaná množstvom spolupracovníkov a bez nich by len sotva dosiahla rozmery, ako ich poznáme. Pavol bol človekom vzťahov, bol apoštolom schopným pre Kristovo evanjelium získať, nadchnúť a počúvať vždy nových spolupracovníkov. Nevšímať si Pavlovu schopnosť pre „tímovú prácu“ znamená stratiť významnú črtu jeho osobnosti. Spolupráca, spoločenstvo alebo v modernej reči „tímová práca“ je nevyhnutnou podmienkou, aby Kristovo evanjelium rástlo v Duchu Pavlových slov: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh.“ (1 Kor 3, 6)

Nevšímať si Pavlovu schopnosť pre „tímovú prácu“ znamená stratiť významnú črtu jeho osobnosti.Zdieľať

Rozličné služby, ale Pán je ten istý

Pavlovo chápanie Cirkvi ako  Kristovho tajomného tela v Prvom liste Korinťanom 12, 12 - 27 je jedným zo základných pilierov nielen jeho spirituality, ale samotnej podstaty Cirkvi, čo osobitne silno zaznelo na  II. vatikánskom koncile, zvlášť v konštitúcii Lumen gentium (bod 7). Pre Pavla povedať druhému „nepotrebujem ťa“ (porov. 1 Kor 12, 21) je prehrešením sa proti samotnému Kristovi, ktorý je hlavou mystického tela.

APOŠTOL PETER

Povolaný uprostred práce

Peter pri svojom povolaní vyznáva: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ (Lk 5, 8) Zoči-voči zázračnému úlovku rýb je postavený skúsený rybár, ktorého preniká bázeň, vidí na vlastné oči, že tu koná Boh, cíti svoju hriešnosť a uvedomuje si vlastnú nehodnosť. Povolanie je stretnutie človeka s Bohom, ktoré si človek nemôže naplánovať. Nedá sa určiť, akým spôsobom sa uskutoční, ani dopredu naň pripraviť. Boh oslovuje človeka nečakane. Nie sú to naše kvality, ale Božia milosť, ktorá nás uschopňuje vložiť sa do Pánovej služby. Byť povolaným vždy znamená byť pre druhých. 

Ak by sme hľadali vhodného kandidáta podľa ľudských kritérií, Peter by asi neobstál.Zdieľať

Božie kritériá

Peter sa nositeľom jedinečného Kristovho vyznačenia: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16, 18). Pri poslednej večeri mu Kristus zveruje dôležitú úlohu: „Posilňuj svojich bratov.“ (Lk 22, 32) Po vzkriesení mu Pán Ježiš udeľuje poslanie: „Pas moje baránky, pas moje ovce.“  (Jn 21, 15 - 17) Toto poslanie sa zvlášť realizuje v Petrovom primáte. Ak by sme hľadali vhodného kandidáta podľa ľudských kritérií, Peter by asi neobstál. Božie slovo nám predstavujekritériá Boha: „Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných.“ (1 Kor 1, 27)

Poznanie Krista si uchoval 

Peter ako jediný z apoštolov najjasnejšie tuší Kristovu podstatu. Je to on, ktorý vyzná Krista ako Božieho Syna: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“(Mt 16, 16) Keďmnohí učeníci odchádzajú od Ježiša pre jeho údajne tvrdú rečo chlebe života (porov. Jn 6,60), Peter jednoznačne odpovedá: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“ (Jn 6, 68) Spolu s Jakubom a Jánom sa Peter stáva svedkom Božieho zjavenia počas premenenia Pána na vrchu, svedkom vzkriesenia Jairovej dcéry, ako aj Ježišovej hodiny utrpenia v Getsemanskej záhrade. Peter je človek, ktorý napriek slabostiam a pochybnostiam nikdy od Krista neodišiel. Vždy realizoval to, k čomu ho Pán Ježiš vyzval: „Poď za mnou!“ (Jn 21,19)