Božie srdce tlčie pre nás

Podobenstvo o stratenej ovci patrí medzi najznámejšie evanjeliové texty, ktoré našlo aj svoje bohaté umelecké stvárnenie už v staroveku v katakombách, na sarkofágoch, mozaikách, ba dokonca aj na hlinených lampách. 

Obľúbený obraz

Obraz pastiera patrí medzi veľmi obľúbené spôsoby, ktorými sa v Svätom písme hovorí o Bohu. Azda najznámejší starozákonný žalm 23, ktorý zaznie aj v liturgii tejto slávnosti,  začína slovami: „Pán je môj pastier nič mi nechýba.“ Viaceré starozákonné postavy boli pastiermi, napríklad Abrahám, Mojžiš, Dávid, Amos. Pán Boh ich povolal, aby sa stali vodcami národa. Povolaním z jednoduchého prostredia sa chce vyjadriť, že Boh sa neriadi ľudskými kritériami, akoby zázemie predurčovalo človeka na isté poslanie. To možno platí v ľudských očiach, ale Boh vidí do srdca. Boh v Starom zákone neváha použiť obraz pastiera, keď hovorí o sebe samom. Počujeme to v prvom čítaní z Knihy proroka Ezechiela: „Ja sám budem pásťsvoje ovce, ja im dám odpočinok, hovorí Pán, Boh. Stratené ovce vyhľadám, rozptýlené privediem naspäť, zranené obviažem, slabé posilním, tučné a silné ochránim a budem ich pásť svedomito.“  (Ez 34, 15 – 16) Do popredia  vystupujú vlastnosti pastiera: odvaha, ochrana, skromnosť, jednoduchosť, starostlivosť, pracovitosť, solidarita s najslabšími atď. Keď teda Pán Ježiš rozpovedal príbeh - podobenstvo o pastierovi, ktorý hľadá stratenú ovcu, poslucháči mu rozumeli, lebo tento obraz poznali tak zo Svätého písma ako aj z každodenného života. 

Božie slovo zdôrazňuje Božie milosrdenstvo a neúnavnosť, s ktorou Boh hľadá človeka. To je srdce Boha, ktoré dnes oslavujeme. Zdieľať

Dva pohľady

Podobenstvo o stratenej ovci zachytili dvaja evanjelisti. Hoci na prvé počutie podobenstvo znie rovnako v Matúšovom a Lukášovom evanjeliu, to, čo ich odlišuje, je rozdielna situácia, v ktorej sú v evanjeliách vložené. V Matúšovi je adresované učeníkom v 18. kapitole, ktorá hovorí, aké vzťahy by mali vládnuť vnútri spoločenstva veriacich a akým spôsobom by sa mali riešiť konflikty. V Lukášovi je Ježišovou odpoveďou na kritiku farizejov a zákonníkov, že prijíma hriešnikov. Matúš kladie dôraz na návrat zablúdenej ovce. Lukáš vyzdvihuje radosť z jej nájdenia. Z toho vyplýva aj odlišný posolstvo podobenstva v obidvoch evanjeliách. Podľa Matúša Boh nechce, aby sa stratil čo len jediný z maličkých. Podľa Lukáša Boh je ten, ktorý sa teší z pokánia každého človeka a k rovnakému postoju pozýva aj človeka. Práve z Lukášovho evanjelia zaznieva podobenstvo na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Ježišov učeník je týmto spôsobom vyzvaný nasledovať správanie svojho Majstra – Dobrého pastiera. 

Správanie pastiera

Počet oviec je zvolený symbolicky, aby vynikol protiklad. Pastier  koná z ľudského pohľadu neočakávane, ba istým spôsobom až nezodpovedne. Ponecháva nestrážených 99 oviec a ide za zblúdenou ovcou, tzn. riskuje, že príde aj o zvyšné. Tým sa chce zdôrazniť, že každý sme rovnako vzácny v Božích očiach. Pastier hľadá ovcu, „až kým ju nenájde“. Božie slovo zdôrazňuje Božie milosrdenstvo a neúnavnosť, s ktorou Boh hľadá človeka. To je srdce Boha, ktoré dnes oslavujeme. Touto neúnavnosťou sa má vyznačovať každý nasledovník Krista. 

Podobenstvo nie je kritikou na adresu tých, ktorí sa nestratili, lebo nikto z nás nemôže povedať, že nepotrebuje pokánie. V tomto duchu sme  všetci „stratenou ovcou". Zdieľať

Správanie spoločenstva

Evanjelista zdôrazňuje Božiu starostlivosť a jemnosť: „Vezme si ju na plecia.“ Pastierova výzva: „Radujte sa so mnou!“  je jasný Ježišov odkaz, ako sa má správať spoločenstvo bratov a sestier pri návrate zblúdených späť do spoločenstva. 

Podobenstvo nie je kritikou na adresu tých, ktorí sa nestratili, lebo nikto z nás nemôže povedať, že nepotrebuje pokánie. V tomto duchu sme  všetci „stratenou ovcou“. Evanjeliový úryvok je pre nás uistením, že každý sme v Božích očiach vzácny. Za každým z nás Boh vyjde, aby nás hľadal a bude nás hľadať nie, až kým sa neunaví, ale až kým nás nenájde. Lebo taký je Boh!