Úvahy o posledných slovách Pána Ježiša

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Úvahy o posledných slovách Pána Ježiša

Siedme slovo

 „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho Ducha.“

Kresťanov bude sprevádzať kríž akoby bol súčasťou ich existencie. Mnohí sa sťažujeme na svoje malé či veľké kríže a máme dojem, že ten náš je najsmutnejší, najbolestnejší údel v živote, ktorý by nik iný nebol schopný znášať... A najhoršie je, že si myslíme, že Boh nás opustil, že nás nepočuje alebo, že sa na nás hnevá.

No nie je to tak. Ježiš hovorí, že nás pozná, osobitne tých, čo trpia najviac, teda najslabších, a to ho vedie k tomu, že prednostne miluje najbiednejších a tých, čo ho najviac potrebujú.

Najbiednejší nemusia byť tí, čo trpia chudobu...! Skôr môžeme povedať, že najväčší bedári sú ľudia, čo majú všetko, len nie Boha. Ak by nás naše cesty viedli k tým najbohatší ľuďom, zistili by sme, že neraz sú najchudobnejší.

Nie je ťažké prísť k núdznym a presvedčiť ich, aby dôverovali Bohu. Takí majú zvyčajne otvorené srdce pre vieru. A väčšinou stačí len zopár slov, či obyčajné gesto lásky, aby sme im ukázali cestu k Otcovi. Ťažké však zmeniť myseľ tých, čo majú všetko, alebo tých, čo urobili z hriechu zmysel svojho života a žijú v presvedčení, že nepotrebujú nič iné.

Táto práca je pre evanjelizátorov najťažšia. Keď narazia na pýchu, je to akoby zápasili priamo kniežaťom tohto sveta, čo sa prefíkane skrýva vnútri úbohého človeka, ktorý je bohatý, ale potrebuje Božiu lásku.

Najsvätejšia Panna trpela po boku Ježiša mučeníctvo mučeníctiev, keď videla, ako jej Pána a Syna ukrižovali za ľudstvo na Kalvárii!

A predsa, vedela nám zanechať najväčšie zo svedectiev, lebo svojou nekonečnou a absolútnou poslušnosťou Otcovi pokorne znášala trýznivú bolesť, keď videla svojho Syna umierať v strašných mukách. Navyše ujala sa ľudstva a stala sa našou Matkou. Inými slovami, chcela do nás ochotne preliať lásku k svojmu Synovi. Ona, nevinná ako on, mala trpieť vedľa svojho Syna akoby bola hriešnica, a mala znášať to všetko, lebo aj ona chcela splniť Božiu vôľu.

Ježiš povedal, že práve pre túto vrcholne bolestnú chvíľu sa ich srdcia predstavujú navzájom spojené. To preto, že boli vzájomne spojené bolesťou. Na Golgote boli iba jediným zraneným srdcom; dve srdcia, ktoré spolu splynuli, aby sa mohli premeniť na jedno; jediné srdce v citoch bolesti z utrpenia, jediné srdce v citoch lásky pre poslušnosť Otcovi a pre spásu človeka.

Ježiš hovoril: „Blížia sa temnoty pre ľudstvo, ale ten, kto žije objímajúc kríž, nemá sa čoho báť. Preto sa človek nesmie uspokojiť iba s tým, že pozerá na môj obraz, alebo ide v procesii na Veľký piatok. Musí sa však usilovať, aby mal tie isté city ako ja – odpúšťať, ako som to ja robil, mlčať pred potupami, ako som mlčal pred Pilátom – a predsa cítiť horlivosť a statočnosť, aby  človek bol schopný vyháňať bičom kupcov z Božieho chrámu. Žiť, aby plnil vôľu Otca, ako som to robil ja.

Milovať do krajnosti, až po obetu svojho života za druhých. Dovoliť, aby tvoje vlastné telo bolo rozdrvené, a s radosťou ho dávať ako pokrm, aby sa druhí mohli týmto chlebom nasýtiť.“

Mojžišov príbeh bol predobrazom Pána Ježiša. Mojžiš odchádza z Egypta sám... a Ježiš je pokrstený v Jordáne.

Mojžiš zostupuje z vrchu potom, dostal poverenie vyviesť Boží ľud z faraónovho otroctva... Ježiš si volí dvanástich apoštolov, vyučuje, odpúšťa, žije medzi svojim ľudom.

Mojžiš vyvádzajúci ľud z Egypta... Ježiš ohlasujú Božie kráľovstvo na Hore blahoslavenstiev a vyzývajúci na obrátenia všetkých.

 Mojžiš prechádza cez Červené more... Ježiš navracia zrak slepým, reč nemým, uzdravuje chromých a kriesi mŕtvych.

Mojžiš spolu s ľudom je mannu, ktorú Boh zoslal z neba, aby ich zachránil pred hladom na ceste do zasľúbenej zeme... Ježiš so svojimi učeníkmi pri Poslednej večeri, keď ustanovil Eucharistiu, aby zostal s nami, dávajúc nám svoje telo a krv, a tak nás nasýtil a zachránil od večnej smrti...

 Vedľa Ježiša sú nielen jeho učeníci, ale stovky, tisícky kňazov oblečených do bielych tuník s červenými štólami. A pravú ruku vystierajú k miestu, na ktorom Ježiš pozdvihuje chlieb. Opakujú s Pánom slová konsekrácie.

Modlime sa za kňazov, pretože skrze nich Ježiš zostane s nami až do konca vekov.

Mojžiš bosí kľačal na kolenách a pozeral sa ako Boží prst píše desať prikázaní pre ľudstvo a chvel sa... Ježiš v Getsemanskej záhrade kľačí na kolenách a pozeral sa na naše  hriechy a bral ich na seba, rozjímajúc o utrpení, ktoré mal za nás znášať, pričom sa chvel a potil sa krvou.

Ježiš hovorí: „Ja som chlieb života!“

 Kňazi nám ho dávajú za pokrm pre večný život.

Mojžiš dvíha do výšky žrď a na nej medeného hada, aby sa uzdravili tí, ktorých uhryzol had... Ježiš je vyzdvihnutý na kríž, aby uzdravil duše tých, ktorých uhryzne satan a sú otrávení hriechom.

Aj Ježišova Cirkev prechádza bolestnou cestou, pretože je napísané: „Udrú pastiera a ovce sa rozpŕchnu...“ Ale pamätajme, že Ježiš porazil zlo, ktoré je prítomné vo svete. Pri svätej omši sa odohráva to isté, čo pri Poslednej večeri. Tváre všetkých kňazov sú také isté, ako má Ježiš. Aj tu je temnota, Pán smutne hovorí: „Judáš, čo máš urobiť, urob čím skôr...!“

Mnohí z kňazov odišli a už nie so žiarivým a pokojným výrazom Ježišovej tváre, ale vlastnými tvárami, mraziacimi úzkosťou a bolesťou. Mnohí však zostávajú s Pánom pohrúžení do modlitby, do chvíle, ktorú práve prežívajú. Tí, ktorí zostanú s Pánom vojdú do Božskej hierarchie, lebo si zaslúžia toto právo.

Právo je plodom vernosti, vernosť je plodom blízkeho vzťahu, dôvernosti. Dôvernosť je plodom sebaodovzdania a sebaodovzdanosť je plodom agapé, lásky, ktorá dáva bez toho, aby niečo požadovala ako odplatu, jednoducho sa usiluje o šťastie milovaného.

Napokon, láska je plodom poznania toho, komu človek zostane verný dokonca svojho života, a nedovolí, aby v ňom vyhasla túžba rozmnožovať v sebe dar toho, komu sa odovzdal.

Ježiš na kríži medzi namáhavými nádychmi, ktoré sa zakaždým predlžovali vydal zo seba, svoj posledný výkrik:

„Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“

Na Golgote bola obloha takmer čierna, zem sa chvela a ľudia sa zrazu rozutekali. Niektorí od strachu kričali, keď videli, že sama príroda sa chveje, iní plakali a prosili o odpustenie a hovorili, že tento muž je skutočne Boží Syn.

Texty vybraté z knihy Zo Sinaja na Kalváriu Catalina Rivas.

Nikto nech nedopustí, aby v jeho živote zomrel Ježiš, ktorého Boh vzkriesil naveky. On je našou nádejou, svetlom i životom.

Lýdia Lazoríková

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo