Kým máme čas

Kým máme čas

Evanjeliový úryvok Tretej pôstnej nedele (Lk 13, 1 - 9) prináša Ježišovu výzvu na pokánie, ktoré nie je určené len pre tzv. veľkých hriešnikov, lebo pred Bohom sme všetci hriešnici a všetci potrebujeme jeho odpustenie.

„Každý človek zomrieť musí“, spieva sa v jednej pohrebnej piesni. Ak človek zomiera „nasýtený životom“, tzn. vo vysokom veku, jeho odchod napriek smútku berieme ako istú zákonitosť. Ťažšie sa však vyrovnávame, keď smrť je náhla, nečakána, ba až násilná. Pán Ježiš v nedeľnom úryvku spomína hneď dva konkrétne príklady nečakanej smrti. Prvým je násilná smrť a druhým nešťastná udalosť s následkom smrti. V takýchto situáciách sa zvykneme pýtať „prečo musel zomrieť?“ a hľadáme odpovede. Takéto nečakané úmrtia dokážu otriasť človekom a  jeho vierou. 

Výzva na zmenu života

Môžeme hovoriť s použitím názvu diela Dostojevského o súvislosti medzi „zločinom  a trestom?“ Je násilná či nečakaná smrť trestom za predchádzajúce hriechy? Možno to boli pútnici, ktorí sa vrátili z Jeruzalema a  teraz Ježišovi a zástupom okolo neho rozpovedali, ako Poncius Pilát zmiešal krv Galilejčanov s krvou obetných zvierat, ktoré prinášali v jeruzalemskom chráme. Vyvolali Galilejčania v Jeruzaleme snáď nejakú vzburu? Okrem Lukášovho evanjelia nemáme v historických prameňoch žiadnu zmienku o tomto hroznom čine rímskeho prokurátora, ktorý spravoval Judsko v rokoch 26 – 36 po Kr. Avšak z diela židovského historika Jozefa Flávia (37 – 100 po Kr.) sa dozvedáme, že Pilát nechal v roku 35 po Kr. povraždiť Samaritánov na vrchu Garizim. Krutosť mu teda nebola cudzia. Rimania boli veľmi citliví na vzbury a nepokoje, ktoré neraz riešili krvavým spôsobom.

Druhým príkladom je nešťastná udalosť, keď pri vodnej nádrži Siloe v Jeruzaleme spadla kamenná veža a usmrtila 18 ľudí. Ježiš rozhodným spôsobom odmieta vtedy rozšírený názor, že smrť je odplatou za spáchané, známe alebo skryté hriechy. Boží Syn však pozýva svojich poslucháčov, aby udalosti, ktoré sa odohrali, čítali hlbšie. Otázka preto nestojí, kto je väčší alebo menší hriešnik, lebo pred Bohom sme všetci hriešni a  všetci potrebujeme konať pokánie.

Otázka preto nestojí, kto je väčší alebo menší hriešnik, lebo pred Bohom sme všetci hriešni a všetci potrebujeme konať pokánie. Zdieľať

Smrť je chvíľou, keď sa akoby zastavil čas. Pripomína nám našu krehkosť. Nemáme život tak suverénne v rukách, ako si to neraz myslíme. Preto je potrebné častejšie sa zastaviť a popremýšľať nad vlastným životom, hodnotami, vzťahmi. Stále je čas prehodnotiť a zmeniť doterajší prístup. Slovo „pokánie“ v jeho gréckom význame „metanoia“ znamená práve toto „zmenu zmýšľania“.  

Prinášať úrodu

Čo je úlohou stromu? Zarodiť, priniesť ovocie. Vtedy je užitočný  a naplnil svoje poslanie. Podobenstvo o figovníku, ktorý napriek vynaloženému úsiliu neprináša úrodu, je symbolom ľudského života. Nežijeme len pre seba. Ovocie je symbolom užitočnosti pre druhých, ale aj zárukou budúcnosti, lebo plody v sebe obsahujú semienka pre ďalší život. Podobenstvo je ľahko čitateľné. Boh nám dal život, ale vo svojej láske posiela vinohradníka – svojho Syna, aby zachránil ľudstvo, aby zachránil každého človeka. Zmienka o troch rokoch je asi odkazom na tri roky Ježišovho verejného účinkovania. Boží Syn dnes nás vyzýva k pokániu. Pozýva nás k tej prvotnej spolupráci s Bohom, ku ktorej sme boli stvorení a povolaní, lebo vtedy nájdeme vlastné šťastie.  „Pane, nechaj ho ešte tento rok“ sú Ježišovou modlitbou k Otcovi za nás.  

Jestvuje dar, bez ktorého tie ostatné by nejestvovali. Je to dar času, ktorý nám Boh dáva. Zdieľať

Pri životných jubileách zvykneme ďakovať za rôzne veci. Najčastejšie za zdravie, rodinu, deti... Jestvuje dar, bez ktorého tie ostatné by nejestvovali. Je to dar času, ktorý nám Boh dáva. V súvislosti s pôstnym obdobím môžeme hovoriť o ešte viac o dare času na zmenu života a návrat k Bohu. 

Nech náš život Ježišovho učeníka je požehnaním pre druhých. Kým máme čas, prinášajme ovocie našej viery, ako hovorí apoštol Pavol:  „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet.“ (Gal 5, 22 – 23) 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo