Žigmund Luxemburský ukončil pápežskú schizmu. Dejiny slovenských činov (4)

Žigmund Luxemburský ukončil pápežskú schizmu. Dejiny slovenských činov (4)

Život Žigmunda Luxemburského bol dlhý a dobrodružný. Napriek tomu, že bol synom cisára, nič nedostal zadarmo. Všetko, čím sa v živote stal, si musel vybojovať.

Na úvod otázka na zamyslenie: Myslíte si, že Samova ríša patrí k slovenským dejinám? Väčšina z vás asi odpovie, že určite áno. Veď sme sa o nej učili na hodinách dejepisu ako o "našej". Vôbec nám pritom nevadí, že kupec Samo nebol pôvodom Slovan a ani sa na území Strednej Európy nenarodil. Založil štátny útvar našich predkov, ktorý dokázal odolať Avarom a Frankom, a preto ho prirodzene radíme k slovenským dejinám.

Z rovnakých dôvodov píšem o činoch Štefana Uhorského, Karola Roberta z Anjou alebo v tomto texte o činoch Žigmunda Luxemburského ako o súčasti slovenských dejín. Žigmund bol vo svojej dobe natoľko silný hráč, že ho za súčasť svojich dejín môžu oprávnene považovať Nemci, Česi, Maďari, Chorváti, Rakúšania, Rumuni. Nevyčleňujme sa z tejto dobrej spoločnosti. Čoskoro uvidíme, že cisár Žigmund k Slovensku patrí.

 Z nuly až na vrchol

Česi považujú za svojho najväčšieho panovníka v histórii Karola IV. Tento veľký český kráľ a nemecký cisár urobil v štrnástom storočí z Prahy svetovú metropolu. Karol IV. mal dvoch slávnych synov - prvorodeného Václava a najmladšieho Žigmunda. Po jeho smrti spadlo Václavovi do lona obrovské mocnárstvo. Václav však nebol veľmi schopný a postupne o všetko prišiel.

Karol IV. si na konci svojho života uvedomoval, že mladší Žigmund je priam predurčený na vládnutie, ale vtedajšia tradícia mu neumožňovala Václava obísť. Preto sa Karol IV. snažil Žigmunda zabezpečiť tým, že mu dohodol sobáš s Máriou, dcérou poľského a uhorského kráľa. K zásnubám došlo až po smrti Karola IV., v roku 1379. Žigmund mal vtedy 11 rokov a Mária iba 8.

V roku 1382 však uhorský a poľský kráľ Ľudovít zomrel a jeho manželka sa rozhodla pre svoju dcéru nájsť iného ženícha. Ak by sa Mária naozaj vydala za iného, Žigmund by sa ocitol bez akéhokoľvek vplyvu. V lete roku 1385 preto vsadil všetko na jednu kartu, založil všetok svoj majetok za úver a s takto financovaným vojskom vtrhol do Uhorska. Podarilo sa mu obsadiť Bratislavskú a Nitriansku stolicu a na jeseň si vynútil si sobáš s Máriou. Medzičasom sa však v Chorvátsku vylodil Karol Malý z Anjou, aby prišiel prevziať uvoľnený uhorský trón. Žigmund sa preto stiahol do Česka, aby naverboval viac vojakov.

V decembri 1385 vtiahol Karol Malý do Budína a nechal sa korunovať za uhorského kráľa. O necelé dva mesiace ho síce zavraždili, ale Žigmund musel s jeho prívržencami bojovať ešte dva roky, kým vmarci 1387 korunovali za uhorského kráľa jeho. Mal iba devätnásť rokov. Vtedy ešte nevedel, že bude vládnuť 50 rokov a počas celej svojej vlády bude musieť za ochranu svojich záujmov neustále bojovať.

Žigmundovi sa napriek neustálym ťažkostiam (v istom období ho dokonca uväznila vlastná šľachta) darilo postupne rozširovať svoj vplyv. V roku 1411 bol zvolený za rímskeho kráľa. V roku 1419 sa stal sliezskym vojvodom a lužickým markgrófom. V roku 1420 bol korunovaný za českého kráľa, aj keď až do roku 1436 musel o Česko bojovať s husitmi. V roku 1431 sa stal lombardským kráľom a v roku 1433 bol korunovaný za rímskeho cisára.

Boj proti islamu

V politike dosiahol všetko, čo sa v jeho dobe dalo. Ale napriek tomu sa mu nepodarilo dosiahnuť to, čo považoval pre seba za hlavnú úlohu: Poraziť Turkov. Prehral obe veľké bitky, ktoré bojoval ako križiak proti moslimom, v roku 1392, aj v roku 1396. Po porážke pri Nikopoli v roku 1396 si ledva zachránil vlastný život. V roku 1408 založil Žigmund vlastný rytiersky rád, ktorého hlavnou náplňou malo byť združovanie vplyvných ľudí za účelom boja s Turkami. Ale ani po založení tohto “Dračieho rádu” sa mu nepodarilo dosiahnuť veľké víťazstvo nad Turkami. Počas celého svojho života sa mu však úspešne darilo brániť našu južnú hranicu. Aj vďaka Žigmundovi sa oddialil vpád Turkov do Uhorska približne o sto rokov.

Vďaka Dračiemu rádu sa dodnes uchovala tradícia pripínať na hruď významných osobností vyznamenania - rády. Táto tradícia vznikla preto, lebo členovia Dračieho rádu mali povinnosť neustále nosiť odznak draka verejne na svojom oblečení pri srdci. Žigmund členstvo v ráde udeľoval - čiže prepožičiaval rádové odznaky - významným európskym panovníkom. V tom čase nosili odznak rádu napríklad poľský, dánsky alebo aragónsky kráľ.

Ukončenie pápežskej schizmy

Najväčším majstrovským kúskom Žigmundovej medzinárodnej politiky bol Kostnický koncil, ktorý sa na Žigmundov popud konal v rokoch 1414 až 1418. U nás je tento koncil známy upálením Jána Husa. Žigmund však nezvolal koncil kvôli Husovmu učeniu a ani nespôsobil jeho smrť. Chcel vyriešiť problém, že v tom čase mala Cirkev troch pápežov súčasne.

V roku 1409 sa kardináli rozhodli vyriešiť dovtedajšiu storočnú schizmu tým, že odvolali oboch dovtedajších pápežov - rímskeho Gregora XII. a avignonského Benedikta XIII. Namiesto nich zvolili za pápeža Alexandra V. Tým sa však problém nevyriešil, pretože obaja dovtedajší pápeži odmietli toto rozhodnutie kardinálov rešpektovať. Po rýchlej smrti Alexandra V. a zvolení Jána XXIII. zvaného “pirát” mala Cirkev namiesto dvoch pápežov troch.

Vďaka neúnavnej Žigmundovej snahe zvolal Ján XXIII. Kostnický koncil a ten rozhodol, že by mali všetci traja pápeži abdikovať. Gregor toto rozhodnutie akceptoval. Ján XXIII. sa pokúsil ujsť ale Žigmundovi vojaci ho chytili a zavreli do toho istého väzenia ako predtým Husa. V roku 1417 bol zosadený aj tretí dovtedajší pápež Benedikt. Koncil potom zvolil za jediného pápeža Martina V., čím bola storočná pápežská schizma ukončená. Žigmund teda vošiel do dejín ako zjednotiteľ kresťanstva.

Ekonomika a Slovensko

Uhorsko bolo za Žigmunda prosperujúcou krajinou. Aj vďaka jeho hospodárskej sile dokázal Žigmund financovať svoje vojny po celej Európe. Podporoval mestá, a tým rozvíjal obchod. V roku 1405 posilnil mestské práva, zaručil slobodný pohyb domácich mešťanov po krajine a zvýhodnil ich pred cudzími kupcami. Zároveň mešťanom zaručil právo súdu pred vlastnými sudcami. Zlé srdce na ŽIgmunda môže mať iba Spišiaci, keďže dal do zálohu poľskému kráľovi spišské mestá a naspäť ich získala až Mária Terézia.

Žigmund si veľmi obľúbil Bratislavu. Určil ju za svoje hlavné mesto Uhorska, často v nej pobýval, zvolával do nej uhorský snem a za jeho vlády zažilo naše hlavné mesto veľký rozkvet. Možno to bolo aj z praktických dôvodov, keďže celý život neustále cestoval po Európe a Bratislava mala ako mesto na západe Uhorska pre neho dobrú polohu. Každopádne, keď v roku 1437 umieral na absolútnom vrchole európskej moci, vydal rozkaz, aby ho odviezli do Bratislavy, pretože chcel zomrieť doma. Nakoniec zomrel na ceste, v juhomoravskom Znojme. Žigmund bol jediným cisárom, ktorý za svoje domovské sídlo považoval Bratislavu.

Odkaz Žigmunda v slovenských dejinách

Aj Slovensko a Stredná Európa môžu byť základňou, z ktorej sa dá robiť najvyššia európska politika. Pokiaľ je politický líder dostatočne rozhľadený, sebavedomý a trpezlivý, pokiaľ má schopnosť zíkavať si spojencov, môže aj zo Strednej Európy určovať chod dejín. Nemusíme iba čakať, čo urobia štáty na západ alebo na východ od našich hraníc, a potom sa pridať na jednu alebo druhú stranu.

Žigmund je príkladom politika, ktorý sa nikdy nevzdával. Veľakrát v živote čelil zrade, neúspechu, nepriaznivým okolnostiam. Ale vždy dokázal vstať a čeliť novým výzvam. Riadil sa mottom, ktoré inšpiruje mňa osobne, a ktorým by sa mohlo inšpirovať aj Slovensko:

“Porazený nie je ten, koho zrazia k zemi. Porazený je ten, kto zostane ležať.”

Milan Krajniak, autor je kandidátom na prezidenta a podpredsedom Sme rodina

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo