K predvolebnej polemike

Hladinu obdobia pred prezidentskými voľbami medzi kresťanmi rozvírila výmena názorov medzi starokatolícky kňazom Martinom Kováčom a výkonným sekretárom Konferencie biskupov Slovenska Antonom Ziolkovským. Na základe Inštrukcie o katolíkoch v politike sa zamýšľam, ako môže vyzerať príspevok kresťanov k posilneniu kresťanských hodnôt v spoločnosti.

Martin Kováč vo svojom komentári na SME vyčíta Antonovi Ziolkovskému, že jeho kľúčové kritéria na prezidenta - podpora protipotratového zákona, odpor voči Istanbulskému dohovoru a registrovaným partnerstvám - si prisvojujú prívrženci Kotlebu a Harabina a p. Ziolkovský sa voči preberaniu svojich statusov Harabinom, ako aj proti takto orientovaným diskutérom na svojej Facebookovej stránke nevymedzuje. Text Martina Kováča je písaný polemickejším tónom, ale kladie podnetné otázky "Komu takýto prístup slúži?" a "Kde je katolícka kaviareň?", teda prečo sa viac neozývajú kresťania s diferencovanejším pochopením týchto neľahkých otázok.

Vážim si, že diskusné príspevky pátra Ziolkovského na Facebooku sa aj vzhľadom na jeho zodpovednú pozíciu v slovenskej katolíckej cirkvi snažia predovšetkým o pomenovanie zásad a nemenujú konkrétnych kandidátov, ako aj to, že sa v diskusiách vyjadruje umiernene a bez neláskavosti. Napriek tejto snahe o vyváženosť a umiernenosť sa niektoré jeho vyjadrenia málo odlišujú od rétoriky niektorých extrémnych politikov a tak môžu prispieť k nedorozumeniu a zmäteniu čitateľov. Jeho základnou tézou je, že kresťan má v prvom kole prezidentských volieb voliť pro-life, Anti-Istanbul a anti-gay kandidáta. Podobné stanovisko zastáva aj Vladimír Palko v jeho blogu na Postoji. Tento dôraz beriem ako dobrý podnet pre seba aj pre ďalších seriózne zvažovať podporu kresťanského kandidáta na prezidenta. Na druhej strane sa domnievam, že to je síce možné, ale nie jediné a nie najsprávnejšie pochopenie učenia Katolíckej cirkvi.

 

Kongregácia pre náuku viery pod vedením kardinála Ratzingera, neskôr Benedikta XVI., vydala v roku 2002 Inštrukciu k niektorým otázkam ohľadne pôsobenia a chovania katolíkov v politickom živote. Nie je to úplne jednoduchý text, ktorý by dával priamy návod na konkrétne situácie. V nasledujúcich odstavcoch sa pokúsim o pretlmočenie jeho základných myšlienok a ich uplatnenie na prezidentské voľby. Azda netreba zdôrazňovať, že sa jedná o môj osobný názor, ktorý má byť príspevkom do diskusie.

Hlavným cieľom politiky má byť úsilie o obecné blaho. Inštrukcia sa osobitne vymedzuje voči mravnému relativizmu, kde by pod obecným blahom každý chápal niečo úplne iné. Katolíci nepôsobia v politike ako nátlaková skupina presadzujúca svoje konfesijné záujmy, ale majú sa všemožne snažiť obhajovať správne pochopenie ľudskej osoby a mravnosti, ktoré sú univerzálne. Spoločenské situácie sú často zložité, preto je potrebné hlbšie pochopenie a rozlišovanie - napríklad eutanázia je nemorálna, ale ukončenie terapie, ktorá nemá šancu na úspech, je v súlade s katolíckou morálkou.

Ľudská spoločnosť má určitú vlastnú autonómiu a preto politické cesty na dosiahnutie základných hodnôt môžu byť aj veľmi odlišné, a to aj z morálneho hľadiska. Napríklad pomoc v chudobe možno docieliť väčším zdanením a prerozdeľovaním prostriedkov bohatších chudobnejším alebo podporou podnikania a zamestnanosti. Podobne potraty možno znižovať plošnými zákazmi aj cielenými legislatívnymi opatreniami, ako je lepšia informovanosť, lepšia pomoc a podpora ženám v ťažkých situáciách, lepšie rozlišovanie závažnosti zdravotných rizík matky a plodu a podobne. Je jasné, že každá cesta má svoje výhody aj svoje nevýhody.

Katolíci sa majú podieľať na politickom živote a majú si spomedzi politických názorov a programov vyberať tie, ktoré podľa ich vlastného úsudku lepšie odpovedajú požiadavkám obecného blaha a sú zlučiteľné s vierou a prirodzeným mravným zákonom. Inštrukcia explicitne hovorí, že politická angažovanosť v prospech jedného izolovaného aspektu sociálnej náuky cirkvi nezodpovedá zodpovednosti za obecné blaho. Nemožno teda uvažovať spôsobom, že pripustíme skorumpovaných či inak z pohľadu spravodlivosti a zákonnosti neprijateľných kandidátov, len preto, že sľúbili zakázať potraty. K zložitostiam sveta, žiaľ, patrí aj to, že niekedy je možnosť voľby zúžená a protirečivá.

 

Inštrukcia prvoplánovo nerieši osobné názory či morálny profil politického kandidáta, ale zameriava sa na program, ktorý strana či kandidát presadzujú. Inštrukcia sa, žiaľ, nevenuje nárastu populizmu, nereálnych sľubov či povrchnosti sociálnych médií v ostatnom čase. Pri súčasnej inflácii politického marketingu sa preto žiada dodať, že sa treba aj snažiť predvídať, aký program budú strany a kandidáti reálne presadzovať.

Aplikácia inštrukcie na prezidentské voľby preto neznamená v prvom rade lustrovanie viery a osobných názorov kandidátov, akým je nálepkovanie "pro-life", "pro-family" a "Anti-Istanbul". Vhodnejšie je pomenovať možné prínosy prezidenta pre obecné blaho a formulovať základné kvalifikačné požiadavky na kandidáta, ako je rešpekt k ľudským právam a k zákonnosti. Je zjavné, že takýto prístup musí zohľadniť ústavné zodpovednosti prezidenta, ktoré výrazne obmedzujú politický program, ktorý prezident môže uplatňovať. Patrí k nim napríklad možnosť dávať amnestie v dobrej viere, alebo naopak amnestovať skorumpovaných politikov a mafiánov, menovať poctivých sudcov alebo sudcov nečestných, vyžiadať si vysvetlenia od vlády alebo vládu nekriticky podporovať. Prezident tiež môže prispieť k zlepšovaniu atmosféry v spoločnosti svojím štátnickým nadhľadom, podnecovaním verejnej politickej diskusie, udeľovaním vyznamenaní zaslúžilým ľuďom, ktorí spoločnosť inšpirujú a podobne.

Legitímnou otázkou kresťana na prezidentských kandidátov je stanovisko k vetovaniu, alebo zdržaniu sa vetovania zákonov, ktoré sa týkajú bioetických tém. Treba ale jasne povedať, že v zmysle Ústavy je vracanie zákonov prezidentom ústavnou poistkou voči parlamentu, ktorá môže byť hlasovaním parlamentu prelomená. Z toho je zjavné, že pre prezidenta je tento aspekt jeho činnosti reaktívny a náhodilý. Nie je spravodlivé prisudzovať prezidentovi primárnu zodpovednosť za podpisované zákony, lebo tú nesie zákonodarný zbor. Parlament prezidentským vrátením zákona dostáva príležitosť na prehodnotenie zákona, ale nemusí ju vykonať podľa zámerov prezidenta. Kandidátovi na prezidenta by som ani osobne nezazlieval, ak by sa priamej odpovedi na otázku vetovania vyhol s prísľubom, že bude sporné otázky konzultovať s odborníkmi a zodpovedne zváži vetovanie podľa konkrétneho znenia zákona. Verejné záležitosti sú totiž málokedy čierno-biele, parlamentom schválený zákon môže súčasný stav v niečom zhoršovať a v niečom zlepšovať.

 

Inštrukcia tiež hovorí, že nerieši všetky otázky, ale odkazuje veriaceho uvažujúceho o politických otázkach na Katechizmus. V morálke napríklad platí princíp, že morálne správne konanie predpokladá dobrý úmysel, dobrý skutok (matériu) a správne prostriedky. Pri prezidentských voľbách sa používa dvojkolový systém, ktorý je "nelineárny", teda výsledok nie je úmerný individuálnym voľbám ľudí. Volenie kandidáta s minimálnou podporou môže mať za výsledok zvolenie zlého kandidáta. Človek ako rozumná bytosť sa nemôže zbaviť povinnosti zohľadniť pri svojom rozhodovaní aj predvídateľné následky svojho správania. Preto trvať v takejto situácii na najlepšom kandidátovi bez šance na úspech, znamená mať dobrý úmysel, ale nevoliť správne prostriedky.

Treba povedať, že túto argumentáciu neslobodno zneužívať na hrubý nátlak na voličov, ako sa sčasti deje. Žiadne prieskumy verejnej mienky nie sú úplne spoľahlivé, preto každý volič má právo a povinnosť posúdiť mieru rizika, do akej miery svojím hlasom prispeje alebo neprispeje k posilneniu obecného blaha. Koniec-koncov sa môže rozhodovať nielen podľa prieskumov voličských preferencií, ale napríklad aj podľa podpory kandidáta známymi osobnosťami a politickými stranami, podľa jeho verejnej aktivity, rezonovania jeho politického programu vo verejnosti, rozumného a primeraného vystupovania a podobne.

 

Konkrétne to znamená, že nie je možné tvrdiť, že katolík musí v prvom kole volieb voliť výlučne kandidátov s plne kresťanskými názormi a programom. Je mi blízky príklad, ktorý použil v minulosti kardinál Ratzinger, že morálka je ako lampa pouličného osvetlenia – osvetľuje priestor, v rámci ktorého sa možno bezpečne pohybovať, ale o lampy sa opierajú iba opilci. Preto nehovorme o jedinej možnosti, ale hovorme radšej o vymedzení odporúčanej "hracej plochy". Tí, ktorí volia kandidátov mimo tejto plochy, berú na seba vážnu zodpovednosť. Môže sa jednať o kandidátov zahrávajúcich sa s nacistickými alebo inak nehumánnymi názormi, kandidátov, ktorí sa roky podieľali na deformovaní spravodlivosti, kandidátov ktorí notoricky klamú a manipulujú, vydierateľných kandidátov, kandidátov s nulovou podporou a podobne. Pri svojom rozhodovaní máme zohľadniť aj kresťanské hodnoty v užšom slova zmysle, ale výsledné rozhodnutie je vecou vlastného úsudku. V zložitej situácii, ako bolo popísané vyššie, si nepochybne možno len priať, aby sa každý oboznámil s názormi jednej aj druhej strany a snažil sa v dialógu s inými názormi hlbšie pochopiť, čo je dôležité tu a teraz. 

 

Akceptovanie rôznych ciest presadzovania hodnôt zároveň znamená, že katolík môže mať liberálne, konzervatívne, ľavicové aj pravicové politické názory. Nemyslím tým krajné, ideologické presvedčenia, ale podporu korekcií spoločenského usporiadania tým alebo oným smerom: napríklad „viac štátu“ alebo „menej štátu“ v určitej oblasti. Často používané pojmy konzervatívci a liberáli, ktoré sa pomaly stávajú nadávkou, by sme azda mohli chápať ako určitý psychologický profil, určitý typ reakcie na pocit ohrozenia súčasného sveta.

  • „Konzervatívci“ vnímajú svet ako nepriateľský a ohrozujúci a ich spôsob sebaobrany je priľnutie k overenému usporiadaniu spoločnosti a podriadeniu sa človeka záujmom prežitia spoločnosti. Bez určitého „obrátenia“ (gr. metanoia) sa môže zmeniť na úzkostlivú tvrdosť. Protijedom na ňu je nádej, že aj keď sa svet nemení podľa našich očakávaní a zahŕňa aj možné vážne riziká a utrpenie, predsa len to je Boží svet, v ktorom máme za úlohu učiť sa lepšie chápať aj nové skutočnosti a poznatky a rozlišovať to dobré od menej dobrého a zmysluplne konať každý na svojom mieste.
  • „Liberáli“ správne cítia, že svet sa mení a nepomáha rigidnosť, či udržiavanie „múzea starého sveta“, ale  ľudská sloboda a tvorivosť. V realite sa ale z „kreatívneho alternatívneho životného plánu“ môže stať aj „žiadny plán“ – krúženie okolo vlastného ega, život samospádom a ľahostajnosť voči druhým ľuďom a voči znepokojujúcim otázkam. Protijedom je prijatie života ako výzvy, kde k vnútornému pokoju a šťastiu smerujeme cez prehlbovanie vlastných duchovných koreňov v dialógu so súčasným svetom, cez úsilie a námahu a cez solidaritu a nezištnú pomoc druhým.

V konečnom dôsledku môžeme objaviť, že nám vlastne ide o to isté, ale máme odlišné inštinkty, ako to dosiahnuť. A preto nie sme nepriatelia, ale trochu ťažšie komunikujúci a nie úplne hladko fungujúci tím. Cestou k zlepšeniu bude, keď jedni aj druhí urobíme svoj krok obrátenia vpred a keď budeme viesť dialóg bez prisudzovania zlého úmyslu druhej strane a so snahou o vzájomné prijatie a pochopenie toho, čo trápi tých druhých. Poviem úprimne, že aj pre mňa je to niekedy poriadna fuška a netvrdím, že sa mi to darí.

 

Bez tohto kroku vpred sa obávam, že nesmerujeme k tomu, aby kandidátov a politické návrhy kresťanov mohol podporiť aj niekto iný ako samotní kresťania, presnejšie ich "tvrdé jadro". Kresťania sa nie po prvý krát verejnosti javia ako na svoje predstavy a ciele zameraní sektári, ku ktorým sa treba správať s maximálnou obozretnosťou. Jednostrannosť súčasnej predvolebnej diskusie medzi kresťanmi nepomáha voľbe dobrého prezidenta. Priznám sa, že poznám kandidáta, ktorý si to nezaslúži. Má dlhoročné politické skúsenosti, štátnicky nadhľad, nie je konfesionálne "zadubený", hľadá pravdu aj keď sa to niektorým nehodí a ktorého si možno hlboko vážiť aj vtedy, keď s ním človek v čiastkovej veci nesúhlasí. Bol by som rád, keby kresťania prispievali do verejnej diskusie v predvolebnej kampani spôsobom, ktorý dáva aj tomuto prezidentskému kandidátovi šancu.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo