Politická mapa na Slovensku, ale aj v Európe a USA sa posúva k nestabilite a veľkej polarizácii. Prispeli k tomu sociálne média aj krízy ostatných rokov. Domnievam sa, že klasické chápanie politických súbojov ľavice a pravice, konzervatívcov a liberálov je prekonané. Novým pojmom „resilientná demokracia“ sa pokúsim dať novú perspektívu zápasom súčasnosti.

Na čele viacerých slovenských politických strán sú podnikatelia. Po feudálnom pánovi Mečiarovi rozdeľujúcom podniky svojim vazalom, po akciovke Smeru a pár politických eseróčkach možno vzniká nový charakter politickej strany – nazvime to franchising. A kľúčom k politickému úspechu by nemusel byť cynizmus či ideologické hrotenie.

Prvé kolo prezidentských volieb ma potešilo. Hlasoval som s vnútorným pokojom za Františka Mikloška bez strachu, že do druhého kola nepostúpi demokratický kandidát. V druhom kole budem s vnútorným pokojom hlasovať za Zuzanu Čaputovú bez strachu, že sa tu vzápätí rozpúta progresívna totalita. Potešilo ma aj to, že pán Mikloško a jeho podporovatelia sa vyjadrili proti voľbe pána Šefčoviča. Ale je pravda, že tu niektoré veci potrebujú poriadny reštart.

Odstúpenie pána Mistríka je na Slovensku nebývalé gesto politickej kultúry. Má jedno riziko – na pani Čaputovú vznikne veľký tlak. Doteraz mala výhodu sympatií, zaujímavého príbehu, schopnosti prezentovať svoje názory a výhodu obete trochu neférového tlaku na jej odstúpenie. Niektorí si myslia, že z toho bude ťažiť Mikloško alebo Harabin. Ja si myslím, že to bude Šefčovič.

Hladinu obdobia pred prezidentskými voľbami medzi kresťanmi rozvírila výmena názorov medzi starokatolícky kňazom Martinom Kováčom a výkonným sekretárom Konferencie biskupov Slovenska Antonom Ziolkovským. Na základe Inštrukcie o katolíkoch v politike sa zamýšľam, ako môže vyzerať príspevok kresťanov k posilneniu kresťanských hodnôt v spoločnosti.

Akosi tu zhustla atmosféra. Moja hypotéza je, že po neúspešnom pokuse o ovládnutie vedenia KDH sa tu vytvára pôda pre nový subjekt, ktorý chce svojich voličov hľadať niekde na pomyselnej čiare medzi Kotlebovcami a KDH. Tento text nie je priamou reakciou na tento vývoj. S inšpiráciou od Romana Guardiniho by som rád načrtol určitý obraz súčasnosti. Jej výzvy vidím inde, ako sa niektorým aktivistom javí. Potrebujeme si aj trochu spytovať svedomie a húževnato sa posúvať vpred. A áno, Alojz a jeho tím, držte sa.

Smutno mi je. V slovenských cirkvách sa stačí kňazovi či teológovi dostať do súvislosti s homosexuálmi a už je na neho vyvíjaný existenčný tlak. Je to vlastne tretí prípad. Okrem Jakuba Pavlúsa a Ondreja Prostredníka aj arcibiskup Bezák bol obvinený, že chodí do verejných spŕch s osobami pochybnej povesti a za spolupracovníkov si vybral kňazov s homosexuálnymi sklonmi. Ako to píše Katechizmus katolíckej cirkvi o homosexuáloch? „Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.“ (KKC čl. 2358)

Tak, čas neistoty sa skončil. Pápež sa konečne vyfarbil. Nevyšiel mu plán oslabiť nerozlučnosť manželstva prostredníctvom synody. Teraz to skúša nesmelo a ostýchavo cez vágne formulácie a zákulisné ťahy. Naposledy ten list argentínskym biskupom. Navyše tá eucharistia pre luteránov. Ešte šťastie, že ostalo pár pravoverných. Napríklad pán Robert Royal, ktorý pápeža demaskoval vo svojom texte Pápežov bizarný ťah.

Odoberanie detí, islamský extrémizmus, genderizmus, terorizmus, odsúdený za neurobenie torty homosexuálom, utečenci prichádzajú, levy prichádzajú, Kotleba prichádza, Európa vymiera, Západ morálne upadá, nerešpektovanie hierarchickej cirkvi, nerešpektovanie cirkvi ako Božieho ľudu, Bezák ako obeť zákulisných intríg, pyšný a neposlušný Bezák, zlomyseľná kritika cirkvi, obmedzenie vystupovania kňazov, prekladanie kňazov za trest, zosvetštenie cirkvi, ustrnutie a ghetizácia cirkvi, strach.

Ešte ako dieťa som v polovici sedemdesiatych rokov bol viackrát v modlitebni Cirkvi bratskej na Cukrovej a spoznal som tam niekoľko výnimočných ľudí. Neobyčajným zážitkom bola brigáda väčšej skupiny katolíkov na budovaní modlitebne v Starej Turej v osemdesiatych rokoch. Ale nielen preto hovorím: „Daniel, prepáč.“