Kiska, Hlina, hodnoty a franchising

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kiska, Hlina, hodnoty a franchising

Na čele viacerých slovenských politických strán sú podnikatelia. Po feudálnom pánovi Mečiarovi rozdeľujúcom podniky svojim vazalom, po akciovke Smeru a pár politických eseróčkach možno vzniká nový charakter politickej strany – nazvime to franchising. A kľúčom k politickému úspechu by nemusel byť cynizmus či ideologické hrotenie.

Na Slovensku sa objavila konštelácia viacerých okolností, ktoré by našu politiku mohli posunúť správnym smerom. Východiskovým momentom je objavovanie nových a nových prepojení zločincov a štátnych predstaviteľov po vražde novinára a jeho snúbenice. Opozícia je, žiaľ, v pohybe a na úspechu treba ešte zjavne popracovať. Dalo by sa hovoriť o generačnej výmene, vnútrostraníckom dialógu, platformách a frakciách, vzťahu centra a regiónov a podobne. Položartom – polovážne mi napadla analógia s franchisingovým podnikaním. Ekonómovi Sulíkovi, podnikateľom Kiskovi, Trubanovi a Hlinovi a ich kolegom by nemusela byť cudzia.

 

Na franchisingu (čítaj frenčajzing) sú založené siete ako McDonnalds, Subway alebo Minit (pre našinca fornetky). Sú založené na zmluvnom vzťahu medzi vlastníkom značky a nezávislými prevádzkami. Centrálna firma poskytuje výrobné postupy, technológie, materiál, marketing a kontrolu kvality. Franchisingový partner je zodpovedný za poskytnutie služby „za vlastné“. Je to vzájomne výhodné - centrálny subjekt dosiahne väčšie rozšírenie na trhu s nižšími investíciami a prevádzkovateľom sa znižuje riziko podnikania. Spotrebiteľ zase dostáva predvídateľnú kvalitu služby od overenej značky.

S „franchisingom“ v politike začal Igor Matovič, ktorý dal na kandidátnej listine priestor viacerým zaujímavým osobnostiam. Medzitým sa mu partneri rozutekali a pokračovanie príbehu je neisté. V nasledujúcom texte uvediem pár hľadísk, ktoré asi treba vylepšiť.

 

Efektívne využitie obmedzených zdrojov

V podnikaní je kľúčové investovať zdroje do biznisu, v ktorom chceme a vieme byť naozaj dobrí. Najťažšie nie je určiť, čo robiť, ale čo nerobiť. Nejasné ciele a neadresné úsilie sa trestajú najvyšším trestom.

Autoritatívne politické systémy bývajú efektívne, lebo sa nemusia trápiť „zbytočnosťami“, ako sú demokratické inštitúcie a fungujúci štát. Prípad Mečiara a Fica ukázal, že aj tento prístup má obmedzenú životnosť. K ich pádu nepochybne prispelo to, že po sebe nezanechali žiadny zapamätateľný politický koncept, úspešnú reformu či štátnický čin. Ešte aj tie obedy zadarmo nie sú zadarmo.

Nové strany na Slovensku sa s peľom novoty a priazňou médií pomerne ľahko dostanú do parlamentu. Dlhodobé zotrvanie na scéne nie je samozrejmé. Koreňom problému môže byť cynická predstava, že strana je iba marketingový produkt, ktorý stačí pred voľbami pretlačiť cez média a sociálne siete. Zdroje sa primálo použijú na to, čím by politická strana mala byť – infraštruktúrou uplatňovania moci, ktorá získava legitimitu riešením problémov ľudí. Strana potrebuje mať brand - značku, víziu, svoj vykolíkovaný priestor, premyslenú personálnu politiku, pokrytie regiónov, logistiku šírenia informácií a logistiku vplyvu. A potrebuje mať reálne výsledky. Tak ako franchising.

 

Vodca a osobnosti

Od Mečiara a Fica sa traduje cynický mýtus, že slovenský volič potrebuje stranu so silným vodcom. Pri politikoch ako sú Danko, Kollár, Matovič, ale v niečom aj Sulík či Hlina sa asi neubránime pocitu, že úloha „precedu“ sa dostáva do mierne tragikomickej polohy. Podobá sa na jednočlovekovú eseróčku, kde podnikateľ je riaditeľom, expertom, výkonným pracovníkom a estrádnym umelcom zároveň. Problém politickej eseróčky je jasný – príliš natenko rozprestrené zdroje, kde príliš veľa vecí stojí a padá s vodcom.

Možno je to inak. Vždy mi dvíhalo obočie, keď sa politici pýtali na „podnety zdola“, aké opatrenia by mali v politike presadiť. Ako keby nejaké čiastkové zlepšenie automaticky znamenalo dve percentá navyše. Áno, nápady treba zbierať, ale treba ich zbierať aj s ich nositeľmi, pre ktorých sú srdcovou záležitosťou. Volič potrebuje mať riešenie svojho problému personalizované v autentickej osobnosti.

Guru manažmentu Peter Drucker tvrdí, že ak chcete mať na nejakej pozícii schopného človeka, musí mať možnosť kariérne rásť až do top manažmentu firmy. Ak chceme mať dobre spravovanú spoločnosť, tak schopní ľudia musia mať reálnu možnosť kariérneho rastu od aktivistu, starostu obce, odborníka vo verejnej správe až po poslanca, ministra či eurokomisára. Komerčná sféra je lákavá, ale každý človek robí svoje životné rozhodnutia. Verím, že sa nájde dosť schopných ľudí, ktorí sa rozhodnú takto. Pevne dúfam, že v ich motivácii bude veľa altruizmu, ale zároveň potrebujú mať pocit dlhodobej perspektívy a profesného úspechu. Tento pocit možno podporiť napríklad meraním a porovnávaním rôznych ukazovateľov a oceňovaním výsledkov jednotlivcov aj orgánov verejnej správy.

Príbeh OĽaNO, protikorupční aktivisti a starostovia v strane Za ľudí alebo „modulárna kandidátka“ KDH sú ukážkou toho, že táto téma je „vo vzduchu“. Mám dojem, že medzi ľuďmi rastie chuť lepšie spravovať veci verejné a ochota zapojiť sa. To sú tí franchisingoví partneri.

 

Upratanie vzťahov

Mýtus o vodcovi vytvára tlak a očakávania na predsedu ako najjarabejšieho kohúta na politickom smetisku. Tento mýtus môže strany oberať o viac energie, ako sa zdá. Upratanie vzťahov, zodpovednosti a spôsobu verejnej prezentácie medzi vedením strany a jednotlivými osobnosťami môže byť pre zúčastnených hráčov oslobodzujúce a môže byť kľúčom k efektívnejšiemu nasmerovaniu úsilia jednotlivcov aj celej strany. Predseda má byť predstaviteľom strany ako fungujúcej a rozvíjajúcej sa infraštruktúry. Kľúčovým parametrom každej infraštruktúry je – kvalita pokrytia. Je spoločným záujmom, aby komunikácia a happeningy strany zviditeľňovali jej osobnosti a tak pokrývali oblasti záujmu voličov podobne, ako v neznámom meste očakávame známe rýchle občerstvenie so známou ponukou. Jasné očakávania a jasné vzťahy pomáhajú. Ako franchisingová zmluva.

 

K politike ako komunite komunít

Je tu ešte štvrté, pre mňa zásadné hľadisko. Nemožno si nevšimnúť, že v politike čoraz viac priestoru dostávajú náhradné témy, otázky kultúrnej identity (napríklad obľúbený spor konzervatívci vs. liberáli), mýty a ideológie. Mám z toho hrôzu. To je čistá cesta do pekla. Z veľmi jednoduchého dôvodu – za akékoľvek ideologické heslá sa dajú hravo schovať akékoľvek mocenské (ekonomické, geopolitické, ideologické) záujmy.

Zaujímavou ukážkou polarizácie politiky je animácia na tejto linke. Ukazuje vývoj prepojení medzi poslancami kongresu USA v rokoch 1949 až 2013. Čím väčšiu zhodu hlasovania majú dvaja poslanci, tým ich spája hrubšia čiara. Počiatočné čulé komunikovanie naprieč politickými tábormi sa v deväťdesiatych rokoch mení smerom k dvom úplne oddeleným táborom.

Toto degenerovanie politiky sa dá zviesť na blahobyt a konzumizmus, média, sociálne siete, politický marketing a podobne. Ale politické mýty môžu byť aj odpoveďou na to, že veľké celky, štáty alebo Európska únia sa stávajú čoraz neprehľadnejšími a neuchopiteľnejšími. V situácii nadbytku podnetov a manipulovania a filtrovania informácií je súčasná spoločnosť už veľmi vzdialená od klasického trhového hospodárstva a klasickej demokracie. Prestávajú platiť predpoklady, na ktorých tieto spoločenské usporiadania stoja, napríklad že ľudia sa viac-menej informovane a viac-menej rozumne rozhodujú medzi alternatívami, ktoré im ponúkajú hráči (výrobcovia, politici), ktorí nie sú takí silní, aby mohli ovplyvňovať pravidlá hry a informácie zúčastnených.

Východiskom je vo všeobecnosti podpora aktívnej občianskej spoločnosti, ale práve motivácia a kapacita aktívne sa zapojiť môže byť slabým miestom. V ostatnom čase ma zaujala konferencia „Co-governance“, na ktorej boli aj účastníci zo Slovenska. Na konferencii sa konštatoval rastúci význam miest a obcí a ich dobrej správy v spoločnosti s dôrazom na zapojenie občanov a zohľadnenie potrieb najslabších. Správa mesta či obce je väčšmi uchopiteľná a má viac ľudský rozmer. Na lokálnej úrovni má aj väčšiu šancu úsilie o spoluprácu, solidaritu, inklúziu, bratstvo.

Na Slovensku vidím pozitívne signály – napríklad novú generáciu šikovných starostov - že to môže byť oblasť s potenciálom rozvoja politického systému. Riadenie štátu by sa mohlo čoraz viac stávať demokratickou komunitou komunít. Napríklad by mohla vzniknúť druhá komora parlamentu zastupujúca regióny. Bola by to protiváha ideologickej politiky a využili by sa talenty ľudí, ktorí vidia svoj kariérny cieľ v dobrej správe verejných záležitostí.

 

A kde sú hodnoty?

Dohody o spolupráci opozičných strán sa dajú chápať ako prejav podnikateľského ducha v politike. Silná kritika z kresťanských kruhov hovorí, že tento prístup je príliš pragmatický a obetuje hodnotové témy. Je to ťažká otázka, ale povedzme k tomu nasledujúce:

  • Spolupráca a dodržiavanie dohôd v podnikaní sú tiež hodnotou, napríklad Tocqueville vnímal americké prenášanie zvyklostí z obchodu do politiky ako prínos pre demokraciu.
  • Je ťažkým „ublížením na zdraví“ kresťanskej politike ohraničiť ju iba na témy pro-life a anti-LGBT (por. moje tri blogy k prezidentským voľbám).
  • Presadenie hodnotových tém silou alebo politickou intrigou je nereálne, lebo ich zmenia najneskôr najbližšie voľby a situácia sa zhorší. Je nutný aspoň tesný konsenz.
  • Aj hodnotová politika musí počítať s kompromismi v konkrétnej realizácii, inak sa premení na hrdosť porazených.

Ako naznačujú eurovoľby, projekty KDŽP a KÚ asi pôjdu do stratena. Zároveň je ťažké poprieť, že existuje tlak, aby sa KDH a ešte viac Za ľudí posunuli do pragmatickej polohy. Nechcem poprieť zložitosť problému, ale možno existuje aj tretia možnosť. Ľudia – voliči očakávajú autentického predstaviteľa problému. Zároveň vedia akceptovať rôznosť názorových orientácií v rámci jednej strany, k čomu prispieva krúžkovanie. Preto konštruktívnym prístupom k téme hodnotovej politiky je otázka: Máme také osobnosti, ktorým verejnosť uverí hodnotovú tému? Ktoré sa odborne a poctivo snažia pochopiť príslušnú oblasť ľudského živote v celej jej zložitosti a hľadať realistické riešenia?

Dovolím si uviesť provokatívny a – uznávam - trochu neférový príklad: Návrh protipotratového zákona Richarda Vašečku zakazuje nútenie k potratu. Návrh stanovuje, že zdravotní pracovníci nahlásia polícii podozrenie na nútenie. Polícia tehotnú ženu predvolá na podanie svedeckej výpovede a bude vec vyšetrovať. To je všetko. Získali ste pocit, že autori zákona poznajú situáciu žien, ktoré sú pod tlakom partnera či rodičov? A že sa zamysleli nad tým, ako im naozaj pomôcť?

A viete ako sa hovorí právnej norme, ktorá zakazuje nútený potrat a požaduje od štátov zavedenie celej škály služieb pre ženy v ťažkej situácii včítane psychologickej a právnej pomoci a náhradného bývania? Istanbulský dohovor.

Na Slovensku sú prítomné kresťanské osobnosti a výborné iniciatívy chrániace život počatého dieťaťa a pomáhajúce žene v ťažkej situácii. Nepolitizujú, ale pomáhajú konkrétnym ľuďom. Možno ich treba viac postaviť na svetlo. A možno by niektorí ambiciózni politici mali stavať na ich skúsenostiach z terénu.

 

Na záver

Tento text je predovšetkým pokusom o prevetranie mentálnych stereotypov o slovenskej politike. Nie sú spomínané cynické mýty nereflektovaným dedičstvom Mečiara, Fica, Ruska či Flašíka? Nie sú vlastne racionalizáciou správania neschopných, ktoré sme neprekukli? Riadiť štát, žiť zo štátnych zákaziek a robiť mediálnu mágiu s miliónovými úplatkami vie každý blbec. A nie je ideologické hrotenie tiež neschopnosť, len v ružovom?

Neviem, ako sa u nás bude ďalej formovať priestor pre demokratickú a hodnotovú politiku, ale pragmatický prístup k verejnej správe a hľadanie poctivých riešení pri citlivých otázkach nemusia byť protirečením. V každom prípade mám dojem, že v našej spoločnosti cítiť pozitívnu energiu a chuť lepšie spravovať verejné záležitosti. A mám dojem, že viacero subjektov na čele s Za ľudí a KDH má dobrý dôvod a aj určité predpoklady posúvať štýl politickej práce za limity zaužívaných cynických stereotypov. To nie je málo.

 

Ilustrácia: (c) kjpargeter, Freepik

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo