Byť tam, kde sa hovorí o Bohu

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Byť tam, kde sa hovorí o Bohu

Evanjeliový úryvok sviatku Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa (Lk 2,41-52) podáva rozprávanie o nájdení Ježiša v chráme. V Lukášovom evanjeliu je to posledná udalosť z Ježišovho detstva.

Príbeh nájdenia chlapca Ježiša v chráme má dve kľúčové scény: Ježiš medzi učiteľmi a jeho dialóg s matkou.

Najväčší Učiteľ

Prvou scénou je Ježiš v chráme. Všimnime si zásadný rozdiel. Dvanásťročný Ježiš nesedí pri nohách učiteľov v pozícii učeníka, ako to neskôr vidíme v príbehu o Marte a Márii, „ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo.“ (Lk 10,39) Kristus sedí medzi učiteľmi Mojžišovho zákona ako skutočný Učiteľ, ktorý ich svojou múdrosťou presahuje: „Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.“ (Lk 2,47) S podobným údivom sa stretneme na začiatku Ježišovho verejného účinkovania: „A oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc.“  (Lk 4,32) Podobnú reakciu zachytil evanjelista aj pri veľkňazoch a zákonníkoch: „A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďami a umĺkli.“ (Lk 20,26) Preto môžeme doplniť, že náš úryvok plní prorockú úlohu predpovede a má symbolické odkazy na Ježišove verejné účinkovanie.

Keď ide o Otca

Druhou kľúčovou scénou je sebazjavenie Ježiša ako Syna nebeského Otca v Lk 2,48-50. V dialógu chlapca s matkou ide o dve dvojice viet. Prvou sú otázky. Matka sa pýta: „Syn môj, čo si nám to urobil?“ Ježiš priamo neodpovedá, ale taktiež kladie otázku:  Prečo ste ma hľadali?“ Nasleduje Máriina poznámka o úzkostlivom hľadaní: „Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ K nej patrí Ježišova reakcia: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ 

Kristus chce byť prítomný aj v našich diskusiách o náboženstve a duchovných veciach, v otázkach, ktorými sa obraciame na Boha. Zdieľať

V tejto námietke je zreteľné, že jeho skutočným otcom nie je ten pozemský, ale nebeský Boh Otec. 

Ako správne porozumieť slovám „byť tam, kde ide o môjho  Otca?“ Niektorí biblisti  navrhujú, že ide o dom Otca, tzn. kde inde by mal byť Boží Syn, ak nie v chráme. Ďalší biblisti uvažujú, že nejde o geografické miesto, ale o náuku nebeského Otca, ktorá sa vyučovala najmä v jeruzalemskom chráme. Všimnime si, v akej situácii našli rodičia chlapca. Bol uprostred diskusie s učiteľmi zákona, ktorí sú zaskočení jeho múdrosťou. Preto význam Ježišovej odpovede, ktorý zachytáva aj slovenský preklad, môžeme parafrázovať nasledovne: Mám byť všade tam, kde ide o Otca, kde sa vedú diskusie o Bohu, kde si človek kladie otázky o zmysle Pánových prikázaní. Áno, Kristus chce byť prítomný aj v našich diskusiách o náboženstve a duchovných veciach, v otázkach, ktorými sa obraciame na Boha.

Doteraz iní hovorili o tomto chlapcovi, že je Boží Syn – Alžbeta, Zachariáš, anjeli, Simenon, Anna. Teraz to zaznie priamo z Ježišových úst tým, že nazve Boha svojím Otcom, z čoho vyplýva, že  on je Božím Synom. Krásny impulz pre náš duchovný život je úzkostlivé bolestné hľadanie Ježiša, o ktorom hovorí jeho matka. Krista nenachádza ten, kto ho hľadá povrchne a formálne, ale iba ten, kto sa do hľadania vloží celý, so svojimi emóciami, schopnosťami, obavami. V tom sú nám Jozef a Mária nádherným vzorom. 

Údiv viery

Nech nás neznepokojuje skutočnosť, že Jozef a Mária nepochopili slovo, ktoré im hovoril“. (Lk 2,50) Evanjelista síce nezachytil odpoveď rodičov na slová ich syna, ale opísal ich reakciu: „Stŕpli od údivu“.  (Lk 2,48) Ich reakcia sa nedotýka ani tak slov, ktorými Ježiš odpovedal, ale múdrosti a rozumnosti dieťaťa, ktorej boli svedkami a ktorá sa vymyká ľudskej skúsenosti. Ich údiv je tichom viery, adoráciou pred tajomstvom. Porozumieť pravú skutočnú identitu dvanásťročného chlapca, jeho Božie synovstvo, je nad ľudské sily a pozemské poznanie. Vie o nej samotný Syn a ten, komu to Otec zjaví. Ide o dar Otca, ktorý to skrýva pred múdrymi a rozumnými a zjavuje maličkým (porov. Lk 10,21).

Krista nenachádza ten, kto ho hľadá povrchne a formálne, ale iba ten, kto sa vloží celý, so svojimi emóciami, schopnosťami, obavami. V tom sú nám Jozef a Mária nádherným vzorom.  Zdieľať

V tomto úryvku je konfrontovaná pozemská múdrosť s múdrosťou, ktorá je Božím darom. Prosme, aby sme boli pred Bohom maličkí, pokorní, s čistým a úprimným srdcom, lebo tým sa Pán dáva poznať. 

Vzor Ježišovej matky

Zadivenie a údiv patrí rovnako Jozefovi a Márii. Avšak evanjelista sa osobitným spôsobom sústredí na Máriu. Zmysel všetkých slov a udalostí, ktorých centrálnou postavou je vždy Kristus, Lukáš necháva prechádzať „filtrom“ viery jeho matky Márie. Kým evanjelista o Jozefovi mlčí, pri Márii uvedie: „A jeho matka  zachovávala všetky slová vo svojom srdci.“ (Lk 2,51) Už teraz Božia matka reaguje tým jediným správnym spôsobom, tzn. zachovávaním všetkých slov vo svojom srdci. Ich plný význam a zmysel sa ešte len zjaví vo veľkonočných udalostiach smrti a zmŕtvychvstania Božieho Syna.  Aj my sme pozvaní podľa vzoru Márie zaujať už teraz rovnaký postoj.  

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo