Kňaz a profesor Štefan Šmálik

Kňaz a profesor Štefan Šmálik

Štefan Šmálik sa narodil 17. decembra 1908 v Šuňave (okres Poprad) a zomrel v Oravskom Bielom Potoku 21. decembra 1991 a je pochovaný v Tvrdošíne. Nakoľko ide o významnú kňazskú osobnosť, je potrebné mu venovať v týchto dňoch osobitnú pozornosť.

Pochádzal z roľníckej rodiny. Gymnázium navštevoval v Levoči, Spišskej Novej Vsi a tri roky v Dijone vo Francúzsku (1926-29). Potom nastúpil do kňazského seminára v Spišskej Kapitule a biskup Ján Vojtaššák ho vysvätil na kňaza 8.1.1934. kaplánom bol v Tvrdošíne (1934-37), Liptovskom Mikuláši (1937-38) a farárom v Hybiach (1938-46). V roku 1946 sa stal stredoškolským profesorom náboženstva na štátnom gymnáziu v Bratislave. Biskup Ján Vojtaššák ho prepožičal pre službu vtedajšej Trnavskej apoštolskej administratúry. V roku 1950 musel vyučovanie na gymnáziu opustiť a v roku 1951 bol uväznený. Bez súdu ho vo väzení držali až do roku 1954, kedy bol odsúdený za „špionáž pre Vatikán“ na 14 rokov väzenia. Spolu s vyšetrovacou väzbou si odsedel vo väzení 11 rokov. V roku 1962 dostal amnestiu a začal pracovať ako robotník v Spišskej Novej Vsi. V roku 1965 nastúpil do pastorácie ako kaplán v Spišskom Podhradí. V roku 1967-71 bol správcom farnosti v Liptovskom Trnovci a v roku 1971 ho kapitulný vikár ThDr. Jozef Ligoš, rodák z Chlebníc, poslal za správcu farnosti do Tvrdošína. Jeho poslednou pastoračnou stanicou bol v rokoch 1983-91 Oravský Biely Potok, kde zomrel.

Profil jeho osobnosti

Osobnostne sa Štefan Šmálik vyprofiloval ako historik, publicista a hlboko zbožný človek a kňaz. Po príchode do Bratislavy v rokoch 1946-50 študoval na Filozofickej fakulte UK históriu a ruštinu. Ovládal latinčinu, ruštinu, francúzštinu, nemčinu. Ako historik spracoval viaceré regionálne dejiny (Liptovský Trnovec, Tvrdošín, Oravský Biely Potok) a závažnejšie práce širšieho charakteru vyšli knižne až po jeho smrti (Veľký štyridsaťročný pôst cirkvi na Slovensku, 1995; Boží ľud na cestách, 1997). Prekladal najmä z francúzštiny. Veľa jeho článkov bolo publikovaných v samizdatoch. Línia jeho pastoračnej činnosti sa niesla, podľa môjho názoru, v štyroch rovinách: (1) dokázal vytvárať atmosféru dobroty a srdečnosti vo farnosti, kde pôsobil; (2) šíril evanjelium prostredníctvom poznania histórie (=odbornou činnosťou); (3) šíril evanjelium prostredníctvom dušpastierskeho pôsobenia (= posväcovaním veriacich); (4) šírenie evanjelia prostredníctvom publikovania (=mediálna evanjelizácia a pastorácia). Každý z uvedených bodov by si zaslúžil osobitnú pozornosť a širšiu analýzu. Na jeho osobnosti boli dominantnými také črty ako zmysel pre francúzsku duchovnosť, ale i jednoduchú vznešenosť (jeho kaplán Jozef Kaučiarik, rodák z Dlhej nad Oravou, ho nazýval „Monsieur“, slov. pán), spojenú s historickým premýšľaním a analýzou. Láska k histórii a teológii mu nedovolila, aby svojich neprajníkov nenávidel, bol úprimným a dobrosrdečným človekom.

Hodnotenie jeho osobnosti

Nie je jednoduché vyhodnotiť v niekoľkých vetách jeho osobnosť, čo napokon nie je cieľom tohto krátkeho článku. Napriek tomu si dovolím len niekoľko krátkych poznámok, ktorým smerom sa pri hodnotení jeho osobnosti treba uberať. Na prvom mieste, by som uviedol práve štýl pastorácie pre Oravu, Spišskú diecézu a vôbec Slovensko. V osobe Štefana Šmálika sa spája duchovnosť, odbornosť i „dobrotivý a ústretový“ kňazský prístup k veriacim. V tomto je Štefan Šmálik príkladom aj pre súčasnú pastoráciu. V jeho pastoračnom prístupe vidíme „tomášovskú syntézu“ rektora Ferka Skyčáka (J. Duda, in: NoHo 4/2018): hlboká zbožnosť a vysokým vzdelaním a úprimná bezprostrednosť. Do Tvrdošína za Šmálikom chodili počas komunistickej totality katolícki disidenti, ale kňazi. František Mikloško povedal, že „chodili sme za Šmálikom ako za veľmi múdrym človekom, ba priam ako za mníchom“ (myorava.sk). Bývalý popradský dekan Anton Oparty povedal o Šmálikovi, že medzi kňazmi bol sťa „prorokom alebo poslom evanjelia“, jeho slová, ak medzi kňazmi prehovoril, mali „váhu duchovnej autority“. Sám dekan Oparty za ním často chodieval a sa s ním stretával. Jeho farníci našli v ňom úprimného a pravého duchovného pastiera, ktorý ich mal rád (jeho bývalý farník).

Záver

Blahoželám farnosti Tvrdošín, že na Štefana Šmálika nezabúda a koná spomienkové stretnutia. Vyzývam katolícku inteligenciu na Slovensku, aby vyvinula výraznejšie úsilie na vyhodnotenia a analýzu jeho osobnosti. Vyzývam kňazov a duchovných pastierov, aby si všímali pastoračnú prácu práve takýchto kňazov, ktorých vychoval kňazský seminár na Spiši v medzivojnovom období. A medzi nich patril aj „Monsieur“ Štefan Šmálik.

Na fotkách: Hrob Štefana Šmálika na tvrdošínskom cintoríne wvvv.tvrdosin.sk a kňaz Štefan Šmálik, in: www.obecsunava.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo