26. 10. 2018 • 21:57
Ježiš sa na svojej ceste do Jeruzalema dostáva do kontaktu s rôznymi osobami. Potulný učiteľ pritom plní funkciu očisťovateľa úmyslov. Niektorí od neho odchádzajú plní smútku a sklamania, iní, ako je to v nasledujúcom prípade, obdarovaní tým, čo si žiadali.
Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“ On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste. (Mk 10, 46b-52) Zdieľať
V čítaní Markovho evanjelia sa dostávame do poslednej fázy Ježišovej púte do Svätého mesta. Predposlednou zastávkou pred bránami Jeruzalema sa stáva Jericho. Tam sa udeje uzdravenie slepca Bartimeja (Mk 10, 46b-52). Hoci by sa na prvý pohľad zdalo, že ide o bežný zázrak, jeho priebeh nám osvetľuje niečo viac. Má totiž nápadne podobné črty so žiadosťou Zebedejových synov (Mk 10, 35-45), ktorú sme počuli pred týždňom. V obidvoch úryvkoch sa totiž nachádzajú takmer identické kľúčové Ježišove otázky: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ (v. 36) „Čo chceš, aby som ti urobil?“ (v. 51) V tomto článku sa teda vydám cestou porovnávania.
„Čo chceš, aby som ti urobil?“ Zdieľať
Najprv sa pozrime na prístup, aký majú jednotliví protagonisti k Ježišovi. Dvaja bratia, apoštoli, prichádzajú s priamou žiadosťou: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ (v. 35) Geografická blízkosť Jeruzalema im dáva tušiť, že nastolenie mesiášskeho kráľovstva je už nadosah. Ich pohľad je však čisto mocenský a politický. V Ježišovi vidia budúceho vládcu nad Izraelom, či nad celým svetom. Preto si chcú čo najskôr zabezpečiť výhodné pozície. Slepec však na seba upozorňuje výkrikmi: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (v. 47) Aj Bartimejovo oslovenie má mesiášsky kontext. No na rozdiel od žiadosti apoštolov skôr volá o pozornosť a milosť. Ján a Jakub k Ježišovi pristupujú suverénne, takmer rovnocenne. Žobrák si je vedomý svojho postavania, a hoci nevidí, upriamuje svoju pozornosť smerom nahor. Titul Syn Dávidov v sebe podľa vtedajšej tradície zahŕňal aj schopnosť uzdravovania.
Nasleduje Ježišova otázka, ktorá spája obidva príbehy. Rozdiel možno badať v tom, že apoštoli už nejaký čas patrili k Ježišovým najbližším. Mali stabilné miesto v Ježišovom vnútornom kruhu. U Bartimeja otázku predchádza Ježišovo pozvanie. Slepec sa pri volaní, podobne ako apoštoli, vzdáva všetkého čo má. Odhadzuje svoj plášť a kráča do neznáma.
Slepec sa pri volaní, podobne ako apoštoli, vzdáva všetkého čo má. Zdieľať
Nastáva čas sformulovať konkrétnu žiadosť. Obidve sú úprimné. Apoštoli chcú „aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ (v. 37) Po niekoľkých rokoch s Ježišom sa cítia v silnej pozícii. Ich vysnívaný kráľovský dvor je priam na dosah. Prednedávnom sa však s ostatnými „hádali, kto z nich je väčší.“ (Mk 9,34) Konkurencia je teda silná. Svoje povolania pochopili, ako postup do ďalšej fázy konkurzu na nových ministrov Božieho kráľovstva. Preto sa chápu príležitosti a predstavujú sa Ježišovi ako najschopnejší zaujať najvyššie posty. Opak o sebe tvrdí slepec Bartimej. Je si vedomý svojej neschopnosti. Pred Ježišom priznáva svoju slepotu a žiada jej odstránenie. „Rabboni, aby som videl!“ (Mk 10,51) Nežiada niečo dostať na základe svojich schopností, ale samotnú schopnosť veci plne a správne vnímať.
Ježiš na žobráka reaguje okamžite a kladne. Jeho úmysel vyhodnotil ako dobrý a správny. Bez nejakého vonkajšieho úkonu ho na základe jeho viery uzdravuje. To sa nedá povedať o nádejach súrodencov. Ježiš žiadosť zamieta. Jediné čo im môže dať, je pitie kalicha a krst. Aj to však učeníci nechápu a nevidia, že Ježiš tým myslí účasť na svojom utrpení a zmŕtvychvstaní. Je zaujímavé podotknúť, že Bartimej Ježiša žiada v stave utrpenia a zažíva záchranu – spásu. Ján a Jakub pristúpili k Ježišovi v stave vnútornej slepoty. No na rozdiel od žobráka si ju nepriznávali.
Ján a Jakub pristúpili k Ježišovi v stave vnútornej slepoty. No na rozdiel od žobráka si ju nepriznávali. Zdieľať
Za zmienku stojí aj okamžitý následok dvoch žiadostí. Tá prvá vyvolá v apoštolskom zbore mrzutosť (v. 41). Druhá robí z Bartimeja Ježišovho nasledovníka. Pripája sa k púti do Jeruzalemského chrámu, do ktorého mu jeho hendikep dovtedy vstup hatil.
Lukáš Durkaj
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.
Foto - wikimedia
Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.
Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.
