Amoris laetitia a pastoračná prax osobného dozrievania

Amoris laetitia a pastoračná prax osobného dozrievania

Od utorka 28.8. do štvrtku 30.8.2018 sa konalo v Kňazskom seminári v Spišskom Podhradí XIX. sympózium kánonického práva. Keďže táto udalosť stála „v tieni“ príprav beatifikácie Anny Kolesárovej v Košiciach (v sobotu 1.9.2018), patrí sa k sympóziu vrátiť a čitateľom priblížiť a vyjadriť sa k niektorým témam. V tomto príspevku sa budem venovať len jednej téme, ktorú som uviedol v nadpise.

Popis situácie

V roku 1981 vydal pápež sv. Ján Pavol II. posynodálne povzbudenie Familiaris consortio, v ktorom sa venoval téme manželstva a rodiny. Keď pápež František nastúpil na Petrov stolec, ohlásil Biskupskú synodu venovanú téma manželstva a rodiny. Z jednotlivých kontinentov i štátov prichádzali do Vatikánu správy biskupov a biskupských konferencií o situácii manželstiev a rodín v krajinách ich kompetencie. Už tieto správy naznačovali, že situácia manželstiev a rodín nie je lichotivá, že existuje veľa civilne rozvedených a znovu zosobášených. Viaceré takéto manželstvá a rodiny cítili, že sú v Cirkvi marginalizovaní. Dokonca prichádzali také informácie, že v niektorých regiónoch si už ľudia ani neželajú, aby Cirkev viac vstupovala do ich života, lebo im pripadá ako nedôveryhodná inštitúcia.

Vo februári 2014 predniesol na Konzistóriu kardinálov príhovor nemecký kardinál Walter Kasper. Príhovor povedal, lebo ho o to požiadal pápež František. Príhovor nemeckého kardinála sa objavil aj knižne v slovenskom preklade pod názvom Evanjelium rodiny. Tému sa nedá zúžiť iba na hľadanie možnosti, aby rozvedení a znovu zosobášení mohli opäť pristupovať k sv. prijímaniu, ale niektorí to tak pochopili. Už polemika okolo príhovoru naznačovala, že rokovania biskupskej synody môžu byť komplikované.

Napokon pápež František, okrem Synody v roku 2014, zvolal aj pokračovanie Synody v roku 2015. Ešte predtým, ako sa zišli synodálni otcovia, boli vydané legislatívne dokumenty Mitis Iudex Dominus Iesus (pre latinských katolíkov) a Mitis et misericors Iesus (pre východných katolíkov), v ktorých došlo k úpravám procesu manželskej nulity. Vydanie úprav bolo v rekordne rýchlom čase (asi po jednom roku práce Komisie) a azda najvážnejšími zmenami bolo zrušenie povinného duplicitného rozsudku neplatnosti manželstva a skrátené konanie pred biskupom.

Po skončení Biskupskej synody v marci 2016 pápež František vydal posynodálne povzbudenie pod názvom Amoris laetitia. Osobitnú pozornosť priťahovala ôsma kapitola tejto exhortácie. Vývoj po vydaní exhortácie bol tiež turbulentný. Traja kardináli (Burke, Meisner a Cafarra) predložili pápežovi 5 pochybnosti (tzv. dubia) a žiadali ho, aby z pozície úradu nástupcu apoštola Petra vydal ich objasnenie. Výklady biskupov miestnych Cirkvi sa ukazovali a vykladali ako nejednotné. Pápež František sa prihlásil k výkladu biskupov z Buenos Aires (Argentína). Zdá sa, že v posledných mesiacoch problematiku interpretácie Amoris laetitia prekryli iné problémy v Cirkvi, ale nejednota výkladu akoby pretrvávala. V takejto situácii sa konalo a teoreticky riešilo/vysvetľovalo otázky manželstva a rodiny aj sympózium kánonického práva v Spišskom Podhradí.

Sympózium kánonického práva k téme manželstva a rodiny

K vyššie uvedenej téme zazneli na Sympóziu až štyri prednášky. Prvú povedal Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita, druhú pater Janusz Kowal, profesor Fakulty kánonického práva Pápežskej Gregorovej univerzity v Ríme (pôvodom Poliak), tretiu Mons. Giuliano Brugnotto, profesor kánonického práva Fakulty kánonického práva z Benátok a štvrtú Mons. Alessandro Fadda z Teologickej fakulty z Cagliari (Sardínia).

Všetky prednášky budú k dispozícií po vydaní Ius et iustitia, Acta anni XIX simposii iuris canonici, ktoré sa pripravujú na vydanie. Dovolím si však povedať zopár postrehov zo spomínaných prednášok.

Pristupovanie k sv. prijímaniu

Nemožno sa sústrediť iba na jediné riešenie: pristupovanie k sv. prijímaniu. Rozvedení manželia majú najprv vyriešiť svoju osobnú situáciu v tzv. procese osobného dozrievania a až potom je možné pristúpiť k riešeniu.

Proces osobného dozrievania

Ako východisko sa berú slová „accompagnare, discernere, integrare“ (slov. sprevádzať, rozlišovať, integrovať). Sú to slová, ktoré sú prevzaté z ôsmej kapitoly Exhortácie Amoris laetitia. Z prednášok som pochopil, že pastoračný prístup musí byť najskôr situačný. To znamená, duchovný pastier sa najprv musí oboznámiť so situáciou rozpadnutých manželstiev. Na začiatku ozdravujúcej cesty musí stáť situácia a jej poznanie. Mnohí ľudia sa ocitnú v situácii, že sa im rozpadlo manželstvo, hoci si to nikdy neželali a robili všetko preto, aby sa manželstvo nerozpadlo. Napriek ich snahe došlo k situácii, že sa im manželstvo rozpadlo. Iní môžu mať na tom svoj podiel viny. I tí bez viny, ako aj tí, čo majú na tom svoj podiel viny, sa najprv potrebujú so vzniknutou situáciou vnútorne vyrovnať. Je preto dôležité, aby cirkevná komunita pri vnútornom uzdravovaní a vyrovnávaní sa s novou životnou situáciou pri nich stále spôsobom, ktoré naznačuje slovo sprevádzať. Nikto za nich nemôže ich situáciu vyriešiť, ale môžeme ich sprevádzať, dať najavo, že s nimi ako cirkevné spoločenstvo počítame a stále ich považujeme za svojich. Toto vnútorné vyrovnávanie sa s rozpadnutým manželstvom si vyžaduje istý čas, lebo to je životný proces. Počas tohto času môžeme im pomáhať svojim sprevádzaním.

Po absolvovaní prvého kroku, keď sa človek vyrovná so vzniknutou situáciou rozpadnutého manželstva a nadobudne určitú vnútornú stabilitu, je možné uvažovať o ďalšom kroku, ktorým je rozlišovanie. Treba rozlíšiť, rozpoznať, akým spôsobom chce rozvedený človek kráčať životom ďalej. Niektorí sa rozhodnú a zostanú verní svojim manželským záväzkom aj potom, ako sa im rozpadlo manželstvo. Títo sa rozhodnú, že sa znova civilne nevydajú/neoženia a ostanú žiť sami (prípadne, zostanú sa starať o deti). Cirkev takéto rozhodnutie si váži a má vo veľkej úcte. Opäť sa to bytostne dotýka celej cirkevnej komunity(napr. farnosti), aby takýmto osobám vyjadrovala úctu a podporu za ich rozhodnutie. A tu sa nezriedka vyžaduje zmena zmýšľania samotnej komunity: neslobodno pozerať na týchto ľudí s pohŕdaním, ale s úctou a uznaním za to, že sa rozhodli i naďalej žiť vo vernosti svojim manželským sľubom. Iní sa rozhodnú, že sa civilne zosobášia s inými a vstúpia do nového manželského zväzku. A potom nastáva dôležitý proces dozrievania vo viere a prijatí svojej situácie. Pripomínam, že opäť to vyžaduje veľkú trpezlivosť nielen dotknutých, ale aj od celej cirkevnej komunity. Civilne rozvedení a znovu zosobášení sa nesmú cítiť odstrkovaní a marginalizovaní v rámci spoločenstva. A v priebehu tohto procesu treba hľadať/rozpoznávať možnosti riešenia ich novej situácie. Skúmať, či nie sú dôvody na preskúmanie platnosti ich prvého manželstva na cirkevnom súde a pomôcť im v tom v súlade s pravdou. Tu nejde o to, dosiahnuť neplatnosť manželstva za každú cenu, ale hľadať a nachádzať pravdivé možnosti. Na prvom mieste to musí byť viera, dozrievanie vo viere. Bez viery, ak človek dosiahne nulitu manželstva, duchovne mu to neosoží. O to viac, ak by ju dosiahol za cenu nepravdy. Ďalšími cestami v procese rozlišovania sú iné možnosti: rozlúčenie manželstva v prospech viery alebo pre nezavŕšené manželstvo alebo z dôvodu Pavlovho privilégia alebo prehlásenie o spolužití ako brat a sestra. Možno sa neukáže ako priechodnou ani jedna z uvedených možností a bude potrebné prijať svoju situáciu v zrelej viere a využívať na svoje posväcovanie dostupné prostriedky milosti (modlitba, účasť na sv. omši, pobožnostiach cirkvi či duchovnom sv. prijímaní). Aj tento druhý krok, ktorým sa rozlišuje spôsob riešenia, si vyžaduje určitý čas, v ktorom človek ďalej dozrieva vo viere.

Tretím krokom je integrácia. To znamená rozhodnutie pre konkrétne a pravdepodobné priechodné riešenie. Môže to byť proces manželskej nulity alebo iné cesty na dosiahnutie plnej integrácie človeka v cirkevnom spoločenstve. Aj tu si to vyžaduje dozrievanie vo viere, ale aj potrebnú pastoračnú a odbornú pomoc a najmä pochopenie cirkevnej komunity.

Záver

Zdá sa, že posynodálna exhortácia Amoris laetitia nastoľuje dôležité zmeny v oblasti postoja cirkevnej komunity a duchovných pastierov k civilne rozvedeným a znovu zosobášeným. Zmena postojov nikdy nebýva ľahká a jednoduchá. Preto otázky smerujú skôr k tomu, či sú naše cirkevné spoločenstvá pripravené na túto zmenu? Či sú naši duchovní pastieri a pracovníci cirkevných tribunálov pripravení na tieto zmeny? A čo všetci robíme, aby zmeny nastolené a žiadané pápežom Františkom aj skutočne nastali?

Foto: pohľad na účastníkov sympózia (prevzaté z Postoj.sk)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo