Iný pohľad na postavenie a spôsob života žien v období stredoveku

Iný pohľad na postavenie a spôsob života žien v období stredoveku

Dnes sa často prezentuje stredovek najmä ako doba temna, útlaku žien a upaľovania čarodejníc. Francúzska historička a odborníčka na stredovek Régine Pernoudová však v knihe Žena v době katedrál píše podstatne odlišný príbeh.

Publikácia je zaujímavou sondou do života žien v stredovekej Európe. Žena bola v dobe rímskeho impéria v podstate majetkom svojho otca, svokra alebo manžela. Mala veľmi obmedzené práva a niekedy o jej živote a smrti rozhodovalo opačné pohlavie. Na druhej strane, s nástupom evanjelia a jeho chápaním človeka, sa začalo nerovnocenné postavenie muža a ženy vyrovnávať. Ježiš sa správal k ženám ako k rovnocenným bytostiam. Jeho spôsoby častokrát pohoršovali súčasníkov. Rovnako v prvotnej Cirkvi mali ženy na tú dobu neobyčajne dôstojné postavenie. Boli učeníčky, sprevádzali apoštolov a trpeli ba mnohé dokonca položili svoj život za evanjelium. 

Samozrejme, spoločenská zmena neprišla skokom a ani žiadnym politickým prevratom. Bola to postupná, no hlboká revolúcia, ktorá likvidovala dobové predsudky a nerovnosti. Pernoudová uvádza: „So šírením evanjelia tak zanikla prvá a rozhodujúca diskriminácia podľa pohlavia, právo na život sa odteraz priznáva dievčatám rovnako ako chlapcom. Kresťanský pohľad na človeka, rešpekt k životu deklarovaný Bibliou a evanjeliom, vstúpil týmto okamihom do mravov spoločnosti v miere dostatočne k tomu, aby v nej zapúšťala korene úcta k osobe, úcta, ktorá sa pre kresťanov vzťahuje na celý život človeka, dokonca - v tej dobe to bolo takmer nepochopiteľné - i na celý život dieťaťa pred narodením a po ňom.“ 

Po páde Rímskej ríše prebrala sociálno-kultúrnu úlohu katolícka Cirkev a stala sa hlavným stabilizátorom v nestabilnej dobe. A práve v tomto pohnutom období zohrávali kľúčovú úlohu ženy. Aj vďaka vzniku kláštorov sa učeným ženám podarilo zachovať celé intelektuálne a kultúrne dedičstvo pred nájazdníkmi. Pernoudová ďalej píše, že „ženy hrali významnú a aktívnu úlohu pri šírení evanjelia, a to v dobe, keď Západ kolísal medzi pohanstvom, ariánstvom a katolíckou vierou.“ Ženy (napr. Fabiola) stáli pri vzniku nemocníc, sociálnych zariadení a útulkov pre pocestných. Autorka opisuje rehoľný život stredovekých žien. Tento svet bol intelektuálnym a duchovným pilierom feudálnej spoločnosti a ženy v ňom hrali rozhodujúcu úlohu. Ženské kláštory boli zároveň školami. Niektoré ženské kláštory mali prekvapivo veľký vplyv. Willibald nazýva rehoľníčky krásnymi a výstižnými slovami: „Ste kvety Cirkvi, Kristovými perlami a klenotami raja.“ Zaujímavé je, že „ženy mali silný vplyv na vládnuciu triedu v Nemecku v 10. a na začiatku 11. storočia.

Mnohé ženy sa stali predstavenými kláštorov a to nielen čisto ženských. Autorka napríklad uvádza: „Na začiatku 12. storočia bolo vo Fontevrault tristo rehoľníčok a šesťdesiat alebo sedemdesiat mníchov, ale rád sa začal rozrastať a v rokoch 1140 až 1150 mal podľa odhadov jedného súčasníka, a nie bezvýznamného, opáta zo St. Denis Sugera, na päť tisíc členov. Napriek tomu bola v jeho čele abatyša, a nie opát. Mnísi, ktorí vstupovali do rádu, boli teda povinní poslúchať ju a do jej rúk skladali sľub.“

Jedna z najvýznamnejších žien (a nielen) stredoveku je napríklad svätá Hildegarda z Bingenu (1098-1179). Napísala mnohé teologické, filozofické, mystické, poetické, prírodovedné ba dokonca lingvistické a hudobné diela. Pernoudová píše, že „v jej dielach možno rozpoznať veci, ktoré budú predmetom vedeckých objavov až o päť storočí po jej smrti: Slnko v strede oblohy, krvný obeh a pod.“ Autorka popisuje príbehy žien (Bertrada, Ermengarda, Matylda, Adéla, Jana z Arku, kráľovné Anna, Eleonóra Akvitánska, Anežka a mnohé ďalšie) tej doby a pomerne detailne rekonštruuje ich život a kľúčový vplyv na chod spoločnosti, Cirkvi či dokonca politiky. Ženské kvality sa stali námetom pre diela rôznych básnikov a umelcov. Ich krásu ospevovali aj mnohí filozofi a teológovia. Tí, ktorí uvažujú o stredoveku ako o dobe nizkej vzdelanosti žien, môže prekvapiť výrok jedného romanistu, že „v stredoveku čítali ženy viac ako muži.“ 

Svätá Hildegarda na dobovej ilustrácii (zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk/hildegarda-z-bingenu/)

Autorka menuje dobové vynálezy, ktoré uľahčili predtým náročnú manuálnu prácu žien. Vynález komína a zároveň krbu síce zneje na naše pomery banálne, ale tento objav mal nielen praktické, ale aj sociálne dôsledky. Krb sa stal centrom života domácnosti a ženy sa aj vďaka nemu stali vládkyňami domova. Na rozdiel od gyniakionu a háremu, ktoré ženy odsúval na oddelené miesto, bol stredoveký príbytok, miestom kde žena získala nesmierne dôležitú úlohu - vytvárala domov a stala sa centrom a pilierom rodiny, základnej bunky spoločnosti. Čím by bola stredoveká spoločnosť bez tejto kľúčovej pozície žien? Autorka ďalej podrobne popisuje túto ženskú úlohu, jej manželský a rodinný život a nielen to - ako sa vtedajšie ženy obliekali, česali, zdobili a ako prežívali ľúbostné vzťahy. Zároveň vyvracia jeden mýtus, že stredovekí ľudia boli údajne špinaví otrhanci. „V 12. a 13. storočí bolo časté kúpanie veľmi bežné, či už sa ľudia kúpali doma vo svojich domácnostiach alebo vo verejných vodných alebo v parných kúpeľoch.“

Zo stredovekej rytierskej úcty a oddanosti voči ženám by si mohol brať príklad nejeden moderný muž. Kresťanské chápanie manželstva ako posvätnej inštitúcie dalo kľúčový impulz k budovaniu základov spoločnosti a Cirkvi. Už v druhom storočí biskup Irenej z Lyonu v spore s gnostikmi poukazoval na to, že „vyhlasovať manželstvo za hriešne a vidieť v tele príčinu hriechu znamená urážať Stvoriteľa.“ Katolícka sviatosť manželstva je špecifická - udeľovatelia sviatosti sú obaja snúbenci, kňaz je iba svedok a zastupuje Cirkev. Autorka opisuje jednu úsmevnú príhodu z dobovej kroniky: „Dvaja mladí sa rozhodli, že sa vezmú. Farár však ich pod tou či onou zámienkou  odmietal oddať. Jedného dňa snúbenci zaklopali na dvere, a kým farár otvoril, obaja preniesli obradnú formulu skôr než stačil zase zatvoriť.“
 

Záver
Kniha je solídnym sprievodcom na ceste špŕtania sa v stredoveku. Verím, že táto skutočne kratučká ochutnávka z tejto knihy vás pozve k hlbšiemu štúdiu údajne temného stredoveku. Je jasné, že stredovek nemožno idealizovať, mal svoje plusy a mínusy ako každé historické obdobie. Je však veľkou chybou, že sa na tie plusy zabúda a účelovo sa vyťahuje len to zlé. Človek 21. storočia má navyše tendenciu hodnotiť dávne historické obdobia zo svojho uhla pohľadu a kultúrnych vzorcov. Niet divu, že veľmi často dochádza k nedorozumeniam. 

Áno, realita sa síce častokrát vzďaľuje od ideálu, ale to platí vo všetkých oblastiach, nielen v oblasti úcty k žene. Samozrejme, nemá to slúžiť ako výhovorka - sme pozvaní nasledovať Kristov príklad vždy a všade.

Titulný obrázok - https://en.wikipedia.org/wiki/Women_in_the_Middle_Ages

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo