Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
04. september 2018

Nepotrebná Cirkev?

Je Cirkev súca tak akurát do šrotu?
Nepotrebná Cirkev?

Zdravá kritika sa nie vždy počúva ľahko, ale je potrebná

Osvietenský učenec a kritik kresťanstva Francois Voltaire raz vyhlásil: „Čuduje sa niekto, že sú na svete ateisti, keď cirkev koná tak odporne?“ Musím uznať, že v niečom mal pravdu. Katolícka Cirkev sa na II. vatikánskom koncile zhodnotila sebakriticky: „Na vzniku a rozšírení ateizmu môžu mať nemalý podiel aj veriaci, pokiaľ pre zanedbanie výchovy vo viere alebo pre pomýlený výklad učenia, alebo aj pre nedostatky ich náboženského, mravného a spoločenského života treba o nich povedať, že skôr zahaľujú, než odhaľujú pravú tvár Boha a náboženstva.“ (Gaudium et Spes, 19) Samozrejme, korene ateizmu sú rozličné a zložitejšie, než len vyššie spomenuté. 

Možno sa mýlim, ale pozorujem, že medzi veriacimi je isté pokušenie žiť si ako „v bubline.“ A ak niekto zdvihne kritický hlas, tak je tu niekedy sklon sa rýchlo brániť bez hlbšieho uvažovania: To je kopnutie si do Cirkvi! Ste nepriatelia Cirkvi! Svet nám nerozumie!... Lenže tu treba rozlišovať! Áno, je dobré brániť Cirkev, ale treba toho druhého niekedy aj pochopiť. Aj vy máte pocit, že Cirkev je niekedy bolestnícka a sebaľutujúca? Je na mieste otázka, či tieto kritické ohlasy nemajú svoj pôvod aj v negatívnej skúsenosti daného kritika s Cirkvou. Či sa nestretol skôr s jej karikatúrou. Lebo v istom zmysle aj ja som Cirkev a keď prídem medzi ľudí, ktorí Boha nepoznajú, je skutočne na mne, akú skúsenosť s Cirkvou im sprostredkujem. Myslím, že toto by mal mať každý kresťan na pamäti. Dokonca, je niekedy dobré sa povzniesť aj nad niektoré podpichovačky a zamyslieť sa kde majú tieto reči svoj pôvod. V každom prípade, je potrebné rozlišovať a o prosiť si o dar Ducha Svätého, ako v ktorej situácii správne zareagovať. 

Na strane druhej, je treba povedať, že sú ľudia, ktorým nie je žiaden dôvod dosť dobrý na to, aby uverili v Boha a v Jeho Cirkev. Nielenže odmietnu Boha, ale niektorí z nich budú naschvál bojovať proti Cirkvi a robiť jej napriek, hoci s ňou nemali vyložene zlú skúsenosť. Budú prehliadať aj to dobré, čo v Cirkvi je. Je potrebné sa za nich modliť. Tu sa opriem o svedectvo evanjelia. Pre mňa je vždy záhadou: Ako je možné, že ľudia, ktorí poznali Ježiša z prvej ruky, dokonalého svedka lásky a príkladného života, mu aj napriek tomu povedali nie? Nestačil im On sám? 

Cirkev urobila aj veľa dobrého, pomohla mnohým k nájdeniu životného zmyslu a zmene k lepšiemu. Príliš často však ostatných veriacich, kňazov a biskupov len kritizujeme, ohovárame a osočujeme. Čo mňa privádza do smútku, je keď to robia samotní veriaci. Čo keby sme radšej nemárnili čas hlúposťami, ale ešte viac sa za nich modlili? Keby sme to boli robili naozaj horlivo, naša Cirkev by konala ešte väčšie skutky lásky. 

Inzercia

Vratké piliere postoja Boh áno, Cirkev nie 
Som toho názoru, že zavrhnúť Cirkev pre nedostatky jej členov, je príliš rýchle a jednoduché riešenie. Postoj Boh áno, Cirkev nie, je podľa mňa nešťastný. Sčasti rozumiem tomu, že je to istá vzbura voči chybám jej členov, ale je tu príliš veľa rizík. Hrozí, či si nezačnem vyrábať Boha podľa svojho modelu a chúťok. Navyše, treba zvážiť ďalšiu ťažkú stratu - sviatosti, duchovný poklad nesmiernej hodnoty a posilu na ceste do neba. A kto mi bude vykladať Písmo? Ja sám? A nehrozí pritom, že to dopletiem? Človek, ktorý odpíli Písmo od Cirkvi, sa stáva de facto sám tým neomylným magistériom, ktoré predtým sám zavrhol. 

Cirkev nie je vitrína svätcov, ale spoločenstvo hriešnikov. Je to nemocnica pre chorých. Je to chybujúca, no zároveň milujúca rodina. Boh žije v spoločenstve a takto stvoril aj človeka - aby nebol sám. Ani na cesty viery ho nechcel ponechať samotného - a preto je tu Cirkev. Je to zároveň v istom zmysle škola lásky - priestor pre boj s vlastnými slabosťami a znášania chýb a nepochopenia od druhých. Neznie to na pohľad síce dvakrát lákavo, ale bez boja a krížov, to nepôjde. Lacná cesta do neba je falošná cesta.  

Z vyššie uvedených dôvodov som presvedčený, že Cirkev je potrebná aj napriek hriechom jej členov. Myslím si, že odísť z Cirkvi a ušiť si náboženstvo podľa svojich predstáv, prináša so sebou oveľa viac nevýhod ako výhod.  

Titulný obrázok - https://en.wikipedia.org/wiki/Catholic_Church#/media/File:Convento_de_San_Francisco_-_Ciudad_de_M%C3%A9xico_-_Creyente.jpg

Inzercia

Zaujímam sa o kresťanskú vieru vo vzťahu k spoločnosti, rozumu a vede. „Každý človek sa môže stať kresťanom, ale iba ten, kto sa ním skutočne stane, je bratom.“ (Joseph Ratzinger, Úvod do kresťanstva) Kontakt: bloger.kc@gmail.com

Inzercia

Odporúčame

Blog
Zásada oko za oko, zub za zub v biblických textoch

Zásada oko za oko, zub za zub v biblických textoch

Je Biblia naozaj svätá a morálna? Niektoré biblické pasáže, hlavne tie starozákonné, nás môžu uviesť do rozpakov, pohoršiť ba dokonca šokovať. Veriaci sa môžu s touto náročnou témou vyrovnávať trochu nešťastne. Vzniká preto pokušenie tieto verše ignorovať, len tak preletieť alebo čítať na spôsob „jedným uchom dnu a druhým von.“ Čítajme však Písmo s porozumením a v súvislostiach.

Blog
Dráma československých elít po 100 rokoch

Dráma československých elít po 100 rokoch

Storočnica krajiny je časom bilancovať, pričom o bilanciu sa - aj keď možno podvedome - pokúšajú niektoré tunajšie kultúrne inštitúcie či podujatia tematizujúce neutešený stav súčasnej smotánky. Momentálne hrajú Elity v podaní slovenskej hereckej elity a predstavenie Herec a stolár Majer hovorí o stave svojej domoviny z dielne pražského Studia Hrdinů. Elity Československa boli tiež jedným z hlavných motívov minuloročnej Divadelnej Nitry na tému Fundamentals (základy, princípy), kde obe diela vrátane iných obnažovali pravú tvár spoločenskej špičky.