Od tradície k podstate

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Od tradície k podstate

Po päťtýždňovom jánovskom exkurze sa vraciame späť k evanjeliu podľa Marka. Spis sme opustili v druhej polovici júla v 6. kapitole pri tom ako sa k Ježišovi a jeho učeníkom, ktorí hľadali oddych, zhŕklo množstvo ľudí. (Mk 6,30-34) Ježiš sa pri pohľade na zástup nad nimi zľutoval. Nasleduje opis prvého rozmnoženia chlebov (Mk 6,35-44), ktoré nám liturgia nahradila 6. kapitolou z Jánovho evanjelia. Preskakujeme následný Ježišov zázrak kráčania po mori (Mk 6,45-52) a aj uzdravenia v genezaretskom kraji (Mk 6,53-56). Dostávame sa tak ku siedmej kapitole, konkrétne k jej prvej polovici.

K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“ (Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23) Zdieľať

 

Debata, ktorá v našom úryvku prebieha sa dotýka viacerých predmetov. Liturgia text navyše tematicky porozstrihovala a niektoré pasáže vynecháva. Aby sme však ostali v kontexte rozoberme si najprv jeho štruktúru. Základne delenie pozostáva z dvoch diskusii s Ježišom. Prvú začínajú farizeji a zákonníci a týka sa tradície otcov (Mk 7,1-15). Druhú oživujú Ježišovi učeníci, keď sa vracajú k jednej časti predchádzajúcej debaty, konkrétne k rituálnej čistote (7, 17- 23).

Rozoberme si to teraz ešte podrobnejšie. Na scénu najprv prichádza „náboženská inšpekcia“ z Jeruzalema, ktorá zisťuje u Ježišových učeníkov nedostatky v oblasti rituálnej čistoty pri stravovaní (v. 1-2). Keďže Marek píše pre kresťanov nežijúcich v židovskom prostredí, podáva vysvetlenie miestnych reálií (v. 3-4). Nasleduje otázka inšpektorov na Majstra skupiny (v. 5) a Ježišova odpoveď, v ktorej pomocou citácie Izaiáša poukazuje na nezrovnalosť medzi praktizovaním tradície a Božou vôľou (v. 6-8). Ako príklad Ježiš používa prax obetovania

Ježiš ponúka katalóg nerestí, ktoré z človeka vychádzajú a ktoré ho naozaj poškvrňujú. Zdieľať

Bohu prostriedky na zaopatrenie rodičov (v. 9-13). Ten v liturgii vynechávame. Ježiš potom zvoláva ľudí a podáva autoritatívne vyhlásenie o rituálnej čistote všetkých pokrmov (v. 14-15). Preskakujeme aj v. 16 pretože ho neobsahujú závažné rukopisy. Takisto nepočujeme ani prvú polovicu druhej scény, kde sa dej presúva do domu a kde si učeníci žiadajú dovysvetlenie (v. 17-20). Čítanie pripája len jej záver (v. 21-23), v ktorej Ježiš ponúka katalóg nerestí, ktoré z človeka vychádzajú a ktoré ho naozaj poškvrňujú.

Čo si z toho teda máme zobrať? Poukážem tu na dve veci. Praktiky, ktoré evanjelista kritizuje, sa ako príkazy v Tóre priamo nenachádzali. Je totiž známe, že v tom období sa farizeji snažili chrámové praktiky aplikovať aj v bežnom živote. Zmyslom bola úprimná snaha o ochranu predpisov, ktoré v Tóre boli. Tým, že sa zvýšili kritéria správania, sa malo zabrániť vôbec porušenia toho, čo bolo prikázané bežne. Tento jav vystupoval hlavne v dobách, kedy bola náboženská identita židov ohrozená vonkajším tlakom.

Čistota tak pre starovekého človeka vytvárala mantinely pre správne chovanie. Zdieľať

Druhov dôležitou vecou k pochopeniu, je koncept rituálnej čistoty. V staroveku nebol cudzí pre takmer žiadne náboženstvo. Čistota je v tomto zmysle dispozícia, ktorá sa vyžaduje, aby sa človek mohol priblížiť k posvätným veciam. Strácala sa, bez ohľadu na mravnú zodpovednosť, fyzickým dotykom. Dôvody a objekty boli pritom rôzne, z ktorých zmysel mnohých dnes už ani nemáme šancu poznať. Ich obsah nám ponúka hlavne pasáž knihy Levitikus k. 11-16. Boli to veci, ktoré sa týkali hygieny (smeti, skazenosť, choroby) a nebezpečenstva odpadnutia od viery (predmety a zvieratá používané a uctievané v cudzích kultoch). Osobitnou kategóriou boli taktiež veci spadajúce do Božej sféry akou boli kultové priestory

Tradície a rituály majú zmysel len dovtedy, pokiaľ nám pomáhajú plniť Božiu vôľu. Zdieľať

a predmety, či oblasti nad ktorými mal moc iba Boh, akou bol zrod života (výron semena, menštruácia) a jeho smrť (mŕtvola). Čistota tak pre starovekého človeka vytvárala mantinely pre správne chovanie.

Je teda Ježiš proti tradícii a náboženským praktikám? Myslím, že sa na to nedá odpovedať kladne. Je jasné, že mnohé z nich sám Ježiš dodržiaval. Zmyslom tohto evanjeliového úryvku spočíva inde. Tradície a rituály majú zmysel len dovtedy, pokiaľ nám pomáhajú plniť Božiu vôľu.

Lukáš Durkaj

 Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Použitá literatúra:

Dubovský, P.; (Ed.) Komentár k Novému Zákonu, Marek, Dobrá kniha Trnava, 2013

Léon-Dufour, X.; (Ed.) Slovník biblickej teológie, Dobrá kniha Trnava, 2015

Foto - wikimedia

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo