Od tradície k podstate

K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“ (Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23)Zdieľať

Debata, ktorá v našom úryvku prebieha sa dotýka viacerých predmetov. Liturgia text navyše tematicky porozstrihovala a niektoré pasáže vynecháva. Aby sme však ostali v kontexte rozoberme si najprv jeho štruktúru. Základne delenie pozostáva z dvoch diskusii s Ježišom. Prvú začínajú farizeji a zákonníci a týka sa tradície otcov (Mk 7,1-15). Druhú oživujú Ježišovi učeníci, keď sa vracajú k jednej časti predchádzajúcej debaty, konkrétne k rituálnej čistote (7, 17- 23).

Rozoberme si to teraz ešte podrobnejšie. Na scénu najprv prichádza „náboženská inšpekcia“ z Jeruzalema, ktorá zisťuje u Ježišových učeníkov nedostatky v oblasti rituálnej čistoty pri stravovaní (v. 1-2). Keďže Marek píše pre kresťanov nežijúcich v židovskom prostredí, podáva vysvetlenie miestnych reálií (v. 3-4). Nasleduje otázka inšpektorov na Majstra skupiny (v. 5) a Ježišova odpoveď, v ktorej pomocou citácie Izaiáša poukazuje na nezrovnalosť medzi praktizovaním tradície a Božou vôľou (v. 6-8). Ako príklad Ježiš používa prax obetovania

Ježiš ponúka katalóg nerestí, ktoré z človeka vychádzajú a ktoré ho naozaj poškvrňujú.Zdieľať

Bohu prostriedky na zaopatrenie rodičov (v. 9-13). Ten v liturgii vynechávame. Ježiš potom zvoláva ľudí a podáva autoritatívne vyhlásenie o rituálnej čistote všetkých pokrmov (v. 14-15). Preskakujeme aj v. 16 pretože ho neobsahujú závažné rukopisy. Takisto nepočujeme ani prvú polovicu druhej scény, kde sa dej presúva do domu a kde si učeníci žiadajú dovysvetlenie (v. 17-20). Čítanie pripája len jej záver (v. 21-23), v ktorej Ježiš ponúka katalóg nerestí, ktoré z človeka vychádzajú a ktoré ho naozaj poškvrňujú.

Čo si z toho teda máme zobrať? Poukážem tu na dve veci. Praktiky, ktoré evanjelista kritizuje, sa ako príkazy v Tóre priamo nenachádzali. Je totiž známe, že v tom období sa farizeji snažili chrámové praktiky aplikovať aj v bežnom živote. Zmyslom bola úprimná snaha o ochranu predpisov, ktoré v Tóre boli. Tým, že sa zvýšili kritéria správania, sa malo zabrániť vôbec porušenia toho, čo bolo prikázané bežne. Tento jav vystupoval hlavne v dobách, kedy bola náboženská identita židov ohrozená vonkajším tlakom.

Čistota tak pre starovekého človeka vytvárala mantinely pre správne chovanie.Zdieľať

Druhov dôležitou vecou k pochopeniu, je koncept rituálnej čistoty. V staroveku nebol cudzí pre takmer žiadne náboženstvo. Čistota je v tomto zmysle dispozícia, ktorá sa vyžaduje, aby sa človek mohol priblížiť k posvätným veciam. Strácala sa, bez ohľadu na mravnú zodpovednosť, fyzickým dotykom. Dôvody a objekty boli pritom rôzne, z ktorých zmysel mnohých dnes už ani nemáme šancu poznať. Ich obsah nám ponúka hlavne pasáž knihy Levitikus k. 11-16. Boli to veci, ktoré sa týkali hygieny (smeti, skazenosť, choroby) a nebezpečenstva odpadnutia od viery (predmety a zvieratá používané a uctievané v cudzích kultoch). Osobitnou kategóriou boli taktiež veci spadajúce do Božej sféry akou boli kultové priestory

Tradície a rituály majú zmysel len dovtedy, pokiaľ nám pomáhajú plniť Božiu vôľu.Zdieľať

a predmety, či oblasti nad ktorými mal moc iba Boh, akou bol zrod života (výron semena, menštruácia) a jeho smrť (mŕtvola). Čistota tak pre starovekého človeka vytvárala mantinely pre správne chovanie.

Je teda Ježiš proti tradícii a náboženským praktikám? Myslím, že sa na to nedá odpovedať kladne. Je jasné, že mnohé z nich sám Ježiš dodržiaval. Zmyslom tohto evanjeliového úryvku spočíva inde. Tradície a rituály majú zmysel len dovtedy, pokiaľ nám pomáhajú plniť Božiu vôľu.

Lukáš Durkaj

 Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Použitá literatúra:

Dubovský, P.; (Ed.) Komentár k Novému Zákonu, Marek, Dobrá kniha Trnava, 2013

Léon-Dufour, X.; (Ed.) Slovník biblickej teológie, Dobrá kniha Trnava, 2015

Foto - wikimedia