Boh je a vždy ostáva „Boh s nami“

Boh je a vždy ostáva „Boh s nami“

Evanjeliový úryvok slávnosti Najsvätejšej Trojice (Mt 28,16-20) ponúka posledné verše Matúšovho evanjelia, ktoré predstavujú Ježišov testament svojim učeníkom.

Učeníci prichádzajú naspäť do Galiley, kde začalo ich dobrodružstvo s Kristom, ich povolanie za apoštolov. Hoci boli povolaní pri Galilejskom jazere počas svojej práce rybárov, teraz prichádzajú na vrch. Jeho názov nepoznáme, ale ide o symbolický význam.

Vystúpiť na vrch znamená stretnúť sa s Bohom, s jeho slávou a velebou. V Matúšovom evanjeliu je vrch veľmi dôležitý a opakuje sa na viacerých miestach, až môžeme hovoriť o mystike vrchov – vrch pokušenia, vrch blahoslavenstiev, vrch premenenia... Vzkriesený Pán sa im dáva spoznávať v sláve Božieho Syna: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“ (Mt 28,18).

Zachovať si postoj učeníka

Na začiatku Ježišovho verejného účinkovania je tento región označený „Galilea pohanov“ – „Galiláia tón ethnón“ (porov. Mt 4,15). V biblickom chápaní tento grécky výraz slúži na označenie pohanov, to znamená národov, ktoré neuctievajú pravého Boha Izraela.

Teraz Pán posiela svojich nasledovníkv ku všetkým národom. Vytvára sa tak prepojenie medzi Ježišovým poslaním a poslaním jeho nasledovníkov. Začína obdobie verejného účinkovania jeho učeníkov. Učeník sa nemôže skrývať za Majstra. Doba prípravy skončila. Je čas vystúpiť z tieňa. Aj my neraz zápasíme s predstavou, že vieru stačí žiť v tieni, v ústraní niekoho iného.

"Učeník sa nemôže skrývať za Majstra. Doba prípravy skončila. Je čas vystúpiť z tieňa." Zdieľať

Evanjelista poznamenáva - „klaňali sa mu, no niektorí pochybovali“ (Mt 28,17). Cirkev je spoločenstvom, ktoré sa usiluje o dokonalosť, ale nie je spolkom dokonalých. Svätý Otec František vo svojej exhortácii O povolaní k svätosti v súčasnom svete upozorňuje, že „ak má niekto odpovede na všetky otázky, ukazuje tým, že nie je na dobrej ceste, a je možné, že je to falošný prorok, ktorý používa náboženstvo na svoj prospech“ (čl. 41).

Pápež František varuje pred pokušením „osvietených katolíkov“, ktorí „len preto, že niečo čítali, boli na nejakom kurze alebo sa zúčastnili na nejakej obnove nadobudnú akýsi pocit nadradenosti nad ostatnými“ (čl. 45).

Matúš odkazuje, že nejestvuje cesta ľahšej viery pre tých, ktorí videli Ježiša a ťažšej viery pre nás, čo sme ho nevideli. Už samotný počet „jedenásti“ a nie „dvanásti“ odkazuje, že aj oni sú ľudia slabí, že došlo medzi nimi k zrade. Matúš nehovorí o apoštoloch, ale o učeníkoch, lebo aj po odchode svojho Majstra majú vždy zostať predovšetkým jeho učeníkmi a nepodľahnúť moci nadradenosti.

Kristov duchovný testament

Záver Matúšovho evanjelia patrí Ježišovi. Jeho posledné slová môžeme chápať aj ako duchovný testament. Majster posiela svojich učeníkov, aby získali nových nasledovníkov. V príkaze „učte všetky národy“ grécky text neobsahuje sloveso „učte“, ale „mathetéusate“, čo doslova znamená „robte učeníkov“, lebo podstatné meno „mathetés“ znamená „učeník“. Odovzdávanie viery nie je záležitosťou nejakého školenia.

Taliansky biblista Massimo Grilli poznamenáva, že „poslaním učeníkov je pomôcť tým, ktorým sa ohlasuje evanjelium, nadviazať kontakt s Ježišom, Božím Mesiášom“ (porov. Zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, s. 105). Pomáhame druhým k tomu, aby aj našim prostredníctvom nadviazali kontakt s Kristom, resp., aby si tento vzťah prehĺbili?

"Pomáhame druhým k tomu, aby aj našim prostredníctvom nadviazali kontakt s Kristom, resp., aby si tento vzťah prehĺbili?" Zdieľať

Viera, ktorá sa rodí v našom vnútri, dostáva krstom svoju konkrétnu viditeľnú realizáciu. V žiadnom prípade nejde len o akýsi skrytý, neviditeľný pocit. Ježiš nám svojím učením priniesol zvesť, ktorá je aj tajomstvom dnešnej slávnosti, že Boh je spoločenstvom troch osôb – Otca, Syna a Ducha Svätého.

Krst predstavuje viditeľné vovedenie do vzťahu Najsvätejšej Trojice, ktoré má svoje ďalšie pokračovanie. Preto Pán Ježiš hovorí: „Naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28,20). Potrebujeme v našej viere vyučovať (po grécky „didásko“) druhých, ale nielen na úrovni odovzdávania vedomostí. Ide o vyučovanie, ktoré povedie k zachovávaniu toho, čo nám Ježiš odovzdal.

Úplne poslednou vetou Božieho Syna v Matúšovom evanjeliu nie je napomenutie, alebo príkaz, ale uistenie. „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20). Napĺňa sa prísľub, ktorý o Božom Synovi zaznel na začiatku Matúšovho evanjelia z úst anjela Jozefovi: „Dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená Boh s nami“ (Mt 1,23).

Boh je a vždy ostáva „Boh s nami“. To je jeho nemenné nastavenie. Boh nás neopúšťa ani v našich zlyhaniach a hriechoch, čo však už neplatí o nás.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo