Temné základy Európskej únie

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Temné základy Európskej únie

V súčasnosti možno sledovať intenzívnu propagáciu postojov založených na konštatovaní, že Európska únia je nespochybniteľná realita. Spochybňovanie tejto reality a nastoľovanie kritických otázok je považované za ľahkovážne nakladanie s bezpečnosťou a prosperitou súčasnej európskej spoločnosti, ktoré môže vyvierať z neschopnosti spolupráce s inými národmi, a môže predstavovať prejavy extrémizmu a šovinizmu. Je potrebné poukázať na niektoré skutočnosti, ktoré by nemali byť ignorované žiadnym človekom, ktorý nechce zabudnúť na význam začlenenia ľudskej bytosti do suverénneho národa pod patronátom Stvoriteľa.

Slobodomurárstvo a varovanie pápežov

Na základe vyjadrení a činnosti významných slobodomurárov možno konštatovať, že slobodomurárstvo predstavuje sústavu pseudonáboženských tajných organizácií, založených na liberalizme a na okultizme, v ktorých sa vykonávajú osobitné obrady. Jedným z ideových základov slobodomurárstva je liberalizmus oslobodzujúci človeka od Boha a od Desatora. V jazyku slobodomurárstva sa nevyskytuje pojem hriech, a povinnosti človeka sa nahrádzajú ľudskými právami. Človek stavajúci seba na úroveň Boha nemôže poprieť svoju nedokonalosť, a preto má tendenciu považovať svoje nerozumné sebecké želania za svoje práva. Liberalizmus vedie k uctievaniu človeka na úkor Boha a okultizmus vedie k vedomému, alebo aj k nevedomému uctievaniu diabla. Slobodomurárstvo predstavuje významný činiteľ súčasného sveta, a vzhľadom na svoje ideové základy pôsobí zničujúco najmä v tých štátoch sveta, ktoré prijali kresťanstvo, a najmä katolícku vieru. Slobodomurári preukázateľne stáli za mnohými vzburami, prevratmi, revolúciami, a taktiež aj za vznikom a zánikom štátov. Slobodomurári podporujú šírenie a uzákonenie bludných ideológií, sekularizáciu, ateizmus, špiritizmus, reinkarnáciu, radikálny feminizmus, pornografiu, umelú antikoncepciu, sterilizáciu, rozvody, potraty a eutanáziu. Najvyšším symbolom a predmetom kultu v slobodomurárstve je Veľký staviteľ vesmíru, ktorý spája nezmieriteľných materialistov a špiritualistov, pričom tento pojem nie je jasný. Môže označovať Boha, človeka, prírodu alebo diabla. Slobodomurárom veriacim v Boha sa týmto pojmom podsúva predstava, že Boh je obmedzená bytosť, keďže staviteľ tvorí niečo z niečoho, avšak Boh stvoril svet z ničoho. Slobodomurárstvo ma satanistickú povahu. Najvyšší predstaviteľ slobodomurárstva v USA, Albert Pike, vyhlásil autorské práva na rozsiahlu knihu „Morálka a dogma starých a prijatých škótskych obradov slobodomurárstva, pripravených pre najvyššiu radu 33. stupňa pre súdnictvo USA a zverejnených z ich povolenia“, v roku 1871. Lucifer je označený v tejto knihe za nositeľa Slobody a Svetla. (1).

Skazonosný vplyv slobodomurárstva na človeka, národy a štáty, bol odhalený svetu najmä prostredníctvom statočného postoja pápežov Cirkvi, ktorí sa nezľakli zákernej moci slobodomurárov. Táto moc sa prejavovala a prejavuje nie len podporou bezbožnosti a nemravnosti, ale aj násilím a zabíjaním svojich oponentov. Boli to najmä pápeži Klement XII. v konštitúcii In eminenti apostolatus specula, z roku 1738, pápež Benedikt XIV. v konštitúcii Providas Romanorum Pontificum, z roku 1751, pápež Pius VII. v konštitúcii Ecclesiam a Jesu Christo, z roku 1821, pápež Lev XII. v konštitúcii Quo graviora, z roku 1826, pápež Pius IX. v encyklike Qui pluribus, z roku 1846, a pápež Lev XIII. v encyklike Humanum genus, z roku 1884.

Pápež Lev XIII. v encyklike Humanum genus, z roku 1884, o slobodomurárstve, musel konštatovať rozšírenie vplyvu slobodomurárstva do všetkých oblastí štátneho života, pričom slobodomurárstvo nadobudlo takú veľkú moc, že nie len štáty sú často ovládané týmito silami, ale aj Cirkev bola zasiahnutá jeho útokmi. Možno poukázať na niekoľko myšlienok z predmetnej encykliky, ktoré sa týkajú vplyvu slobodomurárstva na národy. Pápež Lev XIII. poukazuje na skutočnosť, že jeho predchodcovia v pozícii pápežov mysleli na budúcnosť, a varovali vládcov a národy pred taktikou a nástrahami slobodomurárov. Slobodomurári si získali priazeň vladárov a národov populárnymi frázami a pochlebovaním, a následne vladári sa stali spojencami slobodomurárov na potláčanie katolicizmu. Vzrastajúca moc slobodomurárstva bola spôsobilá otriasať základmi ríší a zvrhávať hlavy štátov, ak predstavitelia politickej moci postupovali v rozpore s predstavami slobodomurárov. Slobodomurári zaslepili národy najmä tvrdením, že Cirkev a vladári sú hlavnou prekážkou pre vyslobodenie ľudu z nespravodlivého otroctva a núdze, a preto vzrástla túžba ľudu po likvidácii oboch mocí. Slobodomurári chcú presvedčiť ľudí, že kresťanské učenie nie je zlučiteľné s dobrom štátu, pretože slobodomurári nechcú budovať štát na pevných základoch cností, ale na beztrestnosti nerestí. Pápež Lev XIII. považuje slobodomurárstvo za morovú nákazu, a vyzýva biskupov v predmetnej encyklike na súčinnosť pri odhaľovaní podstaty slobodomurárstva ľudu, ktorý je často klamaný obrazom pokryteckej slobodomurárskej počestnosti. Apoštolský stolec pozdvihol svoj hlas po odhalení organizácie a ducha slobodomurárstva, a verejne vyhlásil, že slobodomurárstvo bolo zriadené proti Božskému právu a proti ľudskému právu, a vyvíjalo zhubnú činnosť proti kresťanstvu a proti štátu. Apoštolský stolec zakázal s najväčším dôrazom, aby katolík vstúpil do slobodomurárstva, a stanovil prísne tresty pre previnilcov. (2).

Ideový otec Európskej únie a slobodomurárstvo

Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi (1894 - 1972), bol rakúsky gróf, politik a spisovateľ. Narodil sa v rodine rakúskeho diplomata a Japonky v Japonsku v Tokiu. Jeho rodičia žili neskoršie v Ronspergu, ktorý sa v súčasnosti nazýva Poběžovice, na území Českej republiky. Stal sa československým občanom po vzniku Československa a bol ním do svojho odchodu do Švajčiarska. Následne sa stal občanom Francúzska od roku 1939. Pôsobil ako profesor modernej histórie v USA v New Yorku od roku 1940 do roku 1946. Po návrate do Európy žil vo Švajčiarsku od roku 1946. Študoval na tereziánskej akadémii vo Viedni v rokoch 1908 až 1913, a neskoršie študoval na Viedenskej univerzite a na Univerzite v Mníchove. Získal titul doktora filozofie v odbore filozofia. Bol tri krát ženatý.

R. N. Coudenhove-Kalergi publikoval svoju knihu Pan-Európa v roku 1923, a to vo vydavateľstve Pan-Europa Verlag, ktoré následne vydávalo knihy o tejto téme. Predmetná kniha vyšla neskôr v mnohých vydaniach v rôznych jazykoch po celom svete. Autor knihy založil aj Pan-Európsku úniu v roku 1923, a bol jej prezidentom až do svojej smrti. Jej prvé sídlo bolo v Rakúsku vo Viedni, a v súčasnosti sa nachádza vo Švajčiarsku v Ženeve. R. N. Coudenhove-Kalergi súčasne organizoval aj prvý Pan-Európsky kongres, ktorý sa konal vo Viedni v roku 1926, a zúčastnilo sa na ňom 2000 delegátov z 24 štátov. Založil Európsku parlamentnú úniu v roku 1947, a stal sa generálnym sekretárom tejto organizácie. Následne sa stal prezidentom Európskeho hnutia v roku 1953. Bol iniciátorom vytvorenia Rady Európy, ktorá vznikla dňa 5. mája 1949. (3).

R. N. Coudenhove-Kalergi požiadal o vstup do slobodomurárskej lóže Humanitas v Rakúsku vo Viedni, dňa 3. septembra 1921, teda vo veku 26 rokov. Predmetná slobodomurárska lóža je jednou z najstarších v Rakúsku. Vo svojej žiadosti poukázal na svoje dôvody spočívajúce v želaní a cieľoch založených na službe ľudstvu, aby ľudia boli šťastnejší a dokonalejší. Súčasne uviedol, že nemá žiadnu výlučnú príslušnosť k niektorému národu, rase, alebo kaste, a to vzhľadom na svoje rodinné pomery a predkov. Vníma sám seba ako kozmopolitu s najširšou mierou tolerancie pre cudzincov, a ako človeka bez národných predsudkov a bez sociálnych predsudkov. Vyjadril svoju vieru v potrebu duchovných vodcov a morálnych vodcov pre ľudstvo. Vo veci svojho vzťahu k náboženstvu uviedol, že ako človek má zjavne náboženskú povahu, aj keď bez vzťahu k vierouke náboženského spoločenstva. Svoje náboženské presvedčenie považuje za zakorenené na ideách veľkosti a moci, slobody a harmónie, pričom jeho náboženská potreba môže byť čiastočne uspokojená v komunite idealistov, ktorí usilujú o náboženstvo bez povier a intolerancie.

Niekoľko mesiacov po rozhodnutí mladého R. N. Coudenhove-Kalergiho vstúpiť do viedenskej slobodomurárskej lóže Humanitas sa konal 29. Svetový mierový kongres vo Viedni v roku 1922. Profesor Wladimir Misar, veľký sekretár slobodomurárskej Veľkej lóže Rakúska, vo svojej uvítacej reči vyjadril záväzok k mieru a k Európe, a profesor Friedrich Hertz, člen viedenskej slobodomurárskej lóže Budúcnosť, predstavil svoje memorandum „Hospodárska núdza v strednej Európe a svetový mier“. Na tomto kongrese sa zrodilo paneurópske myslenie, a gróf R. N. Coudenhove-Kalergi práve vstúpil do viedenskej slobodomurárskej lóže Humanitas, a rozvíjal svoje myšlienky. R. N. Coudenhove-Kalergi založil Pan-Európsku úniu v súlade s pacifistickými myšlienkami, ktorých autorom bol Alfred Hermann Fried, nositeľ Nobelovej ceny za mier, a člen viedenskej slobodomurárskej lóže Sokrates.  

R. N. Coudenhove-Kalergi sa formálne vzdialil z viedenskej slobodomurárskej lóže Humanitas v roku 1926, a to v záujme ochrany myšlienky Pan-Európy. Členmi Paneurópskeho hnutia boli viaceré viedenské slobodomurárske lóže. Narastajúci odpor oponentov odhaľujúcich zasahovanie slobodomurárskych síl do vývoja suverénnych európskych národov bol prekážkou budovania zjednotenej Európy. Napriek tomu možno konštatovať, že myšlienka Pan-Európy bola podporovaná mnohými osobnosťami disponujúcimi svojim vplyvom na presvedčenie verejnosti. Aristide Briand bol francúzsky predseda vlády, nositeľ Nobelovej ceny za mier, a slobodomurár, ktorý navrhol vytvorenie federácie európskych národov vo svojom prejave v Spoločnosti národov v Ženeve v roku 1929. Možno uviesť, že to bolo na naliehanie R. N. Coudenhove-Kalergiho. Gustav Stresemann bol nemecký kancelár, minister zahraničných vecí, nositeľ Nobelovej ceny za mier, a slobodomurár, ktorý podporoval myšlienky R. N. Coudenhove-Kalergiho zamerané na vytvorenie zjednotenej Európy. Bol presvedčený o tom, že osobnosť R. N. Coudenhove-Kalergiho bude hrať veľkú úlohu v budúcnosti Európy. Winston Churchill bol britský premiér, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, a slobodomurár, ktorý podporoval vytvorenie Spojených štátov Európy, a spoločného európskeho občianstva.

R. N. Coudenhove-Kalergi navrhol hymnu Pan-Európy pre Radu Európy, ktorá je hymnou Európskej únie v súčasnosti. Touto hymnou je štvrtá a záverečná veta Deviatej symfónie Óda na radosť, ktorej autorom je Ludwig van Beethoven, a ktorú Friedrich Schiller napísal v podobe básne v roku 1785. Friedrich Schiller bol nemecký spisovateľ, básnik, dramatik, odporca katolicizmu a slobodomurár. Stala sa hymnou Rady Európy v roku 1972, teda v roku úmrtia R. N. Coudenhove-Kalergiho. Následne sa stala hymnou Európskych spoločenstiev od roku 1985, a oficiálnou hymnou Európskej únie od roku 1993. (4).

Pan-Európa - kniha venovaná mládeži Európy

R. N. Coudenhove-Kalergi rozpracoval svoje predstavy zjednotenej Európy vo vyše 30 knihách, pričom bol ovplyvnený tvorbou vyššie zmieneného rakúskeho spisovateľa a slobodomurára Alfreda Hermanna Frieda, a to najmä jeho dielom Pan-Amerika, z roku 1910.

R. N. Coudenhove-Kalergi je autorom knihy Pan-Európa, ktorá vyšla v českom preklade vo vydavateľstve Aventinum v Prahe v roku 1926. Predslov k tejto knihe napísal Dr. Edvard Beneš, vtedajší minister zahraničných vecí Československej republiky. Autorom obálky tejto knihy bol Jozef Čapek, český maliar a spisovateľ. Na samostatnej strane na začiatku knihy je napísaná veta: „Venované mládeži Európy.“.

Dr. Edvard Beneš (1884 - 1948) je autorom predhovoru tejto knihy, v ktorom vyjadril svoje stanovisko k novej zahraničnej politike po prvej svetovej vojne. Predmetná zahraničná politika vyplýva z nového poňatia funkcie štátov, a prestáva byť egocentrická a absolutistická, aby sa stala demokratickou a medzinárodnou. V zmysle tohto stanoviska moderný demokratický štát sa môže a musí vyžívať v širokom rámci svetového kolektívneho života, t. j. po boku iných štátov, a preto nemôže určovať svoj postup a svoju politiku výlučne podľa vlastného sebeckého záujmu. Dr. Edvard Beneš poukazuje na veľký ideál celých vekov, ktorý práve teraz nadobúda svoju formu v hesle: „Jednota sveta, aby v praktickej politike vytváral v tomto rámci ako nositeľ užších vzťahov a užšej spolupráce regionálne spolky, bloky a spoluprácu organizujúcu konvencie, a poukázal tiež na významnú skutočnosť, ktorá je daná pojmom kontinent, a pre európske národy a štáty predovšetkým pojmom Európa.“. (5).

Dr. Edvard Beneš bol významným politikom Československej republiky, a zastával funkcie predsedu vlády a prezidenta. Súčasne pomáhal zakladať Spoločnosť národov, v ktorej sa stal podpredsedom, členom Rady, a napokon sa stal jej predsedom v roku 1935. Dr. Edvard Beneš bol slobodomurárom od roku 1927. (6).

Jozef Čapek, ktorý bol vyššie zmienený ako autor obálky knihy Pan-Európa, bol bratom českého spisovateľa Karla Čapka. Obaja bratia boli niekoľko rokov členmi českej slobodomurárskej lóže Národ. (7).

Je pozoruhodné, že kniha zameraná na nové poňatie významu národov, štátov a zahraničnej politiky, je venovaná selektívne len mládeži. Snahy o pretrhnutie kontinuity s minulosťou a budovanie budúcnosti „s novým človekom, ktorého neviažu putá minulosti a predkov“, sú typické pre rôzne revolučné prístupy prejavujúce sa likvidáciou osobnej slobody jednotlivca a suverenity národov.    

Riešenie pre Európu - koniec menších štátov

R. N. Coudenhove-Kalergi popisuje vo svojej knihe Pan-Európa európsky kontinent len ako chaos národov a štátov, zdroj budúcich vojen a nebezpečenstvo pre svet. Konštatuje, že: „Európska otázka bude vyriešená až zjednotením európskych národov. Toto zjednotenie nastane buď dobrovoľne, utvorením pan-európskej federácie, alebo násilne, ruským víťazstvom nad Európou. Či bude európska otázka zodpovedaná Európou alebo Ruskom, rozhodne nie je možné, aby sa trvalo udržal systém európskych štátikov vedľa štyroch veľkých svetových ríš budúcnosti: britskej, ruskej, americkej a východoázijskej.“. (Str. 17).

Možno poukázať aj na myšlienky týkajúce sa národnosti uvedené v tejto knihe. Tak ako náboženský idealizmus má svoj rub v podobe náboženského fanatizmu, národný idealizmus má svoj rub v podobe národného šovinizmu. Národný šovinizmus sa prejavuje v pohŕdaní cudzou národnosťou, pričom národný šovinista vidí vlastnú kultúru ako väčšiu než cudzie kultúry, ktoré sú mu vzdialené. Tak ako minulá osveta zvrhla fanatizmus, tak budúca osveta zvrhne šovinizmus, a pripraví cestu k národnej znášanlivosti. Národný šovinizmus nemožno potlačiť abstraktným internacionalizmom, ale prehlbovaním a rozširovaním národnej kultúry do európskej kultúry, a rozširovaním poznatku, že všetky národné kultúry Európy sú nerozlučne súvisiace časti veľkej a jednotnej európskej kultúry. (Str. 88 - 89).

Pozoruhodné sú aj autorove názory na vzťah národa a štátu, ktoré možno uviesť aj v súvislosti s krízou katolíckej viery, zasiahnutej bludmi modernizmu, ktoré boli dôsledne analyzované v encyklike pápeža svätého Pia X., Pascendi Dominici gregis, z roku 1907. R. N. Coudenhove-Kalergi konštatuje: „Každý kultúrny človek musí pracovať na tom, aby tak, ako je náboženstvo dnes, národnosť bola zajtra súkromnou záležitosťou každého človeka. Budúca odluka národnosti od štátu bude rovnako veľkým kultúrnym činom, ako odluka cirkvi od štátu. Pojem „štátneho národa“ sa prežije rovnako, ako pojem „štátnej cirkvi“, a ustúpi pred zásadou: slobodná národnosť v slobodnom štáte. (Str. 92).

Stupne vývoja Pan-Európy

R. N. Coudenhove-Kalergi formuluje veľmi jednoznačne vo svojej knihe Pan-Európa jednotlivé fázy vývoja národov Európy v budúcnosti na ceste k vzniku Pan-Európy. Je potrebné uviesť, že predmetná kniha bola vydaná v roku 1923.

Prvým krokom k Pan-Európe je zvolanie paneurópskej konferencie, na ktorej sa nesmie diskutovať o teritoriálnych otázkach, ale majú sa vytvoriť výbory pre otázky rozhodcovského súdu, záruk, odzbrojenia, menšín, dopravy, ciel, meny, dlhov a kultúry. Predmetná konferencia sa musí uzniesť na tom, že sa bude schádzať periodicky ako jej „panamerická sestra“.

Druhým krokom k Pan-Európe je uzavretie zmluvy o rozhodcovskom súde a o garančnom pakte medzi všetkými demokratickými štátmi pevninskej Európy.

Tretím krokom k Pan-Európe je vytvorenie paneurópskej colnej únie a zjednotenie Európy do jednotnej hospodárskej oblasti.

Zavŕšením paneurópskych snáh je vytvorenie Spojených štátov európskych podľa vzoru Spojených štátov amerických. Pan-Európa by mala Komoru národov, zloženú z 300 poslancov, z ktorých každý poslanec má reprezentovať 1 000 000 Európanov, a Komoru štátov, zloženú z 26 zástupcov 26 európskych vlád.

R. N. Coudenhove-Kalergi poukazuje na zásadu rovnoprávnosti všetkých národných jazykov, avšak všetky európske štáty by sa mali odhodlať na zavedenie anglického jazyka ako povinného jazyka najprv na stredných školách, a následne aj na obecných školách. Anglický jazyk ako medzinárodný dorozumievací jazyk by predstavoval pomocný jazyk pre každého Európana. (Str. 95 - 96).

Spojené štáty americké ako vzor pre zavŕšenie paneurópskych snáh

R. N. Coudenhove-Kalergi konštatoval vo svojej knihe Pan-Európa, z roku 1923, že zavŕšením paneurópskych snáh má byť vytvorenie Spojených štátov európskych podľa vzoru Spojených štátov amerických. So zreteľom na odsúdenie slobodomurárstva zo strany Cirkvi je potrebné venovať pozornosť aj stručnej charakteristike vplyvu slobodomurárstva na vznik a existenciu Spojených štátov amerických.

Politický mesianizmus je založený na presvedčení o zvláštnom vyvolení určitého národa alebo štátu, ktorému patrí výnimočné postavenie v dejinách ľudstva. Korene amerického mesianizmu spočívajú na jednej strane v protestantizme, ktorý reprezentovali puritáni priplávajúci na lodi Mayflower ako „otcovia pútnici“ osídľujúci „Nový svet“, a na druhej strane v osvietenstve, zastúpenom rôznymi tajnými spoločnosťami. Oba zmienené prúdy mali spoločný názor na „Starý svet“, teda na Európu, ktorá predstavovala pre nich temnú ríšu skazenosti a neslobody. Protestantské sekty videli Bohom zasľúbenú zem v Amerike, „Nový Izrael“, „Nový Jeruzalem“, pričom Európa bola považovaná za Egypt, kde vládne tyranský faraón, resp. bola považovaná za „pápeženský Babylon“. Atlantický oceán sa stal pre nich „Červeným morom“, cez ktoré Hospodin vedie svoj vyvolený ľud.

Na rube súčasnej štátnej pečate USA je nedostavaná pyramída, ktorá na vrchole obsahuje „oko Prozretelnosti“, a nad ním nápis „Annuit coeptis“, („Schválil započaté“), čo je vykladané v zmysle, že Boh požehnal vzniku Ameriky. Pod slobodomurárskou pyramídou, ktorá má na svojich základoch dátum prijatia Deklarácie nezávislosti, („MDCCLXXVI“), sa nachádza stuha s hrdým nápisom „Novus ordo seclorum“, („Nový poriadok vekov“).  

Amerika sa stala zasľúbenou krajinou nie len pre protestantov, ale aj pre osvietencov, ktorí videli v jej „panenstve“ príležitosť na vytvorenie „spoločnosti voľnosti, rovnosti a bratstva“, zbavenej európskej tyranie a tmárstva. Amerika sa mala stať „Novou Atlantídou“, o ktorej uvažoval aj filozof Manly Palmer Hall, slobodomurár najvyššieho 33. stupňa škótskeho rítu, v diele „The Secret Destiny of America“, („Tajné poslanie Ameriky“).

Vplyv osvietencov a slobodomurárov na vzniku amerického „Nového sveta“ je zreteľný nie len z postojov otcov zakladateľov a prezidentov USA, ale napríklad aj z architektúry stredu hlavného mesta USA, Washingtonu. George Washington a Thomas Jefferson zverili návrh usporiadania tohto mesta francúzskemu architektovi a slobodomurárovi, ktorým bol Pierre Charles L'Enfant. Na rozdiel od staviteľov stredovekej Európy, kde hlavné stavby predstavovali kresťanské kostoly, hlavné stavby Washingtonu predstavujú „svätyne demokracie“, a to „rímsky“ Kapitol, „grécky“ Lincolnov pamätník a „egyptský“ Washingtonov monument. Na rozdiel od stredovekého mesta, v ktorom žiadna stavba nesmela prevyšovať vežu katedrály, čo vyjadrovalo uznanie primátu Božieho zjavenia vo verejnom živote, v strede Washingtonu nesmie stáť vyšší objekt, než kupola kongresu, ktorý predstavuje zvrchovanú vládu ľudu.

Americký prezident a slobodomurár James Monroe predniesol svoju výročnú správu pred americkým kongresom dňa 2. decembra 1823, ktorá sa stala známou pod označením „Monroeova doktrína“, a ktorá sa stala pretrvávajúcim modelom expanzívnej zahraničnej politiky USA. V zmysle tejto doktríny vzhľadom na záujmy USA americké svetadiely, t. j. aj územia mimo území USA, nemajú byť predmetom kolonizácie akejkoľvek európskej mocnosti, nakoľko by to predstavovalo ohrozenie bezpečnosti a pokoja USA. Je potrebné uviesť, že územia, ktoré sa dostali týmto prístupom pod „ochranné krídla“ USA, neuzavreli s USA žiadne zmluvy. Americký prezident a slobodomurár William McKinley konštatoval v súvislosti s anexiou Havajskej republiky: „Potrebujeme Havaj rovnako a dokonca omnoho viac, než sme potrebovali Kaliforniu. Je to zjavné predurčenie.“ (8).

Medzi amerických prezidentov slobodomurárov patrili George Washington, James Monroe, Andrew Jackson, James Knox Polk, James Buchanan, Andrew Johnson, James Abram Garfield, William McKinley, Theodore Roosevelt, William Howard Taft, Warren Gamaliel Harding, Franklin Delano Roosevelt, Harry S. Truman a Gerald Rudolph Ford. (9).

Nahradenie rozmanitosti národov rozmanitosťou osobností

R. N. Coudenhove-Kalergi predstavil svoje pozoruhodné názory aj v knihe Praktický idealizmus, („Praktischer Idealismus. Adel - Technik - Pazifismus“), vydanej vo vydavateľstve Pan-Europa Verlag, v roku 1925. Možno uviesť niekoľko myšlienok autora uvedených v tejto knihe. Súčasne možno uvažovať o miere naplnenia týchto predstáv v podmienkach súčasných kultúrnych premien európskych štátov.

„Človek vzdialenej budúcnosti bude kríženec. Dnešné rasy a kasty padnú za obeť rastúcemu prekonávaniu priestoru, času a predsudkov. Euroázijsko-negroidná rasa budúcnosti, podobná navonok starovekým Egypťanom, nahradí rozmanitosť národov rozmanitosťou osobností.“. (Str. 22 - 23).

„Kresťanstvo ako svetové náboženstvo sa vyvinulo z bezrasového mesta Ríma, a socializmus sa vyvinul v národnostne zmiešaných priemyselných mestách západu. Oba prejavy kresťanskej mentality sú založené na internacionalizme.“. (Str. 25).

„Náš demokratický vek je nešťastnou epizódou medzi dvoma veľkými aristokratickými epochami: feudálnou aristokraciou meča a sociálnou aristokraciou ducha. Feudálna aristokracia je v úpadku, a aristokracia ducha je v procese vzniku. Obdobie medzi týmito opochami sa označuje ako demokratické, ale v skutočnosti dominuje pseudo-aristokracia peňazí.“. (Str. 31).

„Vplyv pokrvnej šľachty klesá, ale vplyv aristokracie ducha rastie. Tento vývoj a s ním aj chaos modernej politiky skončí vtedy, keď aristokracia ducha strhne na seba mocenské prostriedky: strelný prach, zlato, tlačiarenskú čerň, a použije to k všeobecnému požehnaniu.“. (Str. 32 - 33).

„Demokracia vznikla z rozpakov, nie preto, že ľudia nechceli šľachtu, ale preto, že ľudia nenašli šľachtu. Hneď po konštituovaní novej šľachty, skutočnej šľachty, demokracia zanikne.“. (Str. 36).

„Šľachtic budúcnosti nebude ani feudálny, ani židovský, ani buržoázny ani proletársky, bude syntézou. Rasy a triedy zaniknú v dnešnom zmysle slova, osobnosti zostanú.“. (Str. 55). (10).

Osobnosti euroštátu pre euronárod

Altiero Spinelli (1907 - 1986) je významnou postavou v procese postupného pohltenia suverénnych európskych národov do jedného európskeho štátu. Altiero Spinelli bol taliansky komunista a slobodomurár, ktorý sa označuje za jedného z „otcov zakladateľov“ Európskej únie. Svoju náklonnosť pre komunistické ideály postupne doplnil horlivým záujmom o podporu európskeho federalizmu a zjednotenia Európy. Bol spoluautorom tzv. Manifestu z Ventotene, v ktorom predstavil svoju víziu nahradenia suverénnych národných štátov nadnárodnou federáciou európskych štátov a vytvorenia európskej nadnárodnej vlády. Stal sa poslancom talianskeho parlamentu, poslancom európskeho parlamentu a európskym komisárom.

Altiero Spinelli bol významnou osobnosťou Európskeho parlamentu v procese vypracovania konečného návrhu Zmluvy o federálnej Európskej únii. Európsky parlament prijal návrh Altiera Spinelliho a schválil „Návrh zmluvy o založení Európskej únie“, tzv. „Spinelliho plán“, dňa 14. februára 1984. Národné parlamenty neschválili predmetný návrh, avšak text návrhu sa stal základom pre Jednotný európsky akt z roku 1986, ktorým sa otvorili hranice pre vytvorenie spoločného európskeho trhu a pre podpis Maastrichtskej zmluvy z roku 1992, ktorou sa vytvárala Európska únia. Hlavná budova Európskeho parlamentu v Bruseli nesie meno Altiera Spinelliho. Altiero Spinelli bol poradcom ďalších významných osobností v procese tvorby Európskej únie. Možno poukázať najmä na osobnosti, akými boli Jean Monnet a Paul Henri Spaak.

Jean Monnet (1888 - 1979) bol najvyšším poradcom francúzskej vlády a dôverným poradcom amerického prezidenta Franklina Delano Roosevelta, ktorý bol významným americkým slobodomurárom. Jean Monnet konštatoval vo Francúzskom výbore národného oslobodenia v roku 1943: „V Európe nebude mier, kým jednotlivé štáty sa neprestanú formovať na základe národnej suverenity ... . Európske krajiny sú príliš malé na to, aby svojim občanom zabezpečili potrebnú prosperitu a sociálny rozvoj. Európske štáty musia vytvoriť federáciu.“. Jean Monnet inicioval a pripravil tzv. „Schumanovu deklaráciu“, ktorú predstavil Robert Schuman, francúzsky minister zahraničných vecí, v roku 1950, a v ktorej sa navrhovalo zavedenie nemecko-francúzskej produkcie uhlia a ocele riadenej jedným najvyšším orgánom. Predmetná deklarácia sa stala základom Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktoré bolo predchodcom Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskej únie. Jean Monnet založil aj Akčný výbor pre Spojené štáty európske.

Paul Henri Spaak (1899 - 1972) bol belgickým ministrom zahraničných vecí a predsedom vlády, predsedom prvého Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov (OSN), a prvým generálnym tajomníkom Rady Severoatlantickej aliancie (NATO). Pracoval na projekte colnej únie medzi Belgickom, Holandskom a Luxemburskom, t. j. Benelux, ktorý predstavoval voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a peňazí už v roku 1944. Bol zvolený za predsedu výboru pre prípravu správy o vytvorení spoločného európskeho trhu na konferencii v Messsine v roku 1955. Predmetná správa sa stala základom pre medzivládne konferencie a pre vznik Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, pre podpis tzv. Rímskych zmlúv v roku 1957, a pre následné vytvorenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Paul Henri Spaak razantne presadzoval európsku integráciu a nezávislosť Európskej komisie. Príkladom je jeho konštatovanie v jednom zo svojich prejavov: „Európa zajtrajška musí byť nadnárodná.“. (11).

Americký záujem na jednotnom európskom štáte

Na základe vládnych dokumentov Spojených štátov amerických možno konštatovať, že americká spravodajská komunita realizovala kampaň podporujúcu európske federalistické hnutie už v 50. rokoch 20. storočia.                         

Spojené štáty americké presadzovali začlenenie Veľkej Británie do projektu vytvorenia jednotného európskeho štátu. William Joseph Donovan bol vedúci amerického Úradu pre strategické služby (OSS), zriadeného v roku 1942, t. j. počas funkčného obdobia prezidenta Franklina Delano Roosevelta. Tento úrad predstavoval vojenskú spravodajskú službu, a bol základom pre vytvorenie nástupníckej spravodajskej služby, ktorou sa stala Ústredná spravodajská služba (CIA). William Joseph Donovan podpísal memorandum v roku 1950, ktoré obsahovalo pokyny pre podporu vytvorenia plnohodnotného európskeho parlamentu.

Spojené štáty americké vytvorili vlastný nástroj pre podporu vzniku jednotného európskeho štátu, ktorým bol Americký výbor pre zjednotenú Európu (ACUE), zriadený v roku 1948. Jeho predsedom bol zmienený William Joseph Donovan, a podpredsedom bol Allen Welsh Dulles, ktorý bol riaditeľom americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) v neskoršom období. Členom predmetného výboru bol aj Walter Bedell Smith, ktorý bol predchádzajúcim riaditeľom americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA). Na základe dokumentov možno konštatovať, že Americký výbor pre zjednotenú Európu (ACUE) financoval Európske hnutie, založené v roku 1948, pričom napríklad v roku 1958 poskytol celkovo 53,5 % prostriedkov určených na činnosť predmetného hnutia. Európske hnutie združuje organizácie a jednotlivcov zameraných na vytvorenie jednotného európskeho štátu na federatívnom základe. (12).

Jozef Hieronym Retinger bol čestným generálnym tajomníkom Európskeho hnutia od roku 1948 do roku 1950. Žil v Mexiku od roku 1917, kde pôsobil ako politický poradca mexického prezidenta, ktorým bol Plutarco Elias Calles. Tento mexický prezident bol slobodomurár a prenasledoval katolíkov v Mexiku. Jozef Hieronym Retinger je jeden z iniciátorov prvého stretnutia významných osobností v Holandsku blízko mesta Arnhem v hoteli de Bilderberg, ku ktorému došlo v roku 1954. Každoročné stretnutia „Konferencie Bilderberg“ absolvuje 120 až 150 vybraných osobností sveta, a verejnosť nemá prístup k rokovaniu.

Národ a viera v zajatí falošného mieru

Druhá svetová vojna v rokoch 1939 až 1945 priniesla materiálnu skazu celému svetu, avšak jej príčiny súviseli s mravným pádom európskej spoločnosti už na začiatku 20. storočia. Situácia v Cirkvi a v spoločnosti má hlbokú súvislosť. V zmysle mnohých varovaní pápežov týkajúcich sa zhubného vplyvu slobodomurárstva na Cirkev, národy, štáty a spásu ľudí, existuje preukázaná súvislosť medzi mocným vplyvom slobodomurárskych síl a vývojom života Cirkvi, národov, štátov a svetonázoru ľudí. Tento vývoj jednoznačne preukázal, že Cirkev bola vystavená radikálnym premenám, ktoré prebiehali súčasne s premenami spoločnosti najmä po Druhom vatikánskom koncile (1962 - 1965). Predmetné premeny postupne priniesli neprimerané zvýraznenie významu človeka vo svete na úkor významu Stvoriteľa a Spasiteľa, a jeho vlády nad stvoreným svetom. Tieto radikálne premeny v myslení mali veľký vplyv nie len na život v Cirkvi, ale aj na život v spoločnosti.

Rozhodujúca fáza výstavby základov svetovej babylonskej veže prebieha v období po druhej svetovej vojne, pričom európsky pilier tejto stavby je veľmi dôležitý. Rímska cirkev vo svojej tradičnej podobe nenarušenej modernistickými bludmi by mohla predstavovať rozhodujúce ohrozenie pre tento slobodomurársky zámer. Kľúčovým heslom pre nerušené budovanie súčasných spoločenských štruktúr likvidujúcich suverenitu, slobodu a katolícku vieru jednotlivcov, národov a štátov, je mier. V záujme zachovania mieru sa neodporúčajú mnohé snaženia, ktoré boli celkom prirodzené pred niekoľkými desaťročiami, ako napríklad suverénne smerovanie národa a hľadanie vzorov v autoritách vlastného národa. Heslo mier sa používa aj v medziľudskom kontakte na odsunutie každého postoja, ktorý môže vyrušovať iného človeka pri páchaní vzbury proti Stvoriteľovi. Heslo mier sa vyjadruje v tomto prípade slovom tolerancia. Jednou z tragédií spoločnosti zasiahnutej slobodomurárstvom, sú milióny obetí človekom vyvolaných potratov a eutanázie. Na tieto obete „šíriteľov mieru“, prekračujúce svojim počtom obete všetkých svetových vojen, sa neaplikuje ochrana pred zabitím. Sila Cirkvi ako poslednej záchrany týchto obetí, sa prirodzene musela oslabiť pozoruhodnou túžbou po mieri, ktorý jej predstavitelia uzatvárajú s heretikmi a s predstaviteľmi pohanských kultov v posledných desaťročiach. Je zjavné, že podobnými tendenciami sa likviduje význam vnímania rozdielu medzi vieroučnou pravdou a bludom, medzi cnosťou a neresťou, a tým aj medzi dobrom a zlom. Toto poňatie mieru je falošné, a privádza nasledovníkov Spasiteľa do pasce neskoršieho zrieknutia sa prejavov katolíckej viery, alebo do neskoršieho otvoreného konfliktu so silami nepriateľskými katolíckemu poňatiu Boha a národa. Je pravdepodobné, že predmetný otras a jeho bolestné následky pre katolíkov budú v neskoršom období hodnotené rovnako, ako následky účasti na budovaní každej babylonskej veže, teda ako dopustený Boží trest. 

R. N. Coudenhove-Kalergi argumentoval pri odôvodnení svojho projektu budúceho jednotného európskeho štátu zachovaním mieru v zjednotenej Európe. Rovnako argumentujú aj jeho nasledovníci v súčasnosti pri akomkoľvek ďalšom nátlaku na národy so zámerom pohltiť tieto národy do nadnárodných štruktúr oslobodených od vnímania katolíckeho poňatia Boha a národa. Vzhľadom na duchovné oslabenie jednotlivcov zasiahnutých apostázou a materializmom je zjavné, že zodpovedné budovanie vlastného štátu prostredníctvom jedinečnosti suverénneho štátotvorného národa sa týmto ľuďom javí ako niečo zbytočne komplikované a neisté. Preto sú rozhodnutí postupne odovzdať rozhodovanie o svojej budúcnosti predstaviteľom nadnárodných štruktúr, ktoré reprezentuje najmä Európska únia a jej orgány. Európska únia stojí na slobodomurárskych základoch od svojho počiatku, a je len ďalším nástrojom temných síl na vytvorenie sveta bez prípustnosti katolíckeho poňatia Boha a národa. Príkladom tejto skutočnosti je nie len vylúčenie Boha z akýchkoľvek kľúčových dokumentov Európskej únie, ale najmä otvorená podpora Európskej únie pre mnohé aktivity a postoje odporujúce katolíckej morálke, napríklad podpora propagácie homosexuality a rodovej ideológie, a pod.. Rozhodujúce miesto v procese výstavby Európskeho protektorátu majú nie len razantní predstavitelia síl zjavne odporujúcich katolíckej viere a suverenite národov, ale najmä osobnosti reprezentujúce neustálu snahu o akýsi „mierový kompromis“, s cieľom dať „integračnému procesu“ len takú rýchlosť, aby mravne oslabený európsky ľud predčasne neskončil svoj dlhý spánok.

Možno poukázať na tragické pôsobenie Angely Dorothey Merkelovej, súčasnej nemeckej spolkovej kancelárky, vedúcej predstaviteľky Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU). Vystupuje ako nositeľka myšlienky budovania Európskej únie, a je nositeľkou ceny Európskej spoločnosti Coudenhove-Kalergi. Svojim rafinovaným postojom významne prispela k presadeniu tzv. homosexuálnych manželstiev v Nemecku v roku 2017. Poslanci jej politickej strany mohli hlasovať v tomto prípade veľmi výnimočne „bez pokynov straníckeho orgánu“, a teda mohli podporiť tento zvrhlý návrh v požadovanom počte poslancov, hoci ona sama mohla hlasovať pohodlne proti tomuto návrhu. Je zjavné, že „eurokresťanstvo“ podporovateľov slobodomurárskych cieľov v politike podporuje neutralizáciu nekompromisných postojov skutočných kresťanov, ktoré jediné by mohli narušiť základy nového Európskeho Babylonu, a jeho vzbury proti Bohu. Za túto dôležitú službu pre temné sily tohto sveta každý služobník dostáva zaslúženú odmenu, ktorá spočíva v možnosti nerušenej spolupráce na zavŕšení duchovného a mravného rozvratu európskych národov.      

Slovenská cesta do pasce slobodomurárskeho európskeho protektorátu je dôsledkom desaťročí boľševizácie a postupnej neutralizácie prejavov katolíckej viery vo vzťahu k Bohu a k vlastnému národu. Hlboké zranenie slovenského národa spôsobené otvorením sa hriechom marxistickej ideológie v minulosti a jej pokračovaniu v podobe prijímania neomarxistických tlakov Európskej únie v súčasnosti zamedzuje slovenskému národu požehnanie pravého Boha v značnej miere a jeho ochranu pred hlasmi falošných prorokov lákajúcich národy na uzavretie nemravného obchodu. Tento nemravný obchod je založený na odovzdaní vlastnej slobody a vlastnej suverenity za prísun „europeňazí“ od iného národa, pričom množstvo peňazí nie je podstatné. Toto postavenie národa je ponižujúce a nedôstojné tým viac, že nebolo vyvolané bezprostredným násilným tlakom. Predmetné „samoponíženie národa“ postupne likviduje štátotvornosť tohto národa, a vedie národ pod patronát bezbožných otrokárov súčasne so stratou jeho vzťahu k Stvoriteľovi. „Obchodníci s národmi“ hlásajú agresívne heslá o zániku národa v chudobe alebo vo vojne v prípade, ak národ neuzavrie obchod smerujúci k jeho postaveniu vydržiavanej prostitútky. Je zjavné, že oslabenie katolíckeho poňatia Boha ako dôveryhodného sprievodcu nášho suverénneho národa umožnilo v rozhodujúcej miere uzavrieť tento nemravný obchod, a prekričať hlas nepokojného svedomia mnohých ľudí, ktorí nepredali svoju katolícku vieru.

 

ZDROJ:

 

(1). PODOLSKÝ, Peter. B.: Slobodomurárstvo - nešťastie našej doby. Bratislava: Magnificat Slovakia, Tretie vydanie, 2007, s. 7 - 8, 16. ISBN 978-80-967740-7-4.

(2). Pápež Lev XIII., Encyklika Humanum genus.

(3). KLINEC, Ivan: Richard Nikolaus Coudenhove-Kalergi a jeho vízie zjednotenej Európy ako cesta k európskemu mieru. In: Integrovaná bezpečnosť, Integral safety, 2014. Proceedings of the International Scientific Conference, Bratislava, December 18 - 19, 2014. Strix: Žilina, Edition ESE - 17, First Edition, ISBN 978-80-89753-00-0.

(4). Freimaurerei und die Idee des vereinten Europa. Richard Graf Coudenhove-Kalergi als Freimaurer. Zeichnung in der Loge Europa. Oktober 2014. In: Förderverein Loge Europa, Verein zur Förderung der Freimaurerei in Lüneburg, Lüneburg. [online]. [citované: 23.05.2018]. Dostupné na internete:

http://1051.acgl.eu/index.php/traktate-aus-der-loge/coudenhove-kalergi-als-freimaurer.

(5). COUDENHOVE-KALERGI, Richard Nicolaus: Pan-Evropa. Praha: Aventinum, 1926.

(6). Významní zednáři. Kdo byl zednářem. In: Řádná a dokonalá zednářská lóže u vycházejícího slunce v Orientu Brno. [online]. [citované: 23.05.2018]. Dostupné na internete:

http://www.luvs.cz/vyznamni-zednari.html.

(7). ČECHUROVÁ, Jana: Participace Karla Čapka na svobodném zednářství. In: Památník Karla Čapka, příspěvková organizace Středočeského kraje. [online]. [citované: 23.05.2018]. Dostupné na internete:

http://www.capek-karel-pamatnik.cz/vismo/dokumenty2.asp?id_org=200013&id=14414.

(8). ČEJKA, Martin R.: Americký mesianismus a jeho „nové evangelium“. In: Te Deum, 11. ročník, č.: 1/2016, s. 41 - 50.

(9). United States Masonic Presidents. Freemason Presidents of the United States of America. In: Freemason Information. A web magazine about Freemasonry. [online]. [citované: 23.05.2018]. Dostupné na internete:

http://freemasoninformation.com/masonic-education/famous/united-states-masonic-presidents/.

(10). COUDENHOVE-KALERGI, Richard Nicolaus: Praktischer Idealismus. Adel - Technik - Pazifismus. Wien - Leipzig. Paneuropa Verlag, 1925, s. 22 - 23, 25, 31, 32 - 33, 36, 55.

(11). Zakladatelia EÚ. In: Oficiálna webová lokalita Európskej únie. [online]. [citované: 23.05.2018]. Dostupné na internete:

https://europa.eu/european-union/about-eu/history/founding-fathers_sk.

(12). EVANS-PRITCHARD, Ambrose: Euro-federalists financed by US spy chiefs. In: The Daily Telegraph, 19.09.2000. [online]. [citované: 23.05.2018]. Dostupné na internete:

https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/1356047/Euro-federalists-financed-by-US-spy-chiefs.html.

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo