Slávime spomienku Panny Márie, Matky Cirkvi

Slávime spomienku Panny Márie, Matky Cirkvi

Na základe rozhodnutia Svätého Otca Františka sa v dnešný deň po prvýkrát slávi v celej Cirkvi latinského obradu záväzná liturgická spomienka Panny Márie, Matky Cirkvi. Jej termínom je pondelok po nedeli Zoslania Ducha Svätého, tradične označovaný ako Svätodušný pondelok.

Starobylá úcta

Už svätý Augustín (354-430) učil, že Mária je matkou členov Kristovho tela, pretože spolupracovala svojou láskou pri zrode veriacich v Cirkvi. Svätý Lev Veľký (400-461) hovoril, že zrodenie Hlavy je aj zrodením Tela, čím sa naznačuje, že Mária je súčasne Matkou Krista, Božieho Syna a aj Matkou členov jeho tajomného Tela, ktorým je Cirkev. 

Pápež Pavol VI. na záver 3. sekcie Druhého vatikánského koncilu 21. novembra 1964 vyhlásil Pannu Máriu za „Matku Cirkvi“. Urobil tak v spojitosti s promulgovaním vieroučnej konštúcie o Cirkvi  Lumen gentium, ktorá venuje jednu celú kapitolu Božej matke. Pavol VI. vtedy vo svojom príhovore okrem iného uviedol: „Prvýkrát sa stane, hovoríme to s hlbokým dojatím, že ekumenický koncil sa v jednej a zároveň širokej syntéze sústredí na katolícku náuku ohľadom miesta, ktoré treba pripísať Panne Márie v tajomstve Krista  a Cirkvi.“ Pavol VI. ďalej uviedol teologické zdôvodnenie udelenia tohto mariánskeho titulu: „Keďže Božie materstvo je príčinou, pre ktorú Mária má úplne jedinečný vzťah s Kristom a je prítomná v diele spásy, ktoré uskutočnil Kristus, tak predovšetkým z Božieho materstva vyplýva vzťah medzi Máriou a  Cirkvou; pretože Mária je matkou Krista, ktorý hneď ako prijal ľudskú prirodzenosť v jej panenskom lone,  zjednotil v sebe ako v Hlave svoje tajomné Telo, ktorým je Cirkev. Preto Mária, ako Kristova matka, má byť považovaná aj za matku všetkých veriacich a kňazov, to znamená Cirkvi.“

Počas Svätého roka 1975 boli do Rímskeho misála uvedené liturgické texty votívnej svätej omše o Matke Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. v roku 1980 vložil do Litánií loretánských zvolanie „Matka Cirkvi“. Ako poďakovanie za ochranu pri atentáte dal tento pápež umiestniť na priečelie pápežského domu mozaiku Márie, Matky Cirkvi, ktorú požehnal 8. decembra 1981. Terajší emeritný pápež býva v kláštore, ktorý v roku 1990 dal založiť už zmienený Ján Pavol II. a dostal názov Kláštor Matky Cirkvi. Chcem teraz ponúknuť kľúčové biblické texty, ktoré v liturgických textoch dnešnej spomienky zameriavajú pozornosť na úlohu Panny Márie ako Matky Cirkvi.

Hľa, tvoja matka!

Scéna z Jánovho evanjelia, v ktorej Boží Syn z kríža zveruje svoju matku a milovaného učeníka do vzájomnej opatery (porov. Jn 19,25-27), sa nachádza v samotnom srdci Ježišovho umučenia, ktoré má hlboké teologické a ekleziálne posolstvo.  Bezprostredne pred týmto textom je zmienka o nerozdelenej Ježišovej tunike, ktorá je v tradícii symbolom jednoty Cirkvi. V tomto duchu aj  Mária a milovaný učeník predstavujú jednotu Cirkvi, ktorá sa rodí z Pánovho kríža a uskutočňuje sa okolo jeho kríža. Napĺňajú sa Ježišove slová: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12,32) Cirkev pre zachovanie svojej jednoty potrebuje prítomnosť Božej matky. 

Je potrebné poukázať na podobnosť kalvárskej scény so svadbou v Káne Galilejskej. Osobitne chcem zdôrazniť štyri prvky. Výraz „Ježišova matka“ a oslovenie „žena“,  ktoré sa nachádzajú v obidvoch textoch. Ďalej je to téma „hodiny“, ktorá sa v Káne objavuje po prvýkrát a na kríži dosahuje svoje naplnenie. Napokon je to téma „slávy“, ktorú Ježiš zjavil svojim učeníkom a v plnosti oslávil Otca smrťou na kríži. V hodine ukrižovania sa naplno zjavuje tajomstvo svadby, v ktorej Ženích dáva všetkým dar spásy. V obidvoch prípadoch zohráva Ježišova matka dôležitú úlohu. Ak svadba v Káne je umiestnená na začiatku Jánovho evanjelia (Jn 2) a predstavuje aj začiatkok viery učeníkov, opis umučenia je umiestnený v závere evanjelia (Jn19) a predstavuje vyvrcholenie tejto viery. V obidvoch prípadoch má významné miesto Ježišova matka. Máriine slová „urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2,5) sú základom správnej mariánskej úcty, ktorá vždy smeruje a privádza ku Kristovi. 

S Ježišovou matkou Máriou

Po Ježišovom nanebovstúpení a na základe jeho príkazu zostali apoštoli v Jeruzaleme, aby očakávali Otcovo prísľúbenie - dar Ducha Svätého (porov. Sk 1,4-8). V tomto očakávaní apoštoli nie sú osamotení: „Títo včetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.“ (Sk 1,14) Je to posledné miesto, kde sa výslovným spôsobom uvádza prítomnosť Božej matky. Táto zmienka je ekleziálna, lebo zobrazuje Máriu, ktorá sa uprostred spoločenstva veriacich a spolu s ním modlí. Mária teda nestojí nad Cirkvou, ale spolu s  ňou sa obracia v modlitbe k nebeskému Otcovi. Modlitba má tri dôležité vlastnosti: jednotu („jednomyseľne“), vytrvalosť („zotrvávali“) a komunitu – ide o modlitbu v spoločenstve. V tejto jednote má opäť dôležité miesto Ježišova matka Mária. Opäť sa potvrdzuje, že Cirkev pre zachovanie svojej jednoty potrebuje prítomnosť Božej matky.

Skutky apoštolov sa považujú za pokračovanie Lukášovho evanjelia, Božia matka má rovnako osobitné postavenie hneď v úvode tohto evanjelia. Mocou Ducha Svätého dala pozemský zrod Ježišovi Kristovi. V úvode Skutkov apoštolov stojí Mária aj pri „vzniku“ Cirkvi, ktorá sa zrodila mocou toho istého Ducha Svätého. Ak vo svojom chválospeve „Magnifikát“ Mária je dcérou Siona, ktorá prináša svetu Mesiáša, v ktorom sa napĺňajú očakávania starozákonného Božieho ľudu, tak je Mária aj Matkou Cirkvi, novozákonného Božieho ľudu, ktorý podobne ako Mária, má prinášať tomuto svetu Ježiša Krista. Kdekoľvek sa rozídu Ježišovi učeníci, muži a ženy, aby vedení Duchom Svätým hlásali zmŕtvychvstalého Pána a boli jeho svedkami, Ježišova matka zostáva uprosted nich neustále prítomná. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo