Film o apoštolovi Pavlovi

Film o apoštolovi Pavlovi

V tejto veľkonočnej dobe sa objavil v našich kinách film o apoštolovi Pavlovi. Prečítal som si niekoľko postrehov tých, ktorí si film už pozreli. Ja pridávam svoje postrehy v nádeji, že aspoň niektorým pomôžu. Pre mňa bol film inšpirujúci. V čom, to si prečítajte v nasledujúcich riadkoch.

V kinách na Slovensku beží film „Apoštol Pavol“. Zdá sa, že tvorcovia filmu vytvorili vcelku finančne nenáročný filmový projekt, nakoľko dej filmu umiestnili do roku 67 po Kristu a samotný film je lokalizovaný prevažne do dvoch miest. Prvým je uzavretá komunita rímskych kresťanov, ktorí sa ukrývajú pred svojimi prenasledovateľmi, pretože po požiari Ríma cisár Nero zvalil vinu na kresťanov. Druhým miestom je rímske väzenie, kde trávi svoj čas apoštol Pavol, čakajúci na vykonanie rozsudku smrti. Tieto miesta tvoria stret dvoch protichodných svetov: na jednej strane je to svet pohanského a stále dominantného Ríma a, na druhej strane, šíriaci sa svet kresťanstva a jeho vtedajšie utrpenie. Uvedomujem si, že je to dosť zjednodušený pohľad na film, ale myslím, že to vystihuje jeho podstatu.

Filmovú zápletku tvorí choroba dcéry veliteľa väznice a nepomáhajú ani rímski lekári, ani obety rímskym bohom. Manželka veliteľa väznice sa nevie zmieriť s tým, že svoju dcéru na tomto svete stráca a žiada manžela, aby urobil všetko pre jej záchranu. Posledný zúfalý krok veliteľa väznice spočíva v tom, že povolá k chorej dcére Lukáša, ktorý píše „Skutky apoštolov“ a chodí preto za Pavlom do väznice. Je to na odporúčanie samotného Pavla. Lukáš dcéru vylieči a vráti ju jej rodičom.

Do popredia filmu sa dostáva niekoľko faktov, ktoré stoja za zmienku. Ako prvý fakt, by som uviedol, že dcéru veliteľa väznice neuzdravil Pavol, ale Lukáš, ktorého Pavol označil za lekára a tak ho vnímala aj komunita kresťanov. Ak by dcéru uzdravil Pavol, uzdravenie by sa dostalo do teologickej roviny. Ale tým, že dcéru uzdravil Lukáš, Grék a známy lekár, ostáva skutok na rozhraní roviny prirodzenej i nadprirodzenej. Autori filmu to ponechávajú na úsudku diváka, aby si sám vec vyhodnotil a nevnucujú mu charakter uzdravenia. Podobne je to aj pri druhom fakte, na ktorý chcem poukázať. Kresťanská komunita zvažuje svoj odchod z Ríma, aby sa mohla zachrániť pred prenasledovaním, utrpením a smrťou. Žiada však usmernenie od Pavla z väzenia, aby im povedal, čo majú urobiť: odísť alebo ostať. Pavol im však odpoveď nedáva, ani im neurčuje nijaké smernice. Ponecháva to na ich úsudku: kto chce, nech odíde, kto chce, nech ostane. Tento fakt má dvojaké posolstvo: jednak naznačuje, že kresťanskí lídri nezneužívali svoje postavenie a nediktovali veriacim, čo majú robiť do samotných detailov; potom to, že nech si to každý vyhodnotí vo svojom svedomí pre Pánom.

Vo filme je ukázaná aj slabosť a zraniteľnosť členov kresťanského spoločenstva. Niektorí nevydržia tlak utrpenia a siahnu po zbraní a zabíjaní. Ale to je v rozpore s nenásilnosťou kresťanstva, čo Pavol výslovne odsúdi. Aj v tomto sa ukazuje kresťanstvo tak, akým asi aj v ťažkých časoch bolo. Sv. Augustín tvrdí v pojednávaní o panenstve, že nijaký dar, ani dar mučeníctva, nie je istým, ak neprešiel ohňom skúšky. Až po skúške možno povedať, či niekto tento dar mal alebo nie. V bežnom živote sa ukazuje, že niektorí kresťania tento dar mali a iní nemali.

Veľmi pekné sú rozhovory Pavla s Lukášom, ale aj rozhovory Pavla s veliteľom väznice. Pri rozhovoroch s Lukášom sa Pavlovi vracajú spomienky na časy jeho mladosti, keď kresťanov prenasledoval, ale i na čas jeho obrátenia pred Damaskom. Pri rozhovoroch s veliteľom väznice veľmi pekne vystupuje do popredia Pavlovo presvedčenie a viera v živého Ježiša a viera, že existuje život po odchode z tohto sveta. Pavol preto žije, pre toto nasleduje Krista a hlása evanjelium a pre túto nádej zomiera sťatím.

Film sa vyhýba drastickým scénam, na rozdiel od filmu Mela Gibsona o umučení Krista. Dialógy a zamyslenia filmu sv. Pavol však – podľa môjho názoru – môžu osloviť ľudí, ktorí rozmýšľajú a vedia sa vžiť do situácie toho druhého. To však závisí od subjektívneho nastavenia diváka. Som však presvedčený, že film o apoštolovi Pavlovi si nájde vlastný okruh divákov, ktorých osloví. Lebo nie je postavený až tak na citových zážitkoch, ale skôr na uvažovaní. V tomto môže osloviť aj tých kresťanov a ľudí, ktorých možno označiť za hľadajúcich. Pre úplnosť dodávam, že je to film v angličtine so slovenskými titulkami.

Foto:prevzaté z www.postoj.sk

Ján Duda

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo