Vyladení na dialóg

Vyladení na dialóg

Keď sa stretnú kresťan, moslim a žid, môžu sa diať veľké veci.

Včera sa v bratislavskom Pálffyho paláci stretli tri stovky ľudí, aby si vypočuli židovského rabína, katolíckeho a evanjelického kňaza a moslimského imáma hovoriť o pohľade troch monoteistických náboženstiev na podstatné otázky nášho sveta. Misha Kapustin, Anton Ziolkovský, František Ábel a Mohamad Hasna diskutovali o tom, čo spája ich náboženstvá, ale aj o tom, aké otázky, pochybnosti či predsudky stále stoja v ceste úplnému zmiereniu. Hovorili múdro, autenticky, presvedčivo. 

Zazneli slová o novej kapitole v medzináboženských vzťahoch na Slovensku. “Prvé podujatie svojho druhu v Bratislave - verejný medzináboženský dialóg medzi kňazmi katolíckej a evanjelickej cirkvi, rabínom a imámom. Medzináboženský dialóg tým dosiahol u nás nový level,” napísal na facebooku Pavol Demeš, producent fotografickej výstavy Videl som všetky kostoly Slovenska a moderátor náboženských tém.

Bol to nepochybne veľký deň pre dialóg, porozumenie a zblíženie. Formálne a neformálne kontakty, uskutočňované v rámci ekumenických inštitúcií, spoločných bohoslužieb či podujatí za zatvorenými dvermi, vystúpili novým spôsobom do verejného priestoru. 

Ľudia to ocenili, stáli vonku v radoch a potom popri stenách a na zemi v dvoch sálach Pálffyho paláca. Rovnako populárne bolo aj turné po stredných školách v regiónoch Slovenska, ktoré predchádzalo bratislavskej diskusii.

Samozrejme, niečo pododobné tomu, čo sa dialo dnu, už niektorí zažili. Zúčastnili sa tradície ekumenických bohoslužieb na festivale Pohoda, pri príležitosti cirkevných sviatkov alebo výrazných sekulárnych momentov, akou boli napríklad modlitby za Európu na začiatok slovenského predsedníctva v Európskej únii. Boli na pražských aktivitách komunity okolo Tomáša Halíka, každoročne vrcholiacich na konferencii Forum 2000. "Všetci stojíme na pleciach svojich predkov, urobme ich súčasťou našej prítomnosti," povedala domorodá aktivistka Ta'Kaiya Blaney pred dvoma rokmi na Fóre náboženstiev sveta v Salt Lake City. 

Je skvelé, že aj na Slovensku je na čom stavať. V tomto prípade ide o väčšie podujatia, množstvo menších aktivít a drobnú prácu rôznych mimovládok, nadšencov, minoritných skupín, ktorí po Novembri 1989, a dokonca aj pred ním, začali so zbližovaním ľudí, kultúr a náboženstiev v duchu otvorenej a solidárnej spoločnosti. Mnoho z týchto podujatí stavalo na hlade po duchovnosti po uvoľnení komunistickej totality a bolo inšpirovaných východnými náboženstvami a filozofiami.

Dialóg cirkví tiež priniesol v ostatných rokoch svoje výsledky, napríklad pozoruhodné vyhlásenie predstaviteľov katolíckej a židovskej obce k výročiu vzniku Slovenského štátu v roku 2016, alebo ich spoločné cesty do Svätej zeme a do Ríma. Je dôležité, aby sa poznanie a porozumenie medzi formálnymi autoritami teraz dostalo medzi veriacich. 

Voči moslimskej komunite však doteraz prevládal rezervovaný prístup až kritický odstup, najmä pod vplyvom teroristických útokov radikálnych islamistov a migračnej krízy. Napriek tomu, že Islamská nadácia na Slovensku, najvýraznejší hlas tunajších moslimov, opakovane odsúdila zneužívanie Koránu na páchanie terorizmu, mnoho Slovákov si kladie otázky o mierovej povahe islamu a podlieha obavám z toho, aby islam, ak by získal výraznejšie postavenie v spoločnosti, neukázal svoju radikálnu tvár.

Najčastejším predsudkom, s ktorým sme sa na stredných školách stretli, bolo tvrdenie, že moslimovia si nevážia iné náboženstvá. Čiastočne sa tento strach opiera o tragické svedectvá kresťanov na krízou zmietanom Strednom východe. Podstatným dielom však k šíreniu predsudkov prispieva populistická rétorika zo strany politikov, od krajnej pravice až po politický stred.

Všade na svete je medzináboženský dialóg dlhou, kľukatou a trpezlivou cestou. Medzináboženské hnutie dnes zažíva tretiu etapu svojho vývoja. Počiatočné kontakty nastali medzi dialogicky zmýšľajúcimi ľuďmi na periférii jednotlivých náboženstiev. Revolučné šesťdesiate roky 20. storočia priniesli vstup do verejného priestoru a kritiku spoločenských pomerov v duchu sociálneho učenia. Odvtedy sa dialóg etabloval priamo v cirkevných štruktúrach a vznikli nové ekumenické (kresťanské) a medzináboženské organizácie. 

Na Slovensku to nie je inak. Je to najmä príbeh odvážnych ľudí, ktorí nachádzajú silu prekonať seba a natiahnuť ruku cez plot. Aby nastal skutočný pokrok, mal by medzináboženský dialóg prebiehať na všetkých úrovniach - medzi duchovnými lídrami, teológmi, v náboženských spoločenstvách a tiež medzi ľuďmi. Voľbou vhodných tém aj foriem však môže a musí prekročiť hranice náboženstva a komunikovať so svetom, najmä s vedou, politikou a biznisom.

Aktéri občianskej spoločnosti majú v medzináboženskom dialógu svoje miesto. Práve oni môžu dosiahnuť tam, kam štát, cirkev alebo médiá často nedosiahnu - priamo do ľudskej mysle a srdca. Áno, platí to pre všetky tradičné inštitúcie. Cirkevné hierarchie sa vlne sekularizmu prispôsobujú pomaly, často uprednostňujúc „usadlícky“, nie „hľadajúci“ postoj, čím strácajú kontakt s ľuďmi. Medzináboženský dialóg dokáže novými formami diskusie, duchovnej meditácie, spevu, modlitby a aktívneho života v komunite osloviť mladú generáciu, ktorá nejaví záujem o tradičné chodenie do kostola. Preto by mali cirkvi vnímať mimovládne organizácie ako partnera, rešpektujúc ich autonómiu. Jeho prostredníctvom dokážu zasiahnuť širší okruh publika, ale aj získať poznatky a impulzy pre vlastný rozvoj.

Medzináboženský dialóg nie je v rozpore s ohlasovaním viery. Je mu však cudzie obracanie na vieru a mnohé medzináboženské organizácie to priamo zakazujú vo svojich štatútoch. Ako najlepšie svedectvo o viere postačuje vlastná prítomnosť a skutky. Je prirodzené, že človek vstupuje do dialógu z pozície vlastnej identity, s ochotou (túžbou) obohatiť sa poznaním iných. Načerpať tie zrnká pravdy, ktoré na iných náboženstvách vyzdvihuje napríklad deklarácia Nostra Aetate, vzácny dokument reformného Druhého vatikánskeho koncilu.  

Séria diskusií Stretnú sa kresťan, moslim a žid… odpovedá na autentickú potrebu zdola. Dezilúzia z demokracie, kríza inštitúcií, lož ako politická metóda, primitivizmus verejných debát a duchovné vákuum podporujú cestu mladej generácie k cynizmu, apatii a radikalizácii. 

Dokáže potenciál pravdy, lásky, osobného zážitku a pozitívneho príkladu zvrátiť toxické prúdy? Dokážeme sa napriek rozdielom zhodnúť na podstatných veciach? Nadšenie žiakov a učiteľov na školských diskusiách aj popularita verejných vystúpení svedčia o tom, že áno.

Stále je to na Slovensku vzácny pohľad, vidieť spolu hovoriť rabína, kňaza a imáma. Takéto stretnutia nesú silný odkaz ostatným - ak to dokážeme my, dokážeme to všetci.

Obdivujeme veriacich všetkých duchovných tradícií, ktorí vo svojej každodennej činnosti v riadiacich orgánoch cirkví, farnostiach či spoločenstvách ukazujú láskavú tvár voči ostatným. Ich dielo medzi ľuďmi je neoceniteľné, nechceme ho nahradiť. Obdivujeme aj agnostikov, sekulárnych humanistov a ateistov, ktorí veria v zlepšovanie človeka a možnosť dosiahnuť mier vo svete a pripúšťajú, že náboženstvo, ako veľakrát v minulosti, k tomu môže dopomôcť aj dnes.

Nevytvárame automatický súhlas alebo prijatie názoru druhého. Vytvárame bezpečný priestor, v ktorom sa môžu ľudia rôznych názorov a svetonázorov stretávať a viesť dialóg. Vytvárame populárne, verejné formáty, v ktorých sa takéto myšlienky môžu šíriť ďaleko nad rámec vlastných komunít. S nádejou, že budeme spoločne konať na prospech jednej ľudskej rodiny. 

Ústredným posolstvom väčšiny svätých textov je všeobjímajúca láska. Všetky náboženstvá spája zlaté pravidlo: rob druhému to, čo chceš, aby druhí robili tebe. Ako ľudia nemáme rovnakú identitu, ale máme rovnaké základné hodnoty a potreby. 

Zostaňme vyladení na frekvenciu dialógu. Spája nás zodpovednosť za seba a za tento svet. Poďme von a konajme.

Foto: Dominik Sepp

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora