Násilie v Biblii. Čo s tým?

Násilie v Biblii. Čo s tým?

Kritici kresťanstva často poukazujú na to, že v Biblii zvlášť v Starom Zákone je priveľa násilia. Keď čítame Starý Zákon, môžeme mať pri niektorých textoch pocit, že Boh nie je až taký milosrdný a láskyplný ako ho kresťania vykresľujú. Tieto námietky voči Písmu nemožno ignorovať ani zľahčovať.

Richard Dawkins, známy ateista píše vo svojej knihe Boží blud: „Boh zo Starého Zákona je tá najprotivnejšia postava v celej beletrii. Žiarli a je ešte na to pyšný. Je to malicherný, nespravodlivý, nemilosrdný tvor posadnutý ovládaním ostatných, pomstychtivý, krvilačný našepkávač etnických čistiek, je rozmarný, nenávistný tyran so záľubou v mizogýnii, homofóbii, rasizmu, infanticide, filicide, genocíde, šírení chorôb, megalomanstvu a sadomasochizmu.“ Nepochybne tvrdé slová. Ale keby som Bibliu chápal rovnako ako Dawkins - otrocky doslovne - tak by som sa k takémuto záveru tiež dopracoval. Dawkins odmieta možnosť, že niektoré texty v Biblii majú symbolický charakter. Myslím si že sa týmto spôsobom čítania Biblie dostáva do slepej uličky. Je však namieste otázka prečo ľudia, ktorí v neho neveria majú potrebu Bohu niečo vyčítať. Možno je to odmietanie jeho zvrchovanosti. Boh totiž môže život dať ale aj vziať. Násilie v Biblii je však záhadná a neľahká téma. Napriek tomu sa pokúsim ponúknuť zopár pohľadov na túto problematiku hoci je celkom možné, že otázky zostanú naďalej otvorené. V prvom rade však treba rozhodne odmietnuť čo i len náznak postoja, že „v mene Boha“ možno vraždiť. 

1) Biblia častokrát násilie zobrazuje, no neschvaľuje ho

Kritici vyčítajú Biblii že v nej priveľa vojen, krviprelievania a nemorálnosti. Vyčítky smerujú aj k významným biblickým postavám, ktorí neboli ani zďaleka takí svätí. Pravdou je že Biblia poukazuje na ľudskú realitu taká aká je. Nepatria vojny, útlak, otroctvo, zrady, nemorálne vzťahy k tejto realite? Niekedy vie byť život skutočne tvrdý až brutálny. V knihe Sudcov (Sdc 19,24-30) nájdeme príbeh o znásilnenej žene, ktorá bola rozštvrtená na 12 kusov pričom každý kus bol poslaný 12 kmeňom Izraela. Kritici neraz nerozlišujú že Biblia jedno zobrazuje a druhé schvaľuje. Bez prikrášlovania ukazuje že človek má v sebe sklon na zlé. Mojžiša, Dávida či Petra nevynímajúc. Ich hriechy však neschvaľuje.  
Svet Biblie je niekedy krutý. Poukazuje na hriechy svojej doby. Sú však ľudia dnes lepší než ľudia Biblie? Niekedy sa podsúva myšlienka že dnešná doba je humánnejšia než doba Starého Zákona. Toto obdobie je vraj prekonané, rovnako ako (vraj temný) stredovek. Viac práv, viac slobôd, viac rovnosti. Nesúhlasím s týmto názorom. Dnešný svet je rovnako drsný ba možno drsnejší než dávne doby biblické. Zločiny vieme rafinovanejšie ukryť. Výpočet hriechov dnešnej doby je dlhý: atómové zbrane, koncentračné tábory, genocídy, terorizmus, extrémizmus, pornografia, ničenie životného prostredia, obchodovanie s ľudmi, únosy, šikanovanie podriadených, potraty, eutanázie, deštrukcia rodiny, pohŕdanie autoritami, domáce násilie, rozvodovosť, klamstvá, manipulácie... Máte ešte pocit že sme humánnejšie pokolenie? 

2) Dejinný charakter a literárny žáner biblických textov 

Biblia nie je jednotná kniha. V skutočnosti je to knižnica. V tejto knižnici nájdeme 73 kníh a ide o žánrovo rôzne knihy - poučné, historické, pastorálne, evanjeliá, podobenstvá, žalmy. Ako katolík verím že Biblia je Božie slovo ale zároveň aj to, že bola napísaná ľudmi v danej kultúre a danom období. Autori využívali rôzne literárne a jazykové štýly na vyjadrenie hlbšieho zmyslu. Vtedajšie kultúry Blízkeho východu mali tendenciu predstavovať svoje božstvo ako bojovníka. Ani židovská kultúra nebola výnimkou. Mali by sme teda pozorne rozlišovať o aký žáner ide ak sa v nejakej biblickej knihe objaví násilie. Napríklad ustanovenie o vyhubení Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov v knihe Deuteronómium (Dt 20,17) a neskôr podmaňovanie Kannánu vykonané Jozuem nevykazuje typické prvky historickej správy. Stojí za zmienku že mnoho archeológov sa domnieva, že izraelské kmene si nepodmanili zasľúbenú krajinu rýchlym vojenským vpádom ale išlo skôr o postupnú infiltráciu. Už teológovia ranej Cirkvi (napr. Origenes) vykladali tieto texty ináč ako doslova. Mohli by sme povedať že išlo skôr o podobenstvo. Ide o príbehy analogické k Ježišovej výzve aby si človek zvádzaný zlom odrezal ruku, nohu prípadne vylúpil oko. (Mt 5,29) Je jasné, že nikto v tom nevidí návod na sebamrzačenie. Výzyva nás k tomu aby sme nekompromisne bojovali proti hriechu. Myslím si že toto je skutočný zmysel genocídnych a vojnových textov. Mnohí však mylne chápu Bibliu ako historickú štúdiu. Fundamentalisti ako štúdiu neomylne pravdivú, na strane druhej radikálni skeptici ako beznádejne chybnú. Tento protiklad je však absurdný. 

 

3) Čítať Starý Zákon vo svetle Nového Zákona

Neraz máme predstavu že Boh Starého Zákona je tvrdý a nekompromisný a Boh Nového Zákona je Bohom milujúcim a milosrdným. Ale ak pozorne čítame Starý Zákon nájdeme v ňom veľa prisľubení o pomoci, o vyslobodení a aj to, že Boh  trpezlivo znáša neprávosti svojho ľudu. Nestačí len vytrhávať zdanlivo tvrdé citáty z kontextu. Boh je ten istý včera, dnes a naveky. (Hebr 13,8) Jedine človek sa pod vplyvom Božej pedagogiky mení. Lepšie povedané, môže sa zmeniť ak to Bohu dovolí. Takýto progres môžeme vidieť naprieč celou Bibliou. Starozákonne knihy opisujú pre človeka 21. storočia neraz nepochopiteľné nariadenia. Napríklad známe „oko za oko, zub za zub.“ (Ex 20,27) Rovnako aj kameňovanie za bohorúhačstvo (Lv 24,10-23) alebo nariadenia na zabíjanie mužov, ktorí súložia s inými mužmi. (Lv 20,13) Starý Zákon je predovšetkým prípravou na príchod Ježiša Krista a preto obsahuje aj prechodné záležitosti. Účelom právneho systému Starého Zákona je chrániť spoločnosť pred zlom a zabrániť jeho šíreniu. Boh nemôže tolerovať rozmach zla. Táto legislatíva je však nedokonalá, dobovo a kultúrne podmienená. Na druhej strane nemožno dnes chápať tieto príkazy ako zdroj nenávisti k ženám alebo voči homosexuálom. Ježiš tieto veci vysvetľuje v novom svetle: „Počuli ste, že bolo povedané: “Oko za oko a zub za zub!” No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé.“ (Mt 5,38-39) Ježiš nás dokonca vyzýva aby sme milovali a modlili sa za svojich nepriateľov. (Mt 5,5,44) Na inom mieste sa Ježiš zastal ženy, ktorú chceli farizeji ukameňovať. Ježiš farizejom odkázal: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." (Jn 8,7)   

 

Použité zdroje

Boží blud - Richard Dawkins
Inšpirácia a pravda Svätého Písma - dokument Pápežskej biblickej komisie

 

 

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo