Liturgia je prameňom života, modlitby a katechézy

Liturgia je prameňom života, modlitby a katechézy

Tento text je z "dielne" Úradu liturgických ceremónii najvyššieho veľkňaza a vysvetľuje, prečo je liturgia prameňom života, modlitby a katechézy. Tento výklad sa opiera o Katechizmus Katolíckej cirkvi, body 1071-1075.

Body 1071-1075 Katechizmu Katolíckej cirkvi pojednávajú o posvätnej liturgii ako prameni života, ako aj vo vzťahu k modlitbe a katechézy. Liturgia je prameňom života najmä preto, že „je úkonom Krista“ (KKC, 1071). Potom preto, že je „aj úkonom Cirkvi“ (tamtiež). Ktorý z týchto dvoch aspektov je prvoradý? A čo v tomto kontexte znamená slovo „život“?

Liturgia a život

Druhý vatikánsky koncil zdôrazňuje, že „z liturgie a osobitným spôsobom z Eucharistie sa nám dostáva ako z prameňa milosť a nastáva posvätenie ľudí v Kristovi a oslavovanie Boha, k čomu smerujú ako k svojmu cieľu všetky cirkevné aktivity“ (Sacrosanctum concilium, 10). Teda sa rozumie, že ak sa povie, že liturgia je prameňom života, znamená to, že z nej vyviera milosť. Týmto bola zodpovedaná prvá otázka: liturgia je prameňom života hlavne preto, že je dielom Krista, pôvodcu milosti.

Jeden klasický princíp katolicizmu tvrdí, že „milosť neničí prirodzenosť, ale ho podporuje a zdokonaľuje“ (porov. sv. Tomáš Akvinský, Summa theologiae, I, 1, 8 ad 2 ecc.) Teda aj človek spolupracuje na liturgickom kulte, ktorý je kňazským úkonom celého Krista, čiže Hlavy, ktorou je Ježiš, a údov, ktorými sú pokrstení ľudia. Takto je liturgia prameňom života, nakoľko je úkonom Cirkvi. A pretože je liturgia dielom Krista a dielom Cirkvi, je posvätným úkonom „par excellance“ (Sacrosanctum concilium, 7), daruje veriacim Kristov život a vyžaduje od nich zodpovednú aktívnu a užitočnú časť (porov. Sancrosanctum concilium, 11). Od toho sa odvíja aj pochopenie vzťahu liturgie so životom viery, čo by sa dalo vyjadriť aj takto: „zo Života k životu“. Milosť, ktorú nám daruje Kristus v liturgii nás pozýva, aby sme sa prejavili aj životnou zaangažovanosťou: „Liturgiou sa nenaplní celá činnosť Cirkvi“ (Sacrosanctum concilium, 9), lebo ju musí predchádzať evanjelizácia, viera a obrátenie; až vtedy je schopná priniesť ovocie v živote veriacich (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1072).

Nie náhodou, keď došlo k zozbieraniu všetkých liturgických pojednávaní J. Ratzingera do jedného zväzku pod názvom Teológia liturgie, malo sa na mysli vyjadriť jednu zo základných intuícií autora doplniť aj podtitul: Sviatostný základ kresťanskej existencie. Je to vlastne teologické vyjadrenie toho, čo povedal Ježiš v Evanjeliu slovami:„Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15,5). V posvätnej liturgii prijímame dar Božského života v Kristovi, bez ktorého nemôžeme nič účinného urobiť pre našu spásu. Preto život kresťana nie je ničím iným, než pokračovaním alebo ovocím milosti, ktorá sa prijíma v Božskom kulte a osobitne v Eucharistii.

Liturgia a modlitba

Po druhé. Liturgia má úzky vzťah s modlitbou. Zásadným bodom tohto vzťahu je sám Pán: „Liturgia je účasťou na modlitbe Krista, ktorý sa obracia k Otcovi v Duchu Svätom. V nej každá kresťanská modlitba nachádza svoj prameň a cieľ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1073). V nej nachádzame aj správny spôsob, ako sa máme modliť. A pretože liturgia je kňazskou modlitbou Ježiša, čo sa od nej môžeme naučiť pre svoju osobnú modlitbu? Pre pochopenie Ježiša sú dôležité faktory, ktoré jeho modlitbu charakterizujú: vystúpil na „vrch“ a tam sa modlil celé noci; „iba sám s Otcom“; táto Ježišova modlitba je rozhovorom Syna so svojím Otcom, do ktorého boli zapojené i ľudské vedomie a vôľa, Ježišova ľudská duša spôsobom, že „modlitba“ človeka môže mať účasť na spoločenstve Syna s Otcom“ (J. Ratzinger/Benedetto XVI, Gesú di Nazaret, I., Rizzoli, Milano 2007, str. 27-28). V Ježišovi „osobná modlitba“ sa neodlišuje od jeho kňazskej modlitby: podľa Listu Hebrejom, modlitba Ježiša prednesená počas jeho utrpenia je sťaby zozbieranou žatvou jeho najvyššieho kňazstva: vo svojom výkriku, plači a modlitbe Ježiš pozdvihol a predložil všetky bolesti a súženia ľudí hore k Bohu. Priniesol človeka pred Boha (tamtiež, II, str. 184).

Jedným slovom, Ježišova modlitba je rozhovorom, modlitba realizovaná v Božej prítomnosti. Ježiš nás učí takejto modlitbe: „Je nevyhnutné mať vždy na mysli tento vzťah a vovádzať do tohto vzťahu všetky naše každodenné udalosti. Budeme sa modliť o to lepšie, čím hlbšie v našej duši bude prítomné toto zameranie na Boha“ (tamtiež, I, str. 159). Liturgia nás učí modliť sa, lebo neustále upriamuje a navádza našu pozornosť k Bohu: „Hore srdcia – máme ich u Pána“! Modliť sa znamená byť upriamený na Pána. A toto je hlbokým zmyslom našej aktívnej účasti na liturgii.

Liturgia a katechéza

Napokon, modlitba je „privilegovaným miestom katechézy (...), lebo prechádza od viditeľného k neviditeľnému“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1074-1075). To znamená, že texty, znaky, gestá a ozdobné prvky liturgie musia byť také, aby skutočne poukázali na Tajomstvo, ktoré naznačujú a môžu byť aj užitočne vysvetlené v rámci mystagogickej katechézy.

Publikované v januári 2012

Preložil Ján Duda 8.1.2018

Foto prevzaté z internetu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo