Intímna spoveď televízneho producenta: Ožil som s Ježišom

Intímna spoveď televízneho producenta: Ožil som s Ježišom

Práve som sa snažila prehrýzať knižkou o Božích zásahoch do životov rôznych ľudí (vzorec: ťažká situácia – supernáhodné stretnutie s Božím slovom – okamžité obrátenie – úľava), keď mi sestra darovala Anonymného katolíka.

Skutočný príbeh Božieho zásahu do života televízneho producenta v Paríži. Od tých vymyslených príbehov sa nelíšil preto, lebo sa naozaj stal. Ale preto, lebo bol skutočný.

Thierry Bizot má v inkriminovanom čase 44 rokov a už 20 rokov si spokojne (doslova) žije mimo cirkvi: na naše pomery je perfektne zabezpečený (bez servítky: bohatý), so ženou majú pekný vzťah, s troma deťmi tiež, pubertu syna i dcéry zvláda závideniahodne. Sám na viacerých miestach konštatuje, že má dobrú povahu, a je to pravda.

Ale asi netreba zvlášť obhajovať tézu, že toto všetko ku šťastiu nestačí. Aj človek, ktorého iní považujú za úspešného, chodia k nemu po radu a spontánne ho volia za vedúceho, si vie život pokaziť miliónom vnútorných problémov. V závere sa síce autor sám pýta, prečo si Boh vybral práve jeho a nie niekoho vyslovene a očividne nešťastného, ale Božie miery očividného nešťastia sú možno iné.

Bizotov príbeh je príbeh o obrátení. Alebo, ako on sám hovorí, o „vstupe do mystickej fázy“.

Žáner príbehu je prudko jedlý sám osebe, lebo má vývoj, napätie, prekvapenie atď. Tento je, navyše, výborne podaný chlapíkom, čo už od detstva píše každý deň, vydal niekoľko románov a tvorivosť je svetlom jeho dní. Má postreh, iróniu, sebairóniu, úsporné vety, vydarené štylistické hračky, ale zvlášť pri tejto téme ešte úprimnosť, intímnosť, otvorenosť.

Svoju spoveď písal v období konvertitského očarenia, keď každému vhodnému poslucháčovi vo svojom veľmi sekulárnom okruhu známych servíroval cestu vlastného poznania a spontánnym dojatím zakaždým dojímal. A zasieval slovo. Takže aj kniha sa nesie na tejto vlne: autor nesie kožu na trh. A zároveň to robí s pravým francúzskym šarmom, bez poškvrny gýča.

Väčšina príbehu sa odohráva na „katechézach“. Autor sa ani raz nezmieňuje o neokatechumenáte, ale sú to práve neokatechumenátne katechézy. Na prvú ide zo slušnosti (vďaka osobnému pozvaniu synovho triedneho) a na každú ďalšiu akosi proti vlastnej vôli. Stretnutia hŕstky stratených existencií britko glosuje. Premenuje ich na seansy anonymných katolíkov. Zároveň však dáva pomerne veľký priestor aj prerozprávaným katechézam, necháva zaznieť myšlienky o krste, smrti, Abrahámovi, Mojžišovi... Čitateľ postupne vníma, ako Boh na skeptického autora pôsobí. On sám sa netají tým, že sa „niečo stalo“, že „je už iný“. Ale stále zostáva rezervovaný a rozorvaný medzi túžbou ujsť, oslobodiť sa – a túžbou ostať, počúvať.

Nezdôrazneným, ale explicitne prítomným je aj prvok slobody od autority vedúcich spoločenstva. Akoby tento typ veriaceho človeka rozkvitol práve mimo nej. Mimo večného útrpného oscilovania medzi pocitom povinnosti, zodpovednosti, záväzku a potrebou nezávislosti, normálneho žitia na svojom mieste. Rozuzlenie je v tomto prípade krásne a povzbudivé. Happyend príde naozaj až na posledných stránkach.

... a prečo práve spokojný, zdanlivo bezproblémový Thierry Bizot? Možno nie len on. Možno si Boh vyberá mnohých, ale málokto mu za zázrak vo vlastnom živote poďakuje. Málokto sa vráti, pokloní sa mu a vstúpi s ním do vzťahu.

 

BIZOT, Thierry: Anonymní katolík. Karmelitánske nakladatelství : Kostelní Vydří, 2015, 161 s.

Foto: Youtube (https://www.youtube.com/watch?v=zg5X91wdgkk)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo