Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. 10. 2017, 13:45

Jedna časť lana nestačí!

Evanjeliový úryvok tejto nedele (Mt 22,34-40) ponúka text, v ktorom na „jednom klinci" visia dve zásady - láska k Bohu a k blížnemu. Nejestvuje pravý humanizmus bez nadprirodzeného princípu, ako nejestvuje pravé náboženstvo bez konkrétnej ľudskosti.
Jedna časť lana nestačí!

Farizeji boli židovskou náboženskou skupinou, ktorá vznikla približne v 2. storočí pred Kristom ako reakcia na prenikajúce grécke vplyvy do židovského náboženstva. Farizeji sa usilovali veľmi úzkostlivo dodržiavať predpisy, ktoré Boh dal prostredníctvom Mojžiša židovskému národu.

Rozlišovali 613 prikázaní, z ktorých 365 bolo príkazov a 248 zákazov. Údajne číslo 365 vyjadrovalo počet dní, čím sa symbolicky hovorilo, že človek sa má každý deň usilovať konať Božiu voľu. Číslo 248 zase označovalo počet údov v ľudskom tele, teda v čom sa má človek umŕtvovať.

Pri takom vysokom počte bolo celkom prirodzené pýtať sa na istú hierarchiu jednotlivých predpisov. Druhou náboženskou skupinou boli saduceji, s ktorými farizeji viedli polemiku o interpretáciu Mojžišovho zákona. Saduceji napr. neverili v existenciu anjelov, nesmrteľnosť duše, vzkriesenie tela (porov. Mt 22,23).

Prvé a najväčšie

Príkaz lásky k Bohu uvádza starozákonná kniha Deuteronómium, ktorá je s Knihou žalmov a Knihou proroka Izaiáša najčastejšou citovanou starozákonnou knihou v Novom zákone. Kniha Deuteronómium uvádza príkaz: „A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou“ (Dt 6,5).

Matúš nepoužíva výraz sila, moc (v hebrejčine meod), ako by sme to očakávali, lebo tak je uvedený v starozákonnom texte. Matúš používa výraz myseľ (v gréčtine dianoia), ktorý obsahuje Markova verzia tohto úryvku, od ktorého ho pravdepodobne Matúš prevzal. Dianoia označuje myseľ, chápanie, porozumenie, ako mimoriadne váženú a dôležitú ľudskú schopnosť.

"Nejestvuje pravý humanizmus bez nadprirodzeného princípu, ako nejestvuje pravé náboženstvo bez konkrétnej ľudskosti." Zdieľať

Matúš ukazuje, že dôvodom otázky nie je poznanie odpovede. Tú predsa zákonníci, ako odborníci na Písmo, museli dobre poznať. Dôvodom je, že chceli Ježiša pokúšať, s čím sme sa už stretli v evanjeliovom úryvku minulej nedele. Rozdielnosť mohutností, ktorá ešte narastá, ak by sme porovnali aj Markovo a Lukášovo evanjelium, je možné vysvetliť liturgickým a katechetickým použitím v ranokresťanských komunitách na rozličnom území.

Cieľom nebolo zachovať uniformitu a presné poradie slov, ale hlavný zmysel daného prikázania, ktorým je výzva, aby celý človek preukazoval lásku k Bohu. Terajší pápež František to často prízvukuje, keď hovorí, že viera človeka musí zasiahnuť rozum, srdce, ruky.

Nerozdeliteľná jednota

Príkaz lásky k Bohu poznali Židia veľmi dobre, recitujú ho každý deň ráno a večer. Je to pilier ich viery. Pri modlitbe nosia modlitebné remienky, ktorými na ľavé rameno a na čelo majú priviazané malé nádobky (tzv. tefillin) s textami, medzi ktorými je aj toto prvé a najväčšie prikázanie.

Ježiš však robí niečo prekvapujúce. K príkazu lásky k Bohu, ktorý je ozvenou prvého Božieho prikázania, pridáva na rovnakú úroveň ďalšie, ktoré sa taktiež nachádza v Starom zákone, ale na inom mieste, konkrétne v knihe Levitikus 19,18. Ježiš tieto dva príkazy uvádza spolu ako jeden prameň pre pochopenie všetkých ostatných predpisov, keď na konci úryvku dodáva: Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci." (Mt 22,40)

"Váha celého Písma je zavesená na jednom lane s dvoma koncami – láska k Bohu a láska k blížnemu. Chcieť iba jednu časť lana znamená pád."  Zdieľať

Zákon a Proroci je označenie pre všetky posvätné spisy židovského náboženstva. Ide o jednotu, ktorú nie je možné oddeliť. Láska nerozdeľuje – buď Boh alebo človek. Autor Prvého Jánovho listu to výstižne vyjadril slovami: „Kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“ (1 Jn 4,20)

Slovenský text v závere úryvku používa sloveso „spočívať“ (Mt 22,40), čo skôr evokuje, že všetko ostatné treba položiť na istý základ. Grécke sloveso „krematai“ doslova znamená „byť zavesený, visieť“. To znamená váha celého Písma je zavesená na jednom lane s dvoma koncami – láska k Bohu a láska k blížnemu. Chcieť iba jednu časť lana znamená pád. 

Láska je konkrétna

Kresťanstvo je taký štýl života, v ktorom sa láska k Bohu a k blížnemu prejavuje veľmi konkrétnym spôsobom. Nie je abstrakciou a teoretizovaním, ku ktorému sme sa, žiaľ, neraz znížili. Apoštol Pavol, keď opisuje vlastnosti lásky v tzv. „hymne na lásku“ (porov. 1 Kor 12,31-13,13), hovorí o láske ako o najväčšej a večne pretrvávajúcej vlastnosti.

Jednoduchý, ale veľmi efektívny spôsob spytovania svedomia je prečítať si tento hymnus a namiesto slova „láska“ doplniť svoje meno. 

Odporúčame

Blog
Koho nevoliť?

Koho nevoliť? (výber z blogov)

Predstavte si, že vidíte malé dievčatko, čo práve ide zo školy s veľkou taškou po ulici v Bratislave. Zrazu pri ňom zastane šedá dodávka. A nejakí ľudia ju začínajú do tej dodávky strkať. Čo urobíte? Verím, že budete kričať! Kto ste mocnejší, prídete a možno to dievčatko vytrhnete týmto ľuďom z ruky. Možno budete musieť použiť aj silu. Ženy, vy sa budete biť ako levice. Podarí sa Vám ju zachrániť. Ale na ulici budete počuť hlasy: Čo tu vrieskate! Na to mám iba jednu odpoveď. Boli sme motivovaní láskou alebo nenávisťou? Verte, že láskou k dieťaťu. Nechápem skôr ticho, keď sa dejú podobné veci.

Blog
Evolučná teória a postoj Katolíckej Cirkvi

Evolučná teória a postoj Katolíckej Cirkvi

Diskusie a polemiky ohľadom evolučnej teórie neutíchajú ani po vyše 150 rokoch od vydania prelomového diela anglického prírodovedca Charlesa Darwina O pôvode druhov. Pokúsim sa načrtnúť prinajmenšom základné body evolučnej problematiky. Rovnako chcem poukázať na to, že Učiteľský úrad katolíckej Cirkvi nikdy evolučnú teóriu oficiálne neodsúdil.

Blog
Na počiatku bolo vedomie 3

Na počiatku bolo vedomie 3

Svoje vedomie sme nadobudli tým, že ho v nás prebudil Stvoriteľ svojou prítomnosťou. Toto tvrdenie nás však privádza k myšlienke, že nielen dobro, ale aj zlo do nášho života vstúpilo práve kvôli Stvoriteľovi.