Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
21. september 2017

Skautský tábor spája národy

Od 17. do 30. júla 2017 sa lesy nad obcou Brezina v okrese Trebišov stali dejiskom skautského tábora. Okolo štyridsať chlapcov vo veku dvanásť až sedemnásť rokov dokázalo prežiť dva týždne bez počítača, internetu a iných výdobytkov techniky. V dnešnej dobe zdá neuveriteľné, že by na Slovensku dospievajúci chalani spali v prírode na prístreškoch, ktoré si sami zhotovili, jedli to, čo si sami navarili na ohni. Avšak títo chalani bez ohľadu na počasie vykonávali dennodenne rôznorodé činnosti v lone slovenskej prírody. Často sa hovorí o nevýhodách konzumnej spoločnosti, ktorá u mladých rozvíja len pohodlný spôsob života. Skautský tábor Federácie skautov Európy je jedným z fenoménov, ktoré majú moc bojovať proti tomuto nekalému javu. Pri tejto príležitosti som oslovil vedúceho tábora Martina Kokavca, ktorý je súčasne aj mojím nadriadeným a dlhoročným kamarátom, aby nám poskytol rozhovor ohľadom tábora.

-Na začiatok sa chcem spýtať, ako došlo k tomu, že práve ty si sa stal vedúcim tábora?

-Pôvodne mal byť vedúcim tábora Pali Mudrák, ale v októbri napísal, že to nestíha. Opýtal sa, či si túto úlohu nechce zobrať niekto iný. Zrazu som pocítil akési volanie, že by som to mal byť ja, nakoľko som videl, že všetci ostatní majú veľa povinností.

-Chcel si to skúsiť...

...tak taktak

-Aké si mal počiatočné pocity v súvislosti s touto úlohou?

-Pocítil som obrovskú pokoru a veľkú zodpovednosť.

-Nemal si z toho strach? Naozaj sa jedná o obrovskú zodpovednosť.

-Mal som dosť veľký. Počas celého tábora som mal obavy.

-V čom si videl najväčšie problémy pri príprave tábora?

-...keď sme vybavovali tábor na západe, nikoho sme nepoznali, nemali sme sa na koho obrátiť. Kvôli tomu sa nakoniec tábor na západe nekonal.

-Na východe sme mali známych už z minulých rokov, predpokladám...

-Poznáme otca Kamila Ganoczyho, vybavili sme miesto, ktoré on odporučil. Miestni ľudia nám tiež dosť pomohli.

- Z tvojho pohľadu, čo bolo najnáročnejšie na samotnej príprave tábora?

-výber miesta.

-Na školiacom tábore pri obci Brezina sme boli pozerať miesto, kde sme si mysleli, že sa tábor uskutoční, avšak nakoniec sa tam nekonal...

-o tom to je. Veľmi veľa vecí sa stále mení. Ja som na to musel reagovať. Dva mesiace pred táborom sme mysleli, že budeme na západe. Tam sme nedostali povolenia. Museli sme ísť na východ, kde sme našli jednu lúku, potom inú.

-Mne z toho vyplýva, že príprava tábora je omnoho ťažšia alebo aspoň zdĺhavejšia, než samotné jeho uskutočnenie, nakoľko sa to rieši dlhé mesiace predtým.

-Je určite zdĺhavejšia, ale náročnejší bol samotný tábor, ťažko povedať...

-Som presvedčený, že mnohí čitatelia ani zďaleka netušia, čo všetko obnáša plánovanie skautského tábora. Viem, že záležitosti ohľadom toho je treba vybavovať aj pol roka pred začiatkom samotného podujatia. Čo všetko je treba zariadiť pred začiatkom tábora?

Plánovanie tábora je vskutku náročná a zdĺhavá aktivita. Vždy minimálne pol roka pred samotným táborom si musíme vytipovať potenciálne miesta, tie navštíviť, zhodnotiť, ktoré miesto by bolo najvhodnejšie na tábor, následne zistiť komu patria pozemky, na ktorých chceme tábor organizovať, skontaktovať sa so starostom, farárom, miestnym poľovníckym združením, vybaviť povolenia. Ak všetko klapne, tak potom sa môžeme pustiť do organizovania samotného tábora. To znamená pozisťovať počet účastníkov, určiť rozpočet, naplánovať deň po dni jednotlivé aktivity, dať vyrobiť tričká a plno podobných drobností.

Pri tejto príležitosti by som chcel poďakovať MartymuSiskovi za obrovskú pomoc pri organizovaní tábora vo všetkých smeroch, tebe, Jurovi Handreichovi a Mišovi Mihálikovi za pomoc s výberom miesta, a takisto tebe, Lukášovi Harantovi a Martymu za to, že ste boli na tábore a pomáhali mi, lebo bez vás by tábor nebolo možné zorganizovať.

-Prejdeme k samotnému táboru. Čo považuješ za najkomplikovanejšie na samotnom tábore?

-Myslím, že tento tábor bol v porovnaní s minulými najnáročnejší na logistiku. Keď sme chceli len jedlo kúpiť, museli sme vybavovať odvoz. Bol potrebný jeden šofér, jedna osoba, ktorá pomáhala nosiť. Našťastie nám ochotne pomohli niektorí obyvatelia Breziny.

-To sme si všetci vážili. Oni to robili zadarmo?

-Áno, nemali sľúbenú žiadnu finančnú odmenu, ale z vďačnosti sme im nakoniec dali každému po sto eur.

-Ja som si viackrát všimol, že obyvatelia takýchto malých dedín mávajú väčšinou otvorenejšie srdcia, ako my, ktorí žijeme vo veľkých mestách.

-Presne tak.

-Prečo sme sa tohto roku rozhodli usporiadať tábor spojení práve so siedmimi poľskými a jednou maďarskou družinou?

Inzercia

-S Poliakmi sme boli v tábore minulý rok a veľmi dobre sme si rozumeli. Už vtedy sme sa dohodli, že budeme organizovať tábory spolu. Čo sa týka Maďarov, rozhodli sme sa im pomôcť, lebo ich družina sa utvorila iba  vo februári.

-Prečo prišla od nich iba jedna družina? Neoslovili sme viaceré?

-Zatiaľ majú v Maďarsku iba jednu družinu Federácie skautov Európy. Tvoria ju tí štyria chalani, ktorí prišli.

-...ale zase sú v kompletnej zostave.

-Je milé, že si dobre rozumieme aj so zahraničnými. Tuto vidím určitý paradox. Niektorí Slováci, napríklad z družiny Medveď tvrdili, že Poliakom skoro vôbec nerozumejú. Viackrát sa na to sťažovali.

-Podľa mňa rozprávali celkom dobre. Keď sme nerozumeli, vysvetlili sme si to v angličtine.

-Ja osobne som si už aj v školiacom tábore Adalbertus všimol, že FSE je v Poľsku viac zabehnutá ako u nás. Vidno to aj na poľských roveroch a teraz som to poznal aj na skautoch. Boli viac zžití so skautingom. Väčšinu súťaží vyhrali poľské družiny. Cenu za najlepšiu družinu tábora vyhrala poľská skupina.

-Aj naši boli celkom dobrí. Nebol to žiaden debakel.

-Myslím, že väčšina chalanov do toho dávala zo seba maximum. Cítili motiváciu o niečo sa pokúsiť a dosiahnuť to. Avšak v súvislosti s Poliakmi som to pociťoval tak, akoby v priebehu tábora ho nakoniec chceli riadiť oni. My sme sa museli v mnohom prispôsobovať im, hoci boli oni na našom území a vedúcim tábora bol Slovák.

-Ja som tiež mal ten pocit. Na druhej strane som bol celkom rád, lebo s táborom pomohli dosť najmä s veľkou hrou, ktorú som vôbec nemal nachystanú.

-Veľká hra bola skvelá, ale niektorí chalani a aj ja som tvrdil, že tam chýbalo aj viacero menších hier. Mohli sme tam do programu vtesnať nejaké jednoduché skautské hry pre zábavu, nie na body.

-Bolo by to fajn, len sa to nakoniec nepodarilo. Jeden deň nám odpadol.

-Prečo sme vlastne jeden deň povinného programu museli vynechať?

-Po nedeľnej prechádzke v daždi sa vrátili kompletne zničení. V pondelok mali ísť na explo (prieskum dediny, kde chalani plnia rôzne úlohy, vypomáhajú dedinčanom a zisťujú odpovede na otázky), ale potrebovali sa zotaviť. Do dediny vyrazili o deň neskôr, preto nám akoby jeden deň odpadol.

-Myslím, že v pôvodnom pláne boli určené dva dni na veľkú hru. Prvý deň mali stavať plavidlá na jazere Izra a druhý deň by sa súboj s pirátmi odohrával na skutočnej vode. Tu mi napadá. Myslíš, že každá družina by si dokázala sama postaviť plavidlo, ktoré by bolo schopné plaviť sa po jazere  a nepotopiť sa?

-Myslím, že hej, hoci neviem, či úplne každá. Sú také, ktoré by s tým mali problém.

-Poviem ti o sebe, že ani ja by som nebol schopný postaviť vor, ktorý by bol schopný v pohode plávať po jazere. Nemám s tým žiadne skúsenosti.

-Verím, že sa to dá. Priväzujú sa drevá jedno vedľa druhého podobne, ako keď robíš stôl. Keď máš na to celý deň, podarí sa to. Podľa mňa je to ľahšie ako napríklad platforma a tú spraviť dokázali.

-Asi je treba byť optimista. V skautskom tábore môžu chalani vyskúšať mnohé veci, ktoré predtým vôbec nerobili.

Ešte sa ťa spýtam, čo ťa najviac potešilo ku koncu tábora?

-Najväčšiu radosť som mal z toho, že sa nikomu nič vážne nestalo. Nikto neskončil s vážnym zranením v nemocnici.

-Z toho mám tiež radosť. Pravdu povediac, bál som sa, keď sme sa v nedeľu vrátili počas búrky z turistiky. Myslel som si, že v pondelok ráno viacerí prechladnú. Lenže sa tak našťastie nestalo. Potešilo ma, keď si na výlete v búrke pospevovali namiesto toho, aby nadávali a sťažovali sa.

-To aj mňa prekvapilo.

-Chalani potvrdili ôsmy bod skautského zákona: „Skaut sa vždy usmieva a spieva si aj v ťažkostiach.“

-Bolo to aj pre mňa veľké svedectvo.

-Do budúcnosti povedz. Čo by si ty najviac chcel zmeniť, keby to bolo v tvojej kompetencii. Čo by si chcel zlepšiť, prípadne pridať do tábora?

-Veľa vecí. Určite by som sa snažil veľkú hru naplánovať už pred táborom. Možno by som pridal dva dni, aby tábor trval 16 dní, nie 14 ako Poliaci. Potom by bol čas aj na viac športových hier. Je nutné dôkladnejšie pripraviť jedálny lístok. Viacerí kritizovali, že bolo veľa sladkého a málo mäsa. Sú to nedostatky, ale tieto chyby nie sú fatálne. V budúcnosti sa budeme snažiť ich eliminovať a urobiť tábor ešte lepšie.

Odporúčame

Blog
Terorizmus už aj na Slovensku? To hádam nie

Terorizmus už aj na Slovensku? To hádam nie

Keď som pred nedávnom prvýkrát išiel s kamarátmi hrať airsoft, stala sa mi jedna humorná príhoda. Čakal som pred vchodom na rohu cesty na odvoz s nabitou guličkovou zbraňou AK 47 na pleci. Dochádzala mi trpezlivosť, nakoľko dotyčný meškal. Nevšímal som si začudované pohľady susedov, ani som nevnímal zvuky vo svojom okolí. Zrazu som pocítil, ako ma zozadu niečo chytilo okolo krku a už som ležal tvárou na trávniku. Jeden policajt ma tlačil k zemi, kým druhý mi bral zbraň z pleca. „Airsoftová,“ povedal som. „Prepáčte.“ „Aké prepáčte?!“ zúril policajt. Ihneď si odo mňa vyžiadali preukaz totožnosti. Bolo náročné si vytiahnuť doklady, keďže jeden policajt ma stále tlačil k zemi. Z tejto skúsenosti plynie ponaučenie pre všetkých hráčov airsoftu. Zbraň sa musí nosiť niekde ukrytá v taške, alebo v puzdre,...

Blog
Nezazeraj, ale konaj dobro!

Nezazeraj, ale konaj dobro!

Evanjeliový úryvok tejto nedele nabúrava predstavy tých, ktorí aj náboženstvo považujú za istý druh výmenného obchodu postaveného na výkone a odmene. Reč je o podobenstve O robotníkoch vo vinici (Mt 20,1-16).