Nezazeraj, ale konaj dobro!

Nezazeraj, ale konaj dobro!

Evanjeliový úryvok tejto nedele nabúrava predstavy tých, ktorí aj náboženstvo považujú za istý druh výmenného obchodu postaveného na výkone a odmene. Reč je o podobenstve O robotníkoch vo vinici (Mt 20,1-16).

Vinica je v Starom zákone obľúbenou témou (Iz 5,1-7; Ž 80; Jer 12,10). Vinica je symbolom izraelského národa. Pre evanjelistu Matúša má podobenstvo silné prepojenie s dejinami Izraela v Starom zákone.

Rôzne časti dňa, v ktorých pán vychádza, aby poslal robotníkov do svojej vinice, sú narážkou na rôzne obdobia Izraela, keď Boh uzatvoril zmluvu s Abrahámom, Mojžišom, Dávidom atď. Môžeme hovoriť aj o osobných dejinách každého z nás.

Vo vzťahu k Bohu sa nedáva odmena za „dlhovekosť” členstva v Cirkvi, ale za poslušnosť výzve Hospodára dať sa do služby Božieho kráľovstva, to znamená pracovať v prospech pravdy, spravodlivosti, lásky a pokoja v každom prostredí a období života.

Božia dobrota nie je krivdou

Stojíme pred zvláštnou logikou. Je správne, aby tí, ktorí pracovali jednu hodinu, dostali rovnako zaplatené ako tí, ktorí pracovali celý deň? Ak pozorne čítame evanjeliový úryvok najbližšej nedele, zistíme, že k žiadnej krivde nedošlo.

Tí, ktorí pracovali celý deň, sa vopred dohodli na jednom denári (Mt 20,2.13). V skutočnosti robotníci nešomrú voči spravodlivosti, ale voči dobrote, ktorú majiteľ preukázal posledným.

"Vo vzťahu k Bohu sa nedáva odmena za „dlhovekosť” členstva v Cirkvi, ale za poslušnosť výzve Hospodára dať sa do služby Božieho kráľovstva." Zdieľať

Istým spôsobom ide o podobnosť s podobenstvom O márnotratnom synovi. Starší syn nepríde o svoju spravodlivú odmenu, ale nepáči sa mu dobrota otca voči mladšiemu synovi. Niet väčšej tragédie, ako keď sa človek stáva zlým, lebo vidí Božiu dobrotu: „Či na mňa zazeráš, že som dobrý?“ (Mt 20,15)

Preto je neustále potrebné v našom živote robiť pokánie, aby sme neprepadli zlu. Boh nám nedáva len toľko, koľko si zaslúžíme, ale jeho dobrota prevyšuje všetky zásluhy. Ak by sa riadil podľa našich zásluh a previnení, nedostaneme nič, len vlastné zahanbenie. 

Dar spoločenstva s milujúcim Otcom

Niekto sa môže spýtať, aká je teda výhoda tých, ktorí sa namáhali od rána oproti tým, ktorí pracovali len jednu hodinu. Táto námietka sa podobá zlosti staršieho syna, ktorý vyčíta svojmu otcovi láskavé prijatie márnotratného syna. Syn môj, ty si stale so mnou, je odpoveďou pre tento druh námietky.

Svätý Augustín, ktorý stratil mnoho rokov, kým našiel Boha, to nádherne vyznal: „Neskoro som ťa začal milovať, Krása taka stará a taka nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri, ja vonku, a tam som ťa hľadal, tam v tvojich stvoreniach som ťa hľadal, ja ošklivý. Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s tebou. Od teba ma odťahovalo všetko to, čo by vôbec nebolo, keby nebolo v tebe.“

Koľko aj dnes počuť námietok zo strany nás, veriacich: "Usilujem sa celý život správať podľa Kristovho evanjelia a čo z toho mám?" Máš dar spoločenstva s milujúcim Otcom. Ak si toto nepochopil, potom aj pre teba platí: „Prví budú poslednými…“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo