Protináboženský extrémizmus vo Francúzsku je na vzostupe

Protináboženský extrémizmus vo Francúzsku je na vzostupe

Rozsudok vynesený nad páchateľmi, ktorí v roku 2015 zneuctili židovský cintorín, vyvolal polemiku o charaktere takýchto nenávistných trestných činov.

Minulý piatok, 15. septembra, v alsaskom meste Saverne vyvrcholil viac ako dva roky sa ťahajúci súdny proces so skupinou mladistvých, ktorí 15. februára 2015 na židovskom cintoríne v Sarre-Union (departement Bas-Rhin) zdevastovali 250 náhrobných kameňov z celkového počtu 400.

Päť mladíkov, dnes už vo veku 17 až 19 rokov, odsúdili na 8, 12 a 18 mesiacov podmienečne. Súčasťou trestu je aj povinnosť odpracovať 140 hodín verejnoprospešných prác. Trestná sankcia je výrazne nižšia ako požadovali žalobcovia a očakávali aktivisti. Súčasná francúzska legislatíva pritom disponuje pomerne rozsiahlym represívnym arzenálom, ktorý jej v prípade zneuctenia hrobov umožňuje vymerať trest odňatia slobody v nápravnom zariadení v trvaní jedného roka s finančnou pokutou až do výšky 15-tisíc eur.

Hlavným dôvodom, prečo sa súd priklonil v podstate k symbolickým trestom, mala byť skutočnosť, že len v prípade jedného páchateľa bola dokázaná fascinácia nacizmom. Okrem toho všetci tínedžeri pochádzali z „dobrých rodín“ a nemali predtým žiadne záznamy v trestnom registri. Práve táto skutočnosť je azda najväčším problémom nielen tohto konkrétneho prípadu.

Nebolo to totiž prvýkrát, čo židovský cintorín v dedine s asi tritisíc obyvateľmi čelil takémuto extrémizmu. V roku 1988 tu vandali vážne poškodili 61 náhrobkov a v roku 2001 ďalších 54. Z hľadiska regionálneho má s týmto nebezpečným druhom vandalizmu ťažkosti celé Alsasko, na území ktorého sa dodnes nachádza asi 70 židovských cintorínov.

Tragické štatistiky sa v súčasnosti blížia k dvom najhorším rokom - 2004 (spolu zničených a poškodených 460 hrobov, a celkovo vo Francúzsku zaznamenaných 974 protižidovských atakov) a 2010 (terčom devastácie sa v Alsasku stalo viac ako 200 hrobov). K tomu je potrebné započítať ešte aj zneuctenie 70 náhrobkov na kresťanskom cintoríne v obci Riedisheim v blízkosti mesta Mulhouse z roku 2004 a v roku 2010 hanobenie kresťanských hrobov v Štrasbourgu, v decembri 2011 v dedinke Hoerdt 350 náhrobkov a o niečo neskôr tiež v obci Schirrhein ďalších 215 náhrobkov. Takto by sa dalo pokračovať ďalej, ale teraz o štatistiku primárne nejde.

Podľa Freddyho Raphaëla, profesora sociálnych vied, ktorý sa osobitne venoval histórii a kultúre židovstva v Alsasku, je tento región zasiahnutý masívnou vlnou devastácie najmä židovských cintorínov (text k tomu). Po Alsasku sú na tom štatisticky horšie ešte oblasti Pas-de-Calais (sever krajiny na hranici s Belgickom), Picardia (susedí s predošlým regiónom), Lorraine (západný sused Alsaska) a l'Ile-de-France (okolie Paríža).

Od roku 2011 sa počet prejavov extrémizmu voči židovským ako aj kresťanským  náboženským symbolom prudko zvýšil až o 50 percent (napr. v roku 2012 bolo vo Francúzsku spáchaných 543 vandalských činov, terčom ktorých boli katolícke kostoly, kaplnky a cintoríny).

Podľa informácií z Conseil Représentatif des Institutions juives de France (Crif) bolo v roku 2013 vo Francúzsku zaznamenaných 423 protižidovských útokov. Service de protection de la communauté juive (organizácia pracujúca v rámci ministerstva vnútra) zaznamenala v nasledujúcom roku dokonca nárast o 101 percent, čo v absolútnych číslach znamenalo až 851 závažných prejavov antisemitizmu.  

"Vytváranie dojmu, že náboženstvo, pokiaľ bezvýhradne nestojí v službe mediálne ohlasovanej spoločenskej objednávky, je možné akokoľvek haniť, lebo patrí do „temného stredoveku“, je presne tým, čo v mladých ľuďoch vyvoláva dešpekt voči náboženským hodnotám a tým skupinám obyvateľstva, ktoré svoju hodnotovú orientáciu o náboženstvo opierajú." Zdieľať

Nie je náhoda, že v priebehu posledných troch rokov opustilo Francúzsko najviac jeho židovských obyvateľov za posledné desaťročia. Najvyšší rabín Francúzska Haïm Korsia k tomu len bezmocne poznamenal, že „v súčasnosti ide o stále ostrejší antisemitizmus, ktorý útočí na živých aj mŕtvych“. Prezident Crif Roger Cukierman bol ešte ostrejší, keď povedal: „Som unavený zo všetkých týchto antisemitských činov v ich rôznych formách, ktoré sme videli raz v Paríži, inokedy v Kodani a teraz v Alsasku. Táto nenávisť názorne demonštruje, že sme úplne zlyhali vo vzdelávaní našich mladých ľudí."

V kontexte týchto širších udalostí sa zdanlivo banálny prešľap mladíkov, ktorí sa v tínedžerskom veku nevedeli zmestiť do kože, stáva akýmsi modelovým príkladom nárastu antináboženského extrémizmu v sekulárnom Francúzsku. Pokiaľ by sa ukázalo, že židovské (niekde aj kresťanské) cintoríny svastikami pokreslili a zdevastovali vyšinutí nacisti, tak sa dajú voči takýmto páchateľom veľmi dobre aplikovať viaceré trestné sankcie, ktoré vyplývajú z existujúcich legislatívnych noriem opretých o možnosť stíhania popieračov holokaustu a šíriteľov nacizmu či fašizmu.

Spoločnosť je na tento druh extrémizmu vnímavá a aj kompetentné orgány spolu s médiami dokážu pomerne rýchlo a rázne reagovať. Bez ohľadu na to, či sa v občianskej spoločnosti niekto k nejakému vierovyznaniu hlási, alebo nie, je spoločenský odpor voči takémuto páchateľovi v podstate konsenzuálny.

Čo však v prípade, že páchatelia nie sú ani nacisti ani otvorení antisemiti, ale „normálni chlapci z dobrých rodín“? Svojim spôsobom je to ešte horšie. V súčasnosti sú podľa odborníkov tromi hlavnými motívmi zneucťovania židovských a kresťanských cintorínov vo Francúzsku výtržníctvo, nenávisť a krádež, pričom posledná menovaná sa pri vandalizme vyskytuje len zriedka.

Ak je motívom ničenia náboženských pietnych objektov zo strany zle vychovaných výrastkov z „dobrých rodín“ „len“ výtržníctvo a nenávisť, v čom je to pre spoločnosť menej extrémistické a nebezpečné, ako rovnaký zločin spáchaný povedzme z nacistických pohnútok?

Roger Cukierman mal pravdu, keď za jedného z hlavných vinníkov tohto stavu označil zlyhanie vo vzdelaní. Treba však dodať, že to je iba dôsledok nasilu pretláčaných chárt sekularizmu, ktoré pod rúškom na hlavu postavenej tolerancie (nedávne retuše krížov na produktoch siete Lidl alebo z klubových znakov Realu Madrid) vytláčajú náboženské symboly a cítenie z verejného života.

Takýto princíp už medzičasom stihol indoktrinovať učebné osnovy, prenikol do legislatívy a je všadeprítomný aj vo verejnom priestore. Jeho azda najväčším nebezpečenstvom je práve spoločenské znižovanie citlivosti na porušovanie zatiaľ ešte stále garantovanej náboženskej slobody.

Vytváranie dojmu, že náboženstvo, pokiaľ bezvýhradne nestojí v službe mediálne ohlasovanej spoločenskej objednávky, je možné akokoľvek haniť, lebo patrí do „temného stredoveku“, je presne tým, čo v mladých ľuďoch vyvoláva dešpekt voči náboženským hodnotám a tým skupinám obyvateľstva, ktoré svoju hodnotovú orientáciu o náboženstvo opierajú.

Odtiaľ je už len krôčik k výtržníctvu, nenávisti a vandalizmu, ktorý v ničom nezaostáva za rovnakým extrémizmom nacistov a antisemitov. Výsledok je ten istý, akurát spoločenské elity a ich liberálne sekulárne charty sa tvária, že v tomto prípade to nie je také strašné.

Z dlhodobého hľadiska to môže mať vážny dopad na kvalitu života nábožensky orientovaných ľudí tam, kde sa vedome prižmurujú oči pred protináboženským extrémizmom a zľahčuje sa motív takéhoto konania i jeho dôsledky. 

Foto - © Maxppp - Hervé Kielwasser

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo