Juraj Mesík ponúkol čitateľovi svoj dejinný „poznatok“, že Druhá svetová vojna skončila inak ako skončila, že víťaz je vlastne porazený a preto nemá žiaden dôvod oslavovať. Juraj Mesík nerozumie vojne a ani dejinám. Hodnotí vojnu podľa strát, dnešnej životnej úrovne ale hlavne podľa „aktuálneho politruckého vetra“, ktorý fúka proti Rusom. Ale vojna sa vždy v dejinách hodnotila a aj dnes hodnotí podľa dosiahnutých cieľov.

Preto bude dobre si ciele zopakovať. Na rozdiel od Juraja Mesíka, vtedajší európski politici vedeli nielen čítať Hitlerove texty ale aj veľmi dobre pochopili, o čo Nemcom zamilovaním do Adolfa ide. Nie Nemci naozaj nechceli dovolenkovať a chodiť neozbrojení po Paríži, ani nechceli potápať britské lode v severnom Atlantiku a už vôbec nie bojovať s gréckymi partizánmi na Kréte. Cieľom Nemcov vo vojne, ktorá začala 1.9.1939 bolo získať Lebensraum na východe Európy v priestore, kde žili Slovania. Aby sme si to zjednodušili nazveme všetkých tých východných Slovanov a národy Sovietskeho zväzu, ktoré na východnom fronte bojovali proti Nemcom a ich spojencom,  jedným slovom Rusi.

Podľa zákona „akcie a reakcie“ cieľom Rusov a východných Slovanov bolo ubrániť sa a takéto nápady Nemcom, pokiaľ to bude možné navždy zatrhnúť. Boj o nový Lebensraum sa zmenil vďaka a v dôsledku schopnými a všetkého schopnými politikmi na Druhú svetovú vojnu. Môžeme sa donekonečna háďat, čo spustilo tuto vojnu. Križiaci v 12. Storočí, pruský militarizmus, nemecky nacionalizmus, Versailles, Veľká hospodárska kríza, Hitlerov Mein Kampf, Pakt M+R? Nakoniec vždy dôjdete k postate agresie starej ako ľudstvo samé a to je snaha získať, ulúpiť, zotročiť. Chceli Nemci vyhubiť Dánov? Zotročiť Francúzov? Alebo okradnúť Angličanov?  

Poľsko-nemecká vojna v roku 1939 vytvorila hranice medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom a keď si Nemecko v roku 1940 urobilo poriadok na svojom zadnom dvorku, ako sa príhodné dá nazvať rýchla porážka Francie a obsadenie väčšiny Západnej Európy, nasledovalo to, čo vždy bolo v pláne: Drang nach Osten. Proti minulým vojnám, ale táto vojna, v podobe ako ju viedol Wehrmacht, Jednotky SS a nemecká sprava na dobytých územiach zákonité spôsobila obrovské množstvo obetí.

Dnes sa mnohí snažia tento základný dejinný konflikt interpretovať ako zápas dvoch totalít. Je to hlúposť. Nemcom nezáležalo na formáte vládnej moci v Poľsku, na Ukrajine alebo v Rusku. Pre nich bola rovnakým nepriateľom poľská vojenská junta, Bandera, ako aj stalinská diktatúra. Akákoľvek forma samostatnej vlády u Slovanov bola pre nich trvale neprijateľná. Vládnuť mali Nemci a nie ich slovanskí prisluhovači.

Mnohí si vraždenie obyvateľstva Východnej Európy zredukovali na záhubu tamojších židov a milióny ďalších obeti sa chápu ako „Collateral damage“. Židia boli prvými obeťami ale nie hlavnými obeťami. Taktiež sa podsúvajú tvrdenia, že vraždenia židov a Slovanov sa dopúšťali len Sonderkommanda SS a miestni zlosynovia, ale rovnako účinne zabíja aj konfiškácia všetkých potravín a vypálenie dedín a deštrukcia miest.

Druhým dôvodom vysokého počtu obeti bola samotná vojna. Je faktom, že Nemci boli najlepší vojaci Druhej svetovej vojny. Wehrmacht bol vedený výkonným veliteľským zborom a vojaci boli vyzbrojení najlepšími tankami, lietadlami a guľometmi. V boji ich účinné motivovala nielen korisť, ale aj idea nadradenej rasy a Kameradschaft.

Netreba sa háďat o počty vojenských strát Červenej armády, naozaj boli zo začiatku obrovské. Proti nemeckej vojenskej presile stal v roku 1941 nevycvičený dedinsky chlapec pod vedeným politicky pomýleného diletanta. Nakoniec sa presadili velitelia, čo vojne rozumeli a množstvo obeti a priestor zmenili situáciu. Blitzkrieg sa vyčerpal a vojna v Rusku sa aj pre Nemcov stala vojnu o holé prežitie. Výsledok každý pozná. Rusi vyhrali. Vďaka tomu je od nemeckého Drang nach Osten navždy pokoj a idea nadradenej rasy je nepoužiteľná.

Vráťme sa k tomu Mesíkovmu trestu v podobe miliónov mŕtvych. Je hlúpe rátať počet obeti, keď je na smrť odsúdený každý. Rusi nemohli urobiť to, čo urobili Francúzi. Nemohli prehrať vojnu, podpísať prímerie a isť domov. Východní Slovania mali byt mŕtvi, alebo zotročení a to všetci do posledného. Vojna na Východe mala iné „počty“. Nie koľko stratím, ale, že všetko stratím. Rozumný človek počíta zachránených a hlupák sa vysmieva z mŕtvych. Takže až uvidíte obrázky z pochodu Nesmrteľného pluku, na tých fotkách nie su portréty obeti, ale tváre záchrancov. Dokonca aj Mesíkovych záchrancov.

.