Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
29. máj 2017

Morálni spolupáchatelia vrahov Ľudmily Cervanovej prehovorili

Prednedávnom bol na Postoji zverejnený rozhovor s mojou osobou o prípade vraždy Ľudmily Cervanovej a o dvojdielnej knihe s názvom Kauza Cervanová. Na interview zareagovali morálni spolupáchatelia vrahov mladej medičky. Novinári Štefan Hríb, Andrej Bán a Martin Mojžiš, režisér Robert Kirchhoff a dvorný obhajca odsúdených vrahov advokát Allan Böhm.
Morálni spolupáchatelia vrahov Ľudmily Cervanovej prehovorili

Nebudem odpovedať na ich lži. Opakujú ich už roky a všetky boli vyvrátené tak v mojom rozhovore pre Postoj, ako aj v knihe Kauza Cervanová I., II.

Ľudský čas je vzácny a neslobodno ním plytvať. Nebudem odpovedať ani na ich urážky a invektívy, pretože by som tým len ďalej rozmnožoval šírenie zla a nenávisti. Navyše si neviem predstaviť, ako sa dá dôstojne reagovať na osobné útoky. Jedinou správnou odpoveďou na tento spôsob argumentácie je povznesené mlčanie.

Namiesto mediálnych škriepok chcem ponúknuť čitateľom Postoja niekoľko faktov.

Po prvé, nie však predovšetkým, chcem povedať, že aj keď sa vyššie uvedení páni dobrovoľne a opakovane prejavili ako morálni spolupáchatelia vrahov Ľudmily Cervanovej, vo vyjadreniach prvého z nich som zaznamenal pozoruhodný obrat.

Štefan Hríb už nehovorí o siedmich nevinných Nitranoch, o siedmich obetiach zločinu komunistickej a porevolučnej justície. Tvrdí, že „medzi šiestimi Nitranmi sú nevinní ľudia“. Nevedno, či k zmene postoja pána Štefana Hríba prispel tlak neúprosných faktov alebo či sa k tomuto poznaniu dopracoval vlastným pátraním. Škoda len, že sa s verejnosťou nepodelil o názor, kto zo spomínanej šestice je vrah, a kto nie.

Ďalším faktom, na ktorý chcem poukázať, je neschopnosť nielen podstúpiť sebareflexiu, ale aj prijať sebareflexiu iných. V tomto ohľade vynikol najmä advokát Allan Böhm. Na rozdiel od neho nemám problém hovoriť o vlastnej, nie jeho sebareflexii. V rozhovore pre Postoj som povedal, že za odôvodnenie rozsudku v trestnej veci ods. Miloša Kocúra a spol. ( kauza Cervanová ), ktorý vyhlásil senát vedený Štefanom Michálikom a ktorého som bol členom, sa hanbím.

Doktor Allan Böhm moje vyjadrenia prekrútil a do sveta vyhlasoval, že sa hanbím za odsúdenie vrahov Ľudmily Cervanovej. Fakty sú však nasledované: Nehanbím sa za to, ako sme rozhodli o vine a treste vrahov nevinného dievčaťa. Hanbím sa iba za to, že kolega Štefan Michálik nevyužil príležitosť odôvodniť naše správne rozhodnutie tak, ako sa na tento prípad patrilo. Ponúkol som verejnosti sebareflexiu. Advokát Allan Böhm na to reagoval arogantným a zavádzajúcim spôsobom, aký je vlastný jemu a jeho klientom – vrahom Ľudmily Cervanovej.

Do tretice pripájam fakt, že Robert Kirchhoff sa ani pri tejto polemike, ktorá by mala byť vecná, nevymanil zo sveta tak trochu snovej literárnej narácie. Namiesto argumentov sa vrátil k manipulácii, akou sa pred verejnosťou prezentoval už vo svojej inscenácii nazvanej Kauza Cervanová, vydávanej za dokumentárny film. Pán režisér si opäť pomýlil žáner. Som však zvyknutý pohybovať sa v ríši faktov a ak sa už rozhodnem pre umenie, svet literatúry alebo filmu, uprednostňujem iné veličiny, nie Roberta Kirchhoffa.

Kto čítal knihu Kauza Cervanová I., II., vie, že akcia Kamera spravodajskými prostriedkami dokumentovala úsilie vrahov utiecť pred spravodlivosťou. Namiesto ďalších slov preto poskytneme odbornej a laickej verejnosti záznamy z tejto kriminalistickej operácie. Čitatelia si potom budú môcť sami utvoriť vlastný názor, kto je vrahom, kto morálnym spolupáchateľom a kto vykonávateľom spravodlivosti.

PS: A aby som nezabudol. Pán Peter Zajac, Vy dobre viete, že pri našom stretnutí bola prítomná aj sudkyňa Najvyššieho súdu SR JUDr. Elena Berthotyová, ktorá obsah Vašich vyjadrení o vine Nitranov redaktorovi Martinovi Hanusovi osobne potvrdila. Načo viac slov?! A to platí aj vo vzťahu k tomu, kto to stretnutie inicioval.

Inzercia


 

Pripájam ešte vyhlásenie pre časopis .týždeň                                                                               

Vážený pán Bán!

Dovoľte mi, aby som Vám touto cestou oznámil, že Vaše pozvanie do štúdia musím zo zásadných morálnych a právnych dôvodov odmietnuť. Predovšetkým preto, že časopis, pre ktorý pracujete, dlhodobo publikuje o prípade vraždy Ľudmily Cervanovej obhajobnú propagandu vrahov, ergo nehanebné lži. Ako sudca Najvyššieho súdu SR by som svojou prítomnosťou vo Vašom štúdiu iba legitimizoval Vaše právne i morálne neobhájiteľné postoje. Akiste i sám uznáte, že niečo také si nemôžem a ani nechcem dovoliť.

Postavenie sudcu Najvyššieho súdu SR mi taktiež nedovoľuje, aby som viedol nezáväzné mediálne dišputy s advokátom, nota bene s právnym zástupcom opakovane usvedčených vrahov, ktorí ani po 40 rokoch od spáchania tohto ohavného skutku neprejavili štipku ľútosti, empatie a pochopenia pre fyzickú i duševnú bolesť svojich priamych a nepriamych obetí. Doktor Böhm mal ako advokát dostatok priestoru obhajovať svojich mandantov v súdnej sieni. Nakoľko svoju úlohu zvládol a nakoľko bol ( nebol )  schopný v ich mene podať okrem iného kvalifikovanú ústavnú sťažnosť, je druhou otázkou a nie je na mieste, aby som sa tým zaoberal.

Vašej pozornosti nepochybne neunikla okolnosť, že o prípade zavraždenej medičky vyšla dvojdielna kniha s názvom Kauza Cervanová. V nej boli publikované všetky zásadné dôkazy o vine vrahov a ako sudca Najvyššieho súdu SR sa s nimi v plnom rozsahu stotožňujem. Ak máte úprimný záujem o tento prípad, môžete sa týmito dvoma zväzkami inšpirovať. Všetko ostatné, čo som chcel k veci povedať, som uviedol v rozhovore pre portál postoj.sk, nepochybne Vám ako publicistovi nemusím radiť, ako z neho môžete pri zachovaní všetkých zásad novinárskej kolegiality citovať.

S pozdravom 

JUDr. Juraj Kliment


 

Na snímke Miloš Kocúr, jeden z odsúdených, FOTO TASR - Martin Baumann

Odporúčame

Blog
V Ríme o islame

V Ríme o islame

Tento rok som opäť strávil jarné týždne na študijnom pobyte v Ríme. Byť zase raz na chvíľu študentom je úžasné. V mojej triede som mal spolužiakov z každého kúta sveta a každého veku. Mladí študenti z Washingtonu, Švajčiarska, Rakúska, Brazílie, Číny, Turecka, katolícky kňaz v strednom veku z Mongolska, penzionovaný profesor z Univerzity v Teheráne, profesorka z univerzity v Indiane. Také bolo naše tohtoročné zloženie v škole pre cudzincov študujúcich Taliančinu, ktorá nesie názov slávneho umelca Leonardo da Vinci a sídli v centre hlavného mesta na piazza dell Orologio.

Denník Svet kresťanstva