Mariánsku úctu nemožno obchádzať

Ak sú v kresťanských bohoslužbách samozrejmosťou úvahy a kázne o príklade Abraháma, Dávida, Mojžiša, Jána Krstiteľa, Pavla, biblickou postavou je aj Ježišova matka Mária. Preto má svoje miesto hovoriť o jej osobe, jej poslaní, veľkosti a príklade  aj v nekatolíckych spoločenstvách. Nemusia mať pritom obavu, že zavádzajú „katolicizmus“. Mária nie je výlučným vlastníctvom katolíkov. Obchádzať mariánsku úctu vnútri Katolíckej cirkvi z dôvodu akéhosi ohľadu voči ostatným kresťanským denomináciám, je nesprávnym pochopením ekumenizmu.  Niekedy však vnímam neistotu nás, veriacich, pokiaľ ide o jasné poznanie náuky Katolíckej cirkvi o Ježišovej matke.

Mariánska úcta je biblická

Sú to predovšetkým štyri evanjeliá, ktoré sa priamo vyjadrujú o Ježišovej matke. Z toho, čo evanjelisti zapísali, nie je možné vytvoriť tzv. Máriinu biografiu, to však ani nie je cieľom evanjelistov. V ich pozornosti stojí posolstvo a osoba Ježiša Krista a Mária je v jeho službe. Tie biblické texty, ktoré hovoria o Márii, ju predstavujú jednak ako telesnú matku, ale aj tú, ktorá je počúvajúca, veriaca, nasledujúca Krista, ako tú, ktorá je súčasťou prvého spoločenstva Cirkvi. Mária je zobrazená ako tá, ktorá verne a plne žije v súlade s Božím slovom, prijíma Slovo, ktoré sa v nej stáva životom. Keď sa takto pozeráme na Božiu matku, nemusíme sa obávať, že príliš veľa aplikujeme z nej na svoj život viery. Teda náuka Katolíckej cirkvi o Márii je v službe najmä náuke o Kristovi. Mária nie je žiadnou konkurenciou Krista. Keď Kristus odovzdáva na kríži Jánovi svoju matku, odovzdáva ju aj nám preto, aby nám bola blízka, aby aj on nám bol v nej blízky. Modlitby Cirkvi, rozjímanie nad osobou a konaním Božej matky v Svätom písme a teologické skúmanie jej poslania sa v priebehu dejín rozvinuli do úcty, ktorá je inšpirovaná samotným Máriiným proroctvom, ktoré povedala Alžbete  vo svojom chválospeve: „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.“ (Lk 1, 48)

Dogmy formulujú Máriinu úlohu

Celá úcta Panny Márie začína dôkladnou a správnou znalosťou našej viery. Pretože všetko, čo Mária robí a všetko, čím je, pramení z jej vzťahu k Bohu a z jej odpovede na jeho plán. Mariánskej úcty sa týkajú štyri zásadné dogmy – pravdy viery. Vždy ide o pravdy viery, ktoré sú vo vzťahu k iným pravdám. Prvé dve majú vzťah k jej Synovi, majú teda kristologické zameranie. Je to náuka, že Mária je Bohorodička (Koncil v Efeze  v roku 431) a že je Panna (Prvý carihradský koncil v roku 381 a Chalcedonský koncil v roku 451). Tieto dve najstaršie koncilové dogmy o Panne Márii, hlboko ukotvené ešte v jednotnom kresťanstve, sú zamerané najmä na Krista a na Máriinu úlohu v  Kristovom diele spásy. Boh v Ježišovi Kristovi skutočne vstúpil do našich ľudských dejín a tento začiatok nie je výsledkom ľudského úsilia. Samozrejme, treba vyzdvihnúť Máriinu slobodnú odpoveď. Mária uverila Božiemu posolstvu, a preto táto jej ľudskosť a slobodná ľudská odpoveď je pre veriaceho vzorom, že aj on sa môže obrátiť k Márii práve s touto prosbou „uveriť“. Ďalšie dve mariánske dogmy, tzn. dogma o Máriinom nepoškvrnenom počatí (1854) a o nanebovzatí Panny Márie (1950), sú zameraná na Cirkev a na naše vykúpenie. Majú teda ekleziologické a eschatologické zameranie. Vždy sme odkázaní na Božiu milosť. Tak aj Mária nebola uchránená pred dedičným hriechom vlastnými silami, ale jedine skrze milosť, ktorá jej bola darovaná skrze Ježiša Krista. Mária je tu predstavená ako príklad – predobraz toho, aký zámer má Boh s človekom a čo Boh z človeka robí, tzn. že bude vykúpený celý človek, ktorý je jednotou tela a duše. Božia matka je toho príkladom.

Trvalý príklad pre Cirkev a každého veriaceho

Pravdy, ktoré Cirkev predkladá o Bohu, o človeku, o úcte svätých, o večnom živote, o sviatostiach atď. nikdy nestoja osamotené a nemôžu byť interpretované individuálne, ale sú vzájomne súvzťažné. Môžeme hovoriť o istom prirovnaní k „puzzle“, ktoré do seba vzájomne zapadajú a vytvárajú celkový poklad viery. Vytrhnutie jednej pravdy spôsobuje eróziu pri ostatných pravdách, čo sa, žiaľ, ukázalo so všetkými dôsledkami v priebehu kresťanských dejín a potvrdzuje sa aj v dnešnej dobe. Výstižne to povedal blahoslavený pápež Pavol VI. „Poznanie pravého katolíckeho učenia o blahoslavenej Panne Márii bude vždy kľúčom k správnemu pochopeniu tajomstva Krista a Cirkvi.“

To, čo vidíme a hovoríme o Božej Matke, sa má usilovať aj Cirkev, lebo od nej sa učí svojmu vlastnému materstvu, keď rodí ľudí k novému a nesmrteľnému životu. Panna Mária svojím postojom viery je trvalým príkladom pre každého veriaceho človeka v slobodnom rozhodnutí prijímať Krista a prinášať ho svetu.